Aké boli vaše očakávania pri rozbehu spoločnosti robotec pred tými desiatimi rokmi a ako by ste zhodnotili jej doterajšie fungovanie?
Na otázky tohto typu zvyknem rozpovedať príbeh, ktorý ilustruje naše začiatky. Pred desiatimi rokmi sme videli robotizáciu ako príležitosť pokračovať v tom, čo sme dovtedy robili manuálne a týkalo sa to oblasti zvárania. Domnievali sme sa, že automatizácia a robotizácia zváracích procesov by nás mohla posunúť niekam ďalej, k novým zákazníkom a aplikáciám. Zhodou okolností sme sa na jednej zahraničnej výstave skontaktovali s istou holandskou spoločnosťou, ktorá mala už v tom čase nainštalované robotizované pracoviská na Slovensku.
Holandská spoločnosť hľadala pre svoje aktivity na Slovensku nejakého partnera. A keďže mňa to vtedy veľmi oslovilo, takpovediac zapálil som sa pre túto myšlienku, veľmi rýchlo sme sa s holandskou spoločnosťou dohodli na spolupráci. Neskôr sa spolupráca kvôli problémom na ich strane prerušila, avšak vďaka nim sme mali možnosť navštíviť viaceré výrobné spoločnosti priamo v Holandsku a veľmi ma oslovil rozsah využívania a prínosov automatizácie a robotizácie v týchto podnikoch. Samotní Holanďania videli v nasadzovaní modernej automatizácie v Čechách a na Slovensku veľkú perspektívu.
Veľkosť trhu našich dvoch krajín bola porovnateľná s Holandskom a predpovedali, že za desať rokov budeme tam, kde bolo v tom čase Holandsko. Desať rokov prešlo, ale žiaľ táto predpoveď sa nesplnila, čo osobne vnímam ako sklamanie, pretože sa ukázalo, že potenciál na našom trhu bol podstatne menší. Do roku 2008 sme rástli raketovo, po tomto roku ale nastal útlm v investíciách a očakávaný potenciál trhu sa nedostavil.
Priemyselná robotika má na Slovensku ešte stále rezervy a má čo doháňať či už z hľadiska rozsahu svojho nasadenia alebo typov aplikácií, kde je možné ju využiť. V ktorých oblastiach vidíte ešte potenciál pre presadenie sa robotiky, odhliadnuc od súčasnej ekonomickej situácie, ktorá zatiaľ stále brzdí investície v priemyselných odvetviach?
Naša spoločnosť začala v oblasti zvárania, v ktorom sme mali odbornosť a skúsenosti už z predchádzajúcich rokov. Postaviť totiž robotické pracovisko, aby bolo funkčné, dokázať ho správne naprogramovať nie je možné bez dôslednej a podrobnej znalosti výrobnej technológie a procesu, ktorý má robot a súvisiaca automatizácia vykonávať a riadiť. V roku 2009 sme sa ale v čase najväčšej krízy dostali cez našich zákazníkov k aplikáciám robotickej obsluhy CNC obrábacích strojov. V súčasnosti podiel našich ročných výkonov a zložitosť robotických pracovísk v tejto oblasti prevyšuje počty aplikácií s robotickým zváraním.
Tá tretia cesta, ktorou sme sa následne rozhodli ísť, bola a je dosť tŕnistá, ale veríme a očakávame, že by nám mohla otvoriť cestu k zákazníkom a aplikáciám aj za hranicami Česka a Slovenska. Prezentačné dni, ktoré sa uskutočnili ešte v závere minulého roku sme práve aj podľa tejto našej ambície nazvali Dni inovatívnych robotických technológií. Prezentovali sme náš vlastný výskum a vývoj v oblasti robotického brúsenia a tiež 3D rezania. Nemožno povedať, že by sme urobili dieru do sveta, pretože pokusy v uvedených oblastiach už zrealizovali viacerí výrobcovia a integrátori pred nami. Napriek tomu si myslíme, že nám sa to podarilo posunúť na vyššiu úroveň, ako sme to mali možnosť vidieť doteraz u našich konkurentov.
V rámci Dni inovatívnych robotických technológií ste ale predstavovali štyri novinky. Ktoré boli tie ďalšie dve?
V prvom prípade sa jedná o technologickú inováciu. V aplikáciách zvárania je vždy priestor na vylepšovanie – zvárajú sa nové materiály, vyvíjajú sa nové zváracie zdroje a pod. My sme riešili požiadavku na zváranie pozinkovaných materiálov od subdodávateľov pre výrobcov automobilov Kia a Hyundai. V rámci zvyšovania kvality vozidiel týchto výrobcov sa budú všetky komponenty vyrábať z pozinkovaných materiálov. Ich spájanie prešlo istým vývojom. Podstata problému však spočíva v spájaní komponentov s premenlivou zvarovou medzerou, naviac s požiadavkou na nulový rozstrek zvarového kovu. Za jedinečné sa v tejto oblasti považuje zváranie CMT. Málokto vie, že dávno pred uvedením CMT bol tento technologický proces zvládnutý u našeho japonského partnera OTC Daihen úplne novou oveľa progresívnejšou, patentovanou technológiou – zváraním AC MIG (striedavý MIG) so zdrojom DW-300. Uvedené riešenie si boli priamo počas našich prezentačných dní pozrieť aj partneri z kórejskej automobilky. Štvrtou inováciou bolo nasadenie kamerových systémov pre oblasť manipulácie či obsluhy obrábacích strojov. Zvládli sme túto oblasť aj pre prípad, keď súčiastky prichádzajúce na dopravníku sú usporiadané chaoticky a robot ich napriek tomu dokáže presne uchopiť a premiestniť do požadovanej pozície.
Skúsme sa teraz dotknúť aj témy vašich výskumno-vývojových aktivít. Ako dokážete tieto skĺbiť s reálnou praxou? Spolupracujete v tejto oblasti aj s inými subjektmi?
Priamo na našich prezentačných dňoch sa zúčastnili zástupcovia zo Žilinskej Univerzity, Technickej Univerzity z Košíc či napríklad Prvej zváračskej, a.s., ktorá je jedným z našich najväčších partnerov. Košická TU má nainštalované jedno naše aplikačné robotické pracovisko, na ktorom môžu študenti získať skúsenosti s high-tech zariadeniami. Na druhej strane ak sa vrátim len k tým trom inováciám, ako je robotické zváranie, brúsenie či 3D rezanie, neviem si celkom predstaviť, ako by sme mohli realizovať výskumné aktivity bez reálneho prepojenia na prax, pretože výskum sa musí týkať konkrétnych výrobných procesov. Ak totiž zákazníkovi neodovzdáte robotické pracovisko spolu s celou výrobnou technológiou a postupmi, tak v podstate nie je reálne využiteľné.
My máme to šťastie, že koncom minulého roku sme získali grant z EÚ pre zriadenie výskumného centra robotických inovatívnych technológií, čo nám v tomto roku už umožní začať s výstavbou pracovísk a rozbehnúť výskum využitia robotických technológií pre rôzne výrobné postupy v oblasti zvárania, brúsenia a rezania. Zo strany EÚ máme presne zadefinované, aké výstupy by mal tento výskum priniesť a na to budeme oslovovať partnerov, špecialistov, ktorí majú hlboké a dlhoročné znalosti v uvedených technológiách. Našou úlohou bude preniesť tieto ich znalosti do praxe. Univerzity a výskumné ústavy budú tými subjektmi, ktoré chceme prioritne osloviť.
Ako by ste zhodnotili prvý ročník Dní inovatívnych robotických technológií?
Podobné podujatie sme organizovali už aj v minulosti, ale tento rok sme to poňali inak. Nejedná sa o „verejnú“ výstavu, ktorá by bola určená pre širokú verejnosť, ale cielene sme sa sústredili na už skôr spomínané štyri technologické oblasti. Najvyššiu prioritu sme kládli na oblasti brúsenia a rezania, ktorých význam a naliehavosť efektívnych riešení aj v priemyselných podnikoch narastá. Pri vytváraní týchto riešení sme sa cielene sústredili na konkrétne firmy, ktoré by o takéto riešenia mohli mať záujem a tie sme aj cielene oslovili a pozvali na Dni inovatívnych robotických technológií. Pozvaní partneri, hostia a návštevníci v rámci mojich osobných rozhovorov hodnotili naše podujatie veľmi pozitívne a hovorili o jednoznačnom pozitívnom posune v porovnaní s podujatím v roku 2010. V tomto roku by sme chceli naše riešenia prezentovať aj na dvoch výstavách v Nemecku, pretože veríme, že by sme mohli osloviť široký okruh zákazníkov aj zo zahraničia.
Ďakujem za rozhovor.