Môžete sa, prosím, na úvod trochu bližšie predstaviť a priblížiť nám, čomu sa momentálne vo svojej práci venujete?

Aktuálne som najmä prepojovač nových myšlienok a praxe, akademického sveta a biznisu, rigoróznych vedeckých postupov a ľudskosti. Som CEO Kempelenovho inštitútu inteligentných technológií a zároveň výskumníčka v oblasti umelej inteligencie a informatiky. Budovanie KInIT-u, prepájanie vedcov a praxe v rámci slovenského a medzinárodného prostredia a výskum interakcie človeka s informáciami na webe, analýza a detekcia škodlivého obsahu, to je moja hlavná súčasná pracovná náplň.

Čo vo vás vyvolalo záujem o vedu a techniku? Môžete opísať moment, keď ste si uvedomili, že to je oblasť, ktorej by ste sa chceli venovať? A naopak, boli vo vašom živote momenty, kedy ste premýšľali aj nad inou profesiou?

Rozhodnutie, čomu sa budem venovať, nebolo ľahké, lebo som mala vždy veľmi široké záujmy. Od psychológie cez medicínu, matematiku až po techniku. Nakoniec zvíťazila technika, lebo sa mi zdalo, že tam by sa toto všetko mohlo spojiť. Vtedy som ešte netušila, ako veľmi to je pravda a ako informatika umožňuje prepojenie rôznych disciplín. Asi nenájdem jeden moment, kedy som si to uvedomila. Mala som šťastie, že pri výbere vysokej školy som natrafila na biokybernetiku, kde sa mi spojilo viac vecí a nadchlo ma to. Aj keď nakoniec robím niečo iné, to, čo som hľadala – prepojenie rôznych disciplín – som našla.

Čo bolo pre vás ako ženu najvýraznejšou prekážkou vo vašej kariére? Stretli ste sa vo svojej kariére s rodovými prekážkami?

V tomto som mala asi šťastie. Z hľadiska vzdelávania som vyrastala v žičlivom prostredí. Neskôr na Slovenskej technickej univerzite som bola viac medzi mužmi a tí si nás, dámy, veľmi pestovali :-) Vydala som sa, mám dvoch synov, takže sa cítim v mužskom prostredí veľmi dobre; nikdy sa mi nezdalo, že by som mala v tomto smere nejaké prekážky. Niekedy som asi musela pracovať viac ako mužskí kolegovia, najmä keď boli deti malé, ale nikdy som to nevnímala ako negatívum a neprekážalo mi to.

Čo by ste poradili ženám, ktoré sa zaujímajú o vedu a techniku? Aké praktické skúsenosti by mali mať? Aké technické zručnosti by si mali osvojiť?

Ženy majú veľmi dobré uplatnenie v technických odboroch, špeciálne v informatike, ktorá je veľmi široká a má obrovský presah do humanitných a spoločenských odborov. Technické myslenie dá veľmi veľa do života, a preto aj ak niekoho zaujímajú humanitné a spoločenské vedy, je dobré mať aj nejaký základ v technických odboroch a matematike. Moje rady sa ani tak netýkajú konkrétnych skúseností v odbore, ale skôr prístupu. Treba skúšať najviac, ako sa dá, treba byť zvedavý. Ak človek nájde záľubu v tom, čo robí, bude medzi najlepšími. Mladým ženám napríklad radím vyskúšať stáž zameranú na STEM (Science, Technology, Engineering, Mathematics). Mne tiež pomohlo rozprávať sa s čo najviac ľuďmi, ktorí sa delia o skúsenosti. Mať dobrý network ľudí z rôznych oblastí je na nezaplatenie. Treba hľadať diverzitu. A potom sa dať viesť svojím inštinktom. Posledná rada je o sebadôvere. V zásade všetci okolo nás majú viac neúspechov či malých zakopnutí ako úspechov, ktoré vidíme. Je to normálne, len si to treba uvedomiť.

Ako sa podľa vás zmení veda a technika v nasledujúcom desaťročí?

Už sa mení a bude sa asi meniť ďalej. To, čo vidím ako dosť zásadné, je prepojenie technických, spoločenských a humanitných vied. Vymýšľame komplexné systémy, ktoré interagujú s ľuďmi a menia naše životy. Netýka sa to len fyzických systémov, ale aj virtuálnych, s ktorými mnohí ľudia trávia čoraz viac času. Potrebujeme lepšie pochopiť to, čo robíme, aký to má vplyv na ľudí, spoločnosť, demokraciu aj na našu planétu. A to nepôjde bez silnejšej spolupráce naprieč jednotlivými odbormi.

Slovensko sa umiestnilo v Globálnom inovačnom indexe 2021 na 37. mieste. Ako zvýšiť inovačný potenciál na Slovensku?

Slovenský výskumný a inovačný ekosystém je fragmentovaný. Prostredie bez dôvery nepraje inováciám. Preto nám toľko mladých ľudí uteká do zahraničia a len málo z nich sa vracia. V takomto systéme niekedy nepomôže ani zvýšený prísun financií, lebo veľmi veľa energie míňame na vzťahy v prostredí, kde chýba dôvera. Potenciál na Slovensku vieme zvýšiť investovaním do prepájania a sústredením sa na výsledky namiesto kontroly vstupov.