Môžete sa, prosím, na úvod trochu bližšie predstaviť a priblížiť nám, čomu sa momentálne venujete vo svoje práci?

Som výkonnou riaditeľkou slovenskej firmy MicroStep, ktorá sa venuje výskumu, vývoju a výrobe vysoko automatizovaných CNC centier na delenie materiálu energolúčovými technológiami – vláknovým laserom, plazmou, kyslíkom a vodným lúčom. Centrá sú určené na delenie plechov, rúr, profilov a iných priestorových objektov. MicroStep je známy inovatívnosťou riešení inteligentnej výroby, momentálne vyvíjame vlastnú digitálnu platformu CyberFab®. Naše stroje slúžia v 58 krajinách na výrobu lodí, žeriavov, oceľových konštrukcií, tlakových nádob a ďalších výrobkov.

Čo vo vás vyvolalo záujem o vedu a techniku? Môžete opísať moment, keď ste si uvedomili, že toto je oblasť, ktorej by ste sa chceli venovať? A naopak, boli vo vašom živote momenty, kedy ste premýšľali aj nad inou profesiou?

Nikdy som nemala svoje vysnívané povolanie. Raz som chodila na balet, potom na matematický krúžok. O technické predmety som sa začala zaujímať počas štúdia na Gymnáziu Jura Hronca v Bratislave. Informatiku ma učil pán Ondrej Demáček, ktorý je nositeľom štátneho vyznamenania práve za rozvoj vzdelávania v oblasti informatiky. Na začiatku osemdesiatych rokov sme sa k terminálu sálového počítača dostali len občas, pán Demáček nás však dokázal zaujať vytváraním algoritmov jednoduchých hier, aj keď sme ich písali na papier. Rozhodnutie študovať Technickú kybernetiku som neoľutovala, technické odbory sa ukázali ešte perspektívnejšie, ako sa vtedy zdalo.

Čo bolo pre vás ako ženu najvýznamnejšou prekážkou vo vašej kariére? Stretli ste sa vo svojej kariére s rodovými prekážkami?

Ženy v technickej oblasti sú v menšine a najmä pri prvom kontakte sa môže vyskytnúť istá nedôvera, to neberiem osobne. Je však pravda, že pre ženy bez ohľadu na druh práce je oveľa náročnejšie zladiť kariéru a rodinu. Tomu, aby sa viac žien mohlo naplno uplatniť vo svojej profesii, musí pomôcť aj štát zabezpečením dostupnej predškolskej starostlivosti a služieb.

Čo by ste poradili ženám, ktoré sa zaujímajú o vedu a techniku? Aké praktické skúsenosti by mali mať? Aké technické zručnosti by si mali osvojiť?

Mladé ženy od štúdia technických odborov často odradí práve nedostatok technických zručností. V oblasti vedy a techniky je však veľa pozícií, kde tieto zručnosti nevyhnutné nie sú a skôr vyžadujú tzv. mäkké zručnosti, napríklad v projektovom manažmente. Treba povedať, že v dnešnej dobe chýbajú technické zručnosti aj mnohým mladým mužom a určite to nie je prekážka štúdia na technickej škole. Dôležitejšia je matematika a logické myslenie. Bolo by, samozrejme, ideálne, ak by si deti technické zručnosti pestovali už na základnej škole a v záujmových krúžkoch.

Ako sa podľa vás zmení veda a technika v nasledujúcom desaťročí?

Ľudstvo čelí mnohým globálnym výzvam, ako je zmena klímy alebo znečistenie životného prostredia. Práve veda a technika sú kľúčom k udržateľnému rozvoju. Očakávam, že v blízkej budúcnosti uvidíme širšiu medzinárodnú spoluprácu na výskumných projektoch zameraných na riešenie globálnych problémov a verím, že aj Slovensko bude schopné byť ich súčasťou.

Ako vnímate trend prepájania firiem s akademickým prostredím? Má len pozitíva alebo sa možno obávať komercializácie vedy?

Je dôležité chápať rozdiel medzi základným a aplikovaným výskumom. Cieľom základného výskumu je získavanie nových poznatkov bez ohľadu na ich využiteľnosť v praxi. Základný výskum by som prirovnala k vrcholovému športu – posúva hranice ľudských možností a podobne ako tréneri, tak aj špičkoví vedci na akademickej pôde vychovávajú ďalšie generácie odborníkov. Rovnako nenahraditeľná je však úloha aplikovaného výskumu. Inovácie, ktoré umožňujú zvyšovať pridanú hodnotu našej práce a posúvajú nás od montážnej dielne k znalostnej ekonomike, vznikajú až praktickým využitím výsledkov vedy a výskumu. Práve v oblasti aplikovaného výskumu je spolupráca firiem s akademickým prostredím nevyhnutná a v porovnaní s vyspelými krajinami je u nás nedostatočná.