Môžete sa, prosím, na úvod trochu bližšie predstaviť a priblížiť nám, čomu sa momentálne vo svoje práci venujete?

Pracujem vo firme VÚEZ, a. s., na pozícii garanta R&D projektov. Toho času garantujem výskumno-vývojový projekt DIROZ zameraný na digitalizáciu robotizovaného zvárania. Rovnako sa venujem automatizovaným diagnostickým systémom, a to aj tým s využitím robotov. Tiež vyvíjam priemyselné informačné systémy ako nástroje digitalizácie priemyselných procesov. Som absolventkou FEI STU v Bratislave v odbore automatizácia a v súčasnosti aj študentkou doktorandského štúdia v Ústave robotiky a kybernetiky FEI STU v Bratislave.

Čo vyvolalo váš záujem o vedu a techniku? Môžete opísať moment, keď ste si uvedomili, že toto je oblasť, ktorej by ste sa chceli venovať? A naopak, boli vo vašom živote momenty, kedy ste premýšľali aj nad inou profesiou?

Záujem o vedu a techniku vyvolali u mňa rodičia a prirodzená zvedavosť, ktorá je hnacím motorom túžby poznávať okolitý svet. Pamätám si, ako som v detstve stavala a testovala modely lietadiel spolu s mojím otcom, ako mi pri oprave vysávača vysvetľoval princíp fungovania elektromotora, ako sme spolu skonštruovali elektrickú hru aj ako ma naučil nastavovať si brzdy na bicykli. To všetko boli praktické cvičenia úvodu do sveta fyziky. Mama nám pred spaním rozprávala rozprávky o matematike. A učitelia ma postupne naučili metódy, ako nájsť správne riešenia. Premýšľala som aj nad inými profesiami. Napríklad som chcela byť učiteľkou matematiky a fyziky a tiež som kedysi dávno uvažovala o tom, že vyštudujem poľnohospodárstvo a budem prevádzkovať vlastný ranč.

Čo bolo pre vás ako ženu najvýraznejšou prekážkou vo vašej kariére? Stretli ste sa s rodovými prekážkami?

Všetky prekážky sa postupne ukázali ako príležitosti. Veľký nepomer medzi chlapcami a dievčatami na FEI STU sa stal príležitosťou na získanie schopnosti komunikovať aj v rodovo nie úplne vyrovnaných tímoch. V porovnaní so spolužiakmi z priemyslovky som ako gymnazistka mala menej skúseností napríklad so zapájaním elektrických obvodov. Avšak vtedajší nedostatok praktických skúseností s elektrickými obvodmi bol pre mňa motiváciou porozumieť im. Predsudky moje i mojich kolegov sa pri vstupe do zamestnania v pomerne krátkom čase pretavili vo vzájomný rešpekt, keď sme zistili, že aj žena môže mať záujem o vec a že vieme efektívne spolupracovať aj v zmiešanom kolektíve pri vývoji aj pri implementácii riešení v priemyselnej automatizácii.

Čo by ste poradili ženám, ktoré sa zaujímajú o vedu a techniku? Aké praktické skúsenosti by mali mať? Aké technické zručnosti by si mali osvojiť?

V ranom detstve a v mladosti je prospešné počúvať i čítať rozprávky, hrať sa napríklad v lese alebo v potoku a tiež socializovať sa s rovesníkmi. Možno sa vám to bude zdať čudné, ale v tomto čase som svojim deťom vôbec nepodsúvala digitálne technológie zostrojené ľuďmi. Dalo by sa povedať, že sme sa hrali so zmenami zeme. Počas školských rokov je múdre naučiť sa deje opísať jazykom matematiky a fyziky a jemnú motoriku rozvíjať pri spájkovaní, skrutkovaní, demontáži nefunkčných vecí, pri skladaní skladačiek alebo napríklad aj pri varení. Kódovanie algoritmov do strojových jazykov sa dá po tomto vstupnom výcviku naučiť pomerne rýchlo. Myslím si, že čas vhodný na osvojenie si digitálnych technológií a existujúcich metód je stredná a vysoká škola. Následne možno kreovať inovatívne technológie a implementovať ich do praxe.

Ako sa podľa vás zmení veda a technika v nasledujúcom desaťročí?

Veda a technika sa zacieli na kvalitu bytia. Teórii všetkého bude rozumieť každý a bude v súlade s ňou aj žiť. Tomu sa prispôsobí aj technika, ktorá bude ako nástroj uspokojovania potrieb človeka zároveň spĺňať najvyššie štandardy trvalého blahobytu. Možno som sa v tejto odpovedi pozrela do budúcnosti vzdialenej o n desaťročí, kde n >> 1… Asi aj preto, že okrem vývojárky som aj mama dvoch detí a zaujíma ma kvalitný život budúcich generácií.

Ako môžu slovenské priemyselné podniky zostať konkurencieschopné?

Tvorbou a implementáciou zmysluplných inovácií a schopnosťou dynamicky sa prispôsobovať požiadavkám trhu. No nielen to. Požiadavky trhu môžu slovenské podniky aj ovplyvňovať a ponúkať výrobky a služby s vyššou pridanou hodnotou. Kde je potenciál tvorby hodnoty, tam sa riziká dajú premeniť na príležitosti. Podnikanie tak nebude len o maximalizácii finančného zisku, ale aj o tom už spomínanom blahobyte v spoločnosti, vo firmách i v rodinách.