Môžete sa, prosím, na úvod trochu bližšie predstaviť a priblížiť nám, čomu sa momentálne vo svoje práci venujete?

Z hľadiska aktivít pracoviska, na ktorom pôsobím (Katedra KBaKP, SjF, TUKE) je pre mňa kľúčová oblasť bezpečnosti najmä strojových systémov vrátane priemyselných robotov. Ako špecialistka na prevenciu závažných priemyselných havárií sa dlhodobo venujem problematike posúdenia rizík závažných havárií. Čo mi však v súčasnosti robí „odbornú“ radosť, je podpora zlepšovania riadenia údržby, ktorá využíva naše výstupy z Výkonnostného auditu údržby (tzv. VAU) realizovaného v spolupráci so Slovenskou spoločnosťou údržby v rôznych oblastiach priemyslu. V rámci medzinárodného projektu V4 som členkou riešiteľského kolektívu, ktorého cieľom je vytvoriť rámec vzdelávania a implementácie Kvality 4.0 (Q4.0) nielen pre vysoké školy, ale aj pre prax. A čo je pre mňa úplnou prioritou? Vzdelávanie mladých ľudí, práca na záverečných prácach tak, aby sa našli nielen v študijnom programe, ale aby ich uplatnenie bolo v zhode s požiadavkami priemyselnej praxe.

Čo vo vás vyvolalo záujem o vedu a techniku? Môžete opísať moment, keď ste si uvedomili, že toto je oblasť, ktorej by ste sa chceli venovať? A naopak, boli vo vašom živote momenty, keď ste premýšľali aj nad inou profesiou?

Možno to bol práve môj otec pôsobiaci ako inžinier vo Východoslovenských železiarňach. Naučil ma logicky myslieť, pracovať a tvoriť. Doma sme vyrábali nábytok, šili oblečenie. Mama ako učiteľka mi priblížila práve túto profesiu. Mala som síce sny o dizajne interiéru alebo aj o štúdiu medicíny, avšak technika ma vždy lákala viac. V deviatej triede ŽŠ ma bavilo zapájanie elektrických obvodov. Matematiku som sa začala seriózne učiť až na vysokej škole. Dovtedy mi stačilo vidieť postup riešenia, aby som ju pochopila. Úprimne, po skončení vysokej školy som si nevedela predstaviť robiť niečo iné. Vedela som, že niečo riešiť, nad niečím rozmýšľať, teda tvoriť mi bude chýbať. Takže mesiac po pôsobení v Uhoľných skladoch ako referentka som využila ponuku a vrátila som sa na školu ako asistentka.

Čo bolo pre vás ako ženu najvýznamnejšou prekážkou vo vašej kariére? Stretli ste sa vo svojej kariére s rodovými prekážkami?

Musím povedať, že 80 % mužov okolo mňa sú osobnosti, s ktorými rada pracujem, navzájom sa podporujeme a som hrdá, že sú mojimi kolegami. Rada s nimi komunikujem a sú pre mňa inšpiráciou a podobne dúfam, že aj moje videnie technického sveta ich obohacuje. Samozrejme, stáva sa, že zvyšných 20 % v určitej etape alebo pri určitom projekte sú tým kľúčovým problémom (tzv. Paretovo pravidlo). Avšak ani to ma nikdy neodradilo, skôr posilnilo.

Čo by ste poradili ženám, ktoré sa zaujímajú o vedu a techniku? Aké praktické skúsenosti by mali mať? Aké technické zručnosti by si mali osvojiť?

Ženy zvyčajne vidia veci v súvislostiach. Práve to muži vedia oceniť, ak prídu s dobrým nápadom, ale nevedia ho zasadiť do komplexného systému. Myslím, že tam je pre nás ženy priestor. Technické zručnosti a ich osvojenie závisí od prístupu k riešenej problematike. Dôležitá je vízia a cieľ. Vedieť si predstaviť, ako by to asi bolo možné riešiť, analyzovať prístupy iných a hľadať sa, či to moje videnie je správne, s pridanou hodnotou alebo nie. Nie je dôležité, či vieme vŕtať alebo murovať. Aj keď v dnešnej dobe s tým mnohé ženy nemajú problém.

Ako sa podľa vás zmení veda a technika v nasledujúcom desaťročí?

My ženy sme trpezlivé, niekedy možno opatrné, ale vytrvalé – to sú vlastnosti, ktoré sú pri skúmaní a bádaní neoceniteľné. Odpovedať, ako bude napredovať veda a technika, je v dnešnej dobe poznačenej Priemyslom 4.0 zložité. Nové technológie prinášajú na jednej strane príležitosť na rozvoj spoločnosti, avšak tradične aj riziká. Osobne si myslím, že v snahe o energeticky nezávislú, ekologickú spoločnosť je potrebné viac sa venovať výskumu založenému na posúdení rizík. Nesmieme zabudnúť na humánny aspekt. Elektromobilita, vodíkové technológie, robotické pracoviská, simulačné techniky a v neposlednom rade umelá inteligencia, bez analýzy a hodnotenia rizík môžu o 10 rokov miesto pridanej hodnoty predstavovať novú hrozbu. Svet výskumu by mal byť z toho dôvodu zameraný na zvažovanie najlepších alternatív na báze rizík tak, aby sa zabezpečila udržateľnosť nielen v podnikaní, ale aj v celej spoločnosti. Možno práve to je odpoveď na postavenie žien vo svete vedy a techniky – ich priestor.