Môžete sa, prosím, na úvod trochu bližšie predstaviť a priblížiť nám, čomu sa momentálne vo svojej práci venujete?

Už viac ako 20 rokov sa venujem navrhovaniu dosiek plošných spojov (DPS). Dlhé roky to bola moja hlavná pracovná náplň. Vývoj a výroba zariadenia je pomerne zdĺhavý proces, na ktorom sa podieľa celý rad zamestnancov od vývoja hardvéru a softvéru, až po výrobu, obchod a manažment. Každé zariadenie je potrebné zdokumentovať aj po technickej stránke, čo je ďalšia z mojich pracovných úloh. Okrem navrhovania DPS pracujem aj s projektovou dokumentáciou. Som členkou hardvérového tímu, ktorý sa podieľal na vývoji riadiacej jednotky FUERGY Control Unit určenej pre smart batériové úložiská brAIn by FUERGY. Riadiaca jednotka slúži na reguláciu, riadenie, spracovanie a prenos informácií z pripojeného batériového systému do softvéru FUERGY.

Čo vo vás vyvolalo záujem o vedu a techniku? Môžete opísať moment, keď ste si uvedomili, že toto je oblasť, ktorej by ste sa chceli venovať? A naopak, boli vo vašom živote momenty, kedy ste premýšľali aj nad inou profesiou?

Už ako dieťa som inklinovala k vedným odborom ako matematika a fyzika. Priznám sa, jazyky mi nešli práve najlepšie a technikovi sa gramatický prešľap predsa len prepáči skôr ako lingvistovi :-). Práve z tohto dôvodu som si pri výbere vysokej školy zvolila technické zameranie – elektrotechnickú fakultu, neskôr odbor telekomunikačná technika. Z času na čas som sa pohrávala s myšlienkou byť pedagógom a vyučovať matematiku. Neskôr, keď som sa viac ponorila do sveta elektroniky, som premýšľala aj nad vyučovaním v tomto odbore. To sa mi čiastočne splnilo počas doktorandského štúdia, kde som pôsobila ako asistent na cvičeniach spomínaného predmetu.

Čo bolo pre vás ako ženu najvýraznejšou prekážkou vo vašej kariére? Stretli ste sa vo svojej kariére s rodovými prekážkami?

Poviem to úprimne a na rovinu – najväčším problémom, s ktorým som sa pri budovaní kariéry stretla, bol a stále je boj s časom. Nikdy som sa však za ženu, ktorá si buduje kariéru, nepovažovala. Prácu som vnímala a vnímam (najmä navrhovanie DPS) ako niečo, čo ma baví a napĺňa. Ako každá žena a matka musím postíhať veľa vecí týkajúcich sa starostlivosti o domácnosť a rodinu. Skĺbiť pracovné a rodinné záležitosti nebolo vždy jednoduché. No to je život. Spomínam si na obdobie, keď boli synovia malí, uvarila som nedeľný obed a rýchlo utekala do práce, aby som pokračovala v rozrobenom návrhu DPS a neohrozila tak termín odovzdania projektu. Ten pocit z dobre vykonanej práce, keď doska funguje, ako má, vyvoláva úsmev na tvári a radosť v duši zároveň. Pracujem v prevažne mužskom kolektíve a harmónia na pracovisku je dôležitá. Avšak rovnako, ako sa môže cítiť nedocenená na pracovisku žena, môže sa cítiť nedocenený aj muž. Je dôležité, aby si každý zamestnávateľ uvedomoval hodnotu a prínos svojich zamestnancov a patrične to dal z času na čas najavo. Spätná väzba padne dobre každému z nás, či už ide o človeka vo výrobnom procese, pracovníka vývojového tímu, obchodu atď.

Čo by ste poradili ženám, ktoré sa zaujímajú o vedu a techniku? Aké praktické skúsenosti by mali mať? Aké technické zručnosti by si mali osvojiť?

Aby sa nevzdávali pri prvých prekážkach. A tiež, že nikdy nie je neskoro začať študovať. Vo svojich 40 rokoch som sa pustila do doktorandského štúdia na Katedre KME na Žilinskej univerzite v Žiline v odbore silnoprúdová elektrotechnika, ktoré som po troch rokoch aj ukončila. My ženy sme cieľavedomé, vytrvalé, a to nám veľakrát pomáha dosiahnuť vytúžený cieľ.

Ako sa podľa vás zmení veda a technika v nasledujúcom desaťročí?

Globálne otepľovanie planéty sa z roka na rok zvyšuje. Aj to je jeden z dôvodov, prečo napreduje vývoj elektromobilov. V roku 2035 sa nebudú môcť v EÚ predávať nové autá so spaľovacím motorom. Nápor na prenosovú sústavu bude rásť. Budúcnosť vidím práve v nasadzovaní batériových úložísk v kombinácii s fotovoltickými panelmi, čo pomôže zmierniť nápor na prenosovú sústavu. Od toho sa bude odvíjať úsilie zdokonaľovať technológiu v oblasti fotovoltiky a batérií.