Môžete sa, prosím, na úvod trochu bližšie predstaviť a priblížiť nám, čomu sa momentálne vo svoje práci venujete?

Slovíčko momentálne je v tejto otázke naozaj kľúčové. Už počas svojho vysokoškolského života som si prešla rôznorodými pracovnými oblasťami. Od elektrotechnického odvetvia cez automotive až po IT, kde som sa skutočne našla. Veľmi rada analyzujem, premýšľam a hľadám riešenia, ako daný problém vyriešiť. Táto vlastnosť mi značne uľahčuje život a prirodzene ma doviedla aj k programovaniu. Ako Frontend Developer vyvíjam webové aplikácie pre bankový sektor.

Čo vo vás vyvolalo záujem o vedu a techniku? Môžete opísať moment, keď ste si uvedomili, že to je oblasť, ktorej by ste sa chceli venovať? A naopak, boli vo vašom živote momenty, kedy ste premýšľali aj nad inou profesiou?

Hmm, ťažko povedať, keďže som vo svojom okolí nemala nikoho, kto by ma k tomuto smeru viedol. Avšak veľmi dobre si pamätám na jedny Vianoce, keď som ako dieťa dostala svoj prvý telefón. Bol to taký ten vintage Sony Ericsson s dvojriadkovým displejom. Mala som z toho nesmiernu radosť a odvtedy sa zo mňa stal nadšenec mobilných telefónov a neskôr počítačov. Vždy som sa tešila, keď k nám prišli technici od miestneho poskytovateľa internetových služieb a mohla som pozorovať, ako budú daný problém riešiť. Pamätám si, ako som raz nabrala všetku svoju odvahu a opýtala sa, čo je vlastne to pingovanie, o ktorom neustále rozprávajú. Samozrejme, že som si prešla aj náročným obdobím, keď som premýšľala nad ukončením štúdia na FEI STU. Technické kreslenie bola moja slabá stránka a takmer ma doviedla k študovaniu veteriny. Napokon sa to skončilo asi dobre.

Čo bolo pre vás ako ženu najvýznamnejšou prekážkou vo vašej kariére? Stretli ste sa vo svojej kariére s rodovými prekážkami?

Netvrdila by som, že prekážky, ktorými som si prešla, mali niečo spoločné s tým, že som žena. Bolo naozaj milé byť obklopená kolektívom, v ktorom cítite veľkú podporu a uznanie. Úsmevné momenty prišli, keď sa ma ľudia opýtali, čo študujem. Uznávam, že pojem automobilová mechatronika môže zarezonovať v ušiach ako niečo veľmi zložité. Čo samozrejme aj bolo. Obzvlášť pre mňa ako absolventa gymnázia. Našťastie som mala veľmi šikovných spolužiakov, ktorí mi všetko ochotne vysvetlili. Všetko sa mi totiž zdalo príliš abstraktné a vyžadovalo si to čas, aby som začala rozmýšľať viac technicky. Vyslovene s rodovými rozdielmi a prekážkami som sa, našťastie, nestretla. Jediná vec, na ktorú si spomínam, bolo vyjadrenie jedného profesora počas bežnej výučby. Opýtal sa ma, či si uvedomujem, že budem prvým dievčaťom, ktoré vyštudovalo odbor automobilová mechatronika. V tom čase to bol nový študijný odbor. Len som sa pousmiala a brala som to s rezervou, veď ktovie, či vôbec doštudujem ??.

Čo by ste poradili ženám, ktoré sa zaujímajú o vedu a techniku? Aké praktické skúsenosti by mali mať? Aké technické zručnosti by si mali osvojiť?

Poradila by som im, aby nad tým veľmi nepremýšľali a ak ich niečo skutočne baví, nech sa do toho smelo pustia. Rozhodne budú mať podporu od svojich spolužiakov, profesorov či kolegov. V prvom rade aj my ženy musíme upustiť od toho, že technické smery sú skôr výsadou mužov. Vždy je to len o jednom, a to, či sme sa v danom odbore našli, alebo nie. Podľa môjho názoru jediná schopnosť, ktorá je veľmi dôležitá v tomto smere, je chuť nekonečne sa vzdelávať.

Ako sa podľa vás zmení veda a technika v nasledujúcom desaťročí?

Kiežby som vedela odpovedať na túto otázku. Veľmi rada by som nazrela do budúcnosti a zistila, čo všetko nás ešte len čaká. Vzhľadom na súčasnú virtualizáciu si myslím, že onedlho už bude úplne prirodzene stretávať sa s našimi holografickými podobami, a to aj vďaka technologickej inovátorke Márii Virčíkovej. A dozaista budeme čerpať aj zo zdokonalenej umelej inteligencie. Verím, že budeme schopní využiť technologický pokrok a budeme tak môcť prispieť k zlepšeniu života na tejto planéte.