Môžete sa, prosím, na úvod trochu bližšie predstaviť a priblížiť nám, čomu sa momentálne venujete vo svojej práci?

Momentálne som doktorandkou na STU v Bratislave, študujem riadenie procesov na Fakulte chemickej a potravinárskej technológie. Doktorandské štúdium je naozaj pestré a venujem sa často viacerým veciam naraz, od učenia predmetov cez písanie publikácií, podávanie projektov až po organizáciu rôznych podujatí a administratívu. Čo sa týka vedeckej stránky, venujem sa návrhu pokročilých metód riadenia pre energeticky náročné procesy s ohľadom na úsporu energie a redukciu uhlíkovej stopy priemyselnej výroby. Ak by sme napríklad chceli v chemickom reaktore udržať určitú konštantnú teplotu, aby reakcia prebiehala v čo najväčšej miere, mojou úlohou je nastaviť riadenie tak, aby bola konštantná teplota zabezpečená aj napriek tomu, že sa podmienky v reaktore s časom menia. Počas reakcie sa nejaká časť tepla pohltí alebo odovzdá. Samozrejme, túto teplotu by sme chceli udržiavať konštantnú takým spôsobom, aby sme minimalizovali náklady a energie.

Čo vo vás vyvolalo záujem o vedu a techniku? Môžete opísať moment, keď ste si uvedomili, že toto je oblasť, ktorej by ste sa chceli venovať? A naopak, boli vo vašom živote momenty, kedy ste premýšľali aj nad inou profesiou?

Už od základnej školy som mala rada všetky prírodovedné predmety a informatiku, vydržalo mi to až po maturitu. Keď už bolo na čase vybrať si vysokú školu, nevedela som sa rozhodnúť, či sa chcem venovať fyzike, matematike, chémii alebo informatike. Pri výbere vysokej školy som narazila na odbor, ktorý sa v tom čase volal automatizácia, informatizácia a manažment v chémii a potravinárstve, dnes má názov riadenie procesov. Tento odbor v sebe spájal všetky predmety, ktoré ma bavili, a baví ma to doteraz. Samozrejme, boli aj momenty, keď som premýšľala nad zmenou, hlavne keď štúdium občas bránilo spoločenskému alebo športovému vyžitiu a oddychu.

Čo bolo pre vás ako ženu najvýznamnejšou prekážkou vo vašej kariére? Stretli ste sa vo svojej kariére s rodovými prekážkami?

Nemyslím si, že som v mojej doterajšej kariére čelila nejakým prekážkam kvôli tomu, že som žena. Samozrejme, vyskytli sa poznámky, komentáre aj vtipy, ale vždy som sa to snažila brať s nadhľadom a za prekážky ich nepovažujem. Možno som mala len šťastie, ale skôr sa stretávam s pozitívnou motiváciou a reakciou na ženy v technike, prípadne vo vede.

Čo by ste poradili ženám, ktoré sa zaujímajú o vedu a techniku? Aké praktické skúsenosti by mali mať? Aké technické zručnosti by si mali osvojiť?

Poradila by som im, aby sa nedali ovplyvniť spoločenským tlakom. Už dávno neplatí, že dievčatá sa majú hrať s bábikami a chlapci s autíčkami. Nemyslím si, že existuje nejaká konkrétna skúsenosť alebo zručnosť, ktorú by mala mať každá žena v technike alebo vo vede, je to relatívne a závisí to od konkrétneho povolania.

Ako sa podľa vás zmení veda a technika v nasledujúcom desaťročí?

Asi si netrúfnem odhadnúť, ako sa veda a technika zmenia. Môžem sa pokúsiť povedať, ako by sa podľa môjho názoru mali zmeniť. Nedávna minulosť nám ukázala, koľko ľudí vlastne vedcom neverí a spochybňuje, dokonca až démonizuje ich výsledky. Títo ľudia často netušia, čo sa skrýva za vedeckou prácou, čo obnáša písanie, prípadne recenzovanie článku. Dúfam, že veda na tieto skutočnosti bude reagovať a stane sa prístupnejšou pre širšiu verejnosť. Myslím, že je potrebné, aby sa vedci snažili popularizovať svoje výsledky a vysvetľovali ich „ľudskou rečou“.

Aké sú aktuálne technologické výzvy v oblasti riadenia procesov pre chemický a potravinársky priemysel?

Najväčšou výzvou tejto oblasti je podľa mňa spolupráca s praxou a prinášanie inovácií do tohto segmentu priemyslu. V priemysle sa často používa zastaraná technika len z toho dôvodu, že to doteraz nejako fungovalo. Dúfam, že v budúcnosti budeme ako spoločnosť uprednostňovať scenáre a riešenia, v ktorých niečo funguje optimálne, pred tými, v ktorých niečo nejako funguje.