Čo bude tou zásadnou zmenou v rámci štvrtej priemyselnej revolúcie v porovnaní s doterajším stavom, ak znameniami predchádzajúcich priemyselných revolúcií boli parný stroj a mechanizácia, hromadná výroba a výrobne linky či počítače a automatizácia?

Tou zásadnou zmenou bude zmena myslenia, ak k nej vôbec dôjde, resp. ak takúto zmenu myslenia vôbec niekto akceptuje. Už teraz sme svedkami významnej zmeny v spotrebiteľskom svete, kde sa na trh dostávajú také obchodné modely, o ktorých sme pred pár rokmi ani netušili. A sú fungujúce a úspešné. Uveďme si len taký malý príklad. Dnes si odkiaľkoľvek na svete môžem z môjho mobilného telefónu kúpiť lístok do divadla. Pred desiatimi rokmi by som takému niečomu neveril. Naše deti si už ani nedokážu predstaviť, že by to mohlo byť nejako inak. Vďaka príchodu mladých ľudí aj do priemyselnej oblasti sa myslenie môže posunúť niekam inam, ako sme dnes schopní vôbec prijať. Na druhej strane mnohí, ktorí sa dnes v priemyselných procesoch pohybujú, sú skeptickí voči tomu, či sa to, čo si dnes pod pojmom štvrtá priemyselná revolúcia predstavujeme, dá vôbec zrealizovať. Priemysel 4.0 nie je však cieľ, je to cesta, ktorá sa už začala dávnejšie. Nevieme, kam nás tá cesta povedie, vieme len to, že už dnes máme k dispozícii množstvo technológií, ktoré nám umožňujú nevídané veci. Aktivity na národnej úrovni sa snažia dať tomuto procesu nejaký poriadok a zmysel a motivujú všetkých zainteresovaných k tomu, aby došlo k zmene myslenia.

Máte teda na mysli zmenu myslenia predstaviteľov priemyselných podnikov, ktorá bude nevyhnutná napr. vzhľadom na meniace sa správanie ich zákazníkov?

Priemysel zmenu s plynúcim časom akceptuje a už teraz ju do seba „nasáva“. Priemyselné podniky sú konfrontované s novo vznikajúcimi firmami, novými obchodnými modelmi a musia reagovať na skutočnosť, že tie ich začínajú predbiehať a získavať si veľký počet zákazníkov. A tu je na mieste otázka, prečo to tak je a čo musím spraviť, aby som aj ja zostal konkurencieschopný. Ten nejasný cieľ, kde sa máme dostať, sa môže zreálniť tým, že si zadefinujem vlastný cieľ, ako napr. horizontálne prepojenie podnikov v celom hodnotovom reťazci – od komunikácie firmy s firmou až po komunikáciu výrobkov s výrobnou linkou. Na úrovni teórie máme vcelku jasno, čo to je 4. priemyselná revolúcia. No v praxi zatiaľ napr. nemáme odsúhlasenú jednu normu s otvoreným štandardom na komunikáciu robot – stroj. To je problém, ak sa chcem dopracovať k štandardom štvrtej priemyselnej revolúcie. Tie napríklad hovoria o tom, že zariadenia by mali fungovať spôsobom „pripoj a vyrábaj“.

Možno si to predstaviť tak, že zariadenia bude možné pripájať a premiestňovať podstatne jednoduchšie a rýchlejšie v rámci výrobných liniek?

Ak je to z fyzikálneho hľadiska možné, tak zariadenie sa nejakým normovaným spôsobom pripojí k technológii a vďaka spomínanej otvorenosti dokáže takéto zariadenie prijímať tzv. softvérové agenty, ktoré pre dané zariadenie nesú informácie o tom, aké úkony musí na prichádzajúcom produkte vykonať, v akom poradí a za aký čas.

Aké technologické zmeny bude takýto prístup vyžadovať?

Už v súčasnosti vedúci výrobcovia robotov pracujú na štandardoch, aby boli v reálnom čase, príp. iným spôsobom, pripojiteľní k rôznym technológiám. Vízie hovoria aj o mobilných robotoch, ktoré sa budú využívať na logistické, údržbárske či servisné úlohy. Ďalej sa uvažuje aj o využití dronov na automatické servisné činnosti. Určite sa to neskončí len pri vertikálnej integrácii systémov, presune kompetencií v rozhodovaní na tie najnižšie úrovne. Nevyhnutná bude aj horizontálna integrácia – komunikácia produktov s výrobnou linkou či konkrétnym strojom, robota či diagnostického systému so strojom a pod. Celá stratégia koncepcie Priemyslu 4.0 je z hľadiska automatizačných systémov o búraní bariér. V IT svete je to presne naopak – tam je snaha vystavať čo najodolnejšie bariéry, aby bol prístup k citlivým údajom, zariadeniam a technológiám čo najlepšie chránený pred nežiaducim vstupom.

Nedávno sme sa stretli s názorom, že najväčší profit z nástupu štvrtej priemyselnej revolúcie budú mať IT spoločnosti, ktoré budú „predávať“ riešenia na spracovanie, analýzu a vyhodnocovanie obrovského množstva údajov, pričom ich budú prevádzky v digitálnych podnikoch generovať. Súhlasíte s týmto tvrdením?

V Nemecku je jedným z lídrov v stratégii Priemysel 4.0 Fraunhofer Institut. Ten vo svojich štúdiách uvádza konkrétne čísla z hľadiska úspor nákladov, ktoré výrobné podniky môžu dosiahnuť prechodom na princípy Priemyslu 4.0 v oblasti logistiky, individualizácie výroby, pracovnej sily a pod. Čiže na svoje si prídu aj IT firmy, aj výrobné podniky. Nasadenie robotov, mechatronických systémov a pod. dokáže zvýšiť produktivitu výrobných technológií niekoľkonásobne. Tam sa dostávame až do štádia, keď bude možné individualizovanú, kusovú výrobu realizovať s rovnakými nákladmi ako dnešnú sériovú výrobu. Možno sa onedlho dočkáme fabrík na zelenej lúke financovaných takými gigantmi, ako sú Google, Apple, Amazon alebo Tesla, ktoré svoju výrobu postavia na týchto moderných, históriou nezaťažených princípoch a zvyšok konkurencie sa buď prispôsobí, alebo svoje postavenie na trhu stratí. Výrazným spôsobom sa posunie predaj popredajných služieb, napríklad myšlienka obchodného modelu, ktorý nebude postavený na predaji napr. snímačov, ale meraných hodnôt. Čiže ak som dodávateľ inteligentného snímača teploty, tak ho nepredávam ako produkt – snímač, ale vďaka údajovému prepojeniu ako službu merania teploty. Takýmto spôsobom jednotlivé riešenia stratégie Priemyslu 4.0 na seba nadväzujú.

Aké environmentálne a socioekonomické výzvy môže priniesť 4. priemyselná revolúcia?

Sociálnou výzvou v priemysle bude okrem iného aj generačná výmena. Aby sme ešte zachytili znalosti služobne starších inžinierov a prevádzkových pracovníkov a dostali ich znalosti do nejakých databázových systémov alebo aplikačných modulov. Prečo je to potrebné? Aby sme v budúcnosti nedospeli do štádia, že budeme vedieť virtualizovať rožok, ale nikto ho nebude vedieť upiecť. Tu opäť prichádzame k téme spôsobu myslenia, o ktorej som už hovoril. Stratégia Priemyslu 4.0 nemôže ignorovať ani environmentálne hľadiská a my, ktorí ju tvoríme, sa musíme snažiť odovzdať nastupujúcej generácii svet, kde sa bude dať žiť. Priemysel 4.0 má systémové nástroje na to, aby sa to podarilo. Zefektívnenie výroby pri nižšej spotrebe energie, vstupných surovín a pod. je cestou k trvalo udržateľnému životu na Zemi.

Výrobný závod B&R v Egelsbergu je už digitálnym podnikom niekoľko rokov. Dokážete teda poradiť aj ostatným, ako na to?

Výrobný závod v Egelsbergu sa stal digitálnym podnikom postupne. Úplné prepojenie výrobných a informačných systémov jednotnou dátovou sieťou využívame už od roku 2006. Vysoká miera individualizácie, ktorú naši zákazníci požadujú, nás donútila prestaviť výrobné procesy a logistické postupy tak, aby sme dokázali s rovnakou efektivitou a rovnakými nákladmi vyrábať sériovo aj kusovo. Nevyhnutnosťou je však veľmi silné výpočtové zázemie v pozadí týchto procesov. Ako hovorí jeden môj kolega z Rakúska, prvý krok, ktorý treba na ceste k digitálnemu podniku spraviť, je posadiť šéfov údržby, automatizácie, IT a technológa do jednej kancelárie. Postupný prechod na digitálny podnik sa podľa mňa môže uskutočniť dvomi spôsobmi – na základe komunikácie, vznikajúcich reálnych potrieb a krátkej spätnej väzby typu „toto riešenie mi niečo prinesie, toto nie“ a snahy o čo najvyššiu úroveň integrácie systémov na vertikálnej úrovni. Veľmi podstatným a neodmysliteľným krokom u nás bola a neustále je úplná integrácia všetkých inžinierskych prác so všetkými systémami – to zahŕňa vývoj, výrobu, testovanie, technickú podporu a servis všetkých u nás vyrábaných produktov.

Všetko má svoje miesto v databáze, všetko je informačne prepojené a každý produkt až do úrovne jednotlivej zostavy má zaznamenanú svoju históriu vo vývoji pred výrobou, skladbu dodávateľských komponentov, postup vo výrobe aj vo fáze životného cyklu po jeho expedícii k zákazníkovi. Presne o tomto aj stratégia Priemyslu 4.0 hovorí, my to postupne budujeme už desiaty rok a je to nepretržitý proces. Druhou motiváciou, ktorá je častejšia najmä vo veľkých spoločnostiach, môže byť marketing, keď deklarované identifikovanie sa so stratégiou Priemyslu 4.0 môže mať pozitívny vplyv na budúcu hodnotu akcií firmy. V každom prípade prechod na digitálny podnik je o angažovanosti ľudí, aby si na základe sledovania údajov z určitých častí výroby a väčších celkov sami dokázali urobiť predstavu o tom, čo sa vo výrobe deje – prepojiť informácie o produktoch, spotrebe energie, údržbe s obchodnými údajmi a pod. Avšak z viacerých rozhovorov, ktoré sme už mali so zástupcami stredného a vyššieho manažmentu z rôznych podnikov k tejto téme, vyplýva, že ľuďom na úrovni prevádzok sa do týchto zmien veľmi nechce. Boja sa totiž, že by sa mohlo prísť na to, ako svoju prácu vykonávajú, a možno by sa zistili výrazné rezervy, prípadne nedostatky. No každý podnik si musí v súčasnosti položiť otázku, či sa procesy, ktoré v ňom fungujú, nedajú robiť lepšie, efektívnejšie. Podobné diskusie prebiehali v Nemecku asi pred dvomi, tromi rokmi, v súčasnosti sa už diskutuje o obsahu, ako to čo najskôr zaviesť do každodennej praxe.

Akú postupnosť krokov musia dnešné priemyselne podniky dodržať, aby sa z nich stali digitálne priemyselne podniky? Je to skôr o technológiách, pracovných postupoch alebo z každého trochu?

Prvým krokom by mohlo byť objektívne zhodnotenie stavu, kde sa môj podnik, prevádzka, procesy a technológie v rámci digitalizácie nachádzajú, a to bez ilúzií, že sa nachádzam niekde, kde v skutočnosti nie som. A začať po čiastkových úsekoch. Napr. z hľadiska energií sa nezaoberať len ich meraním, ale aj riadením spotreby. Takto možno z energií urobiť nie nákladový faktor, ale zdroj konkurenčnej výhody. Rovnako môžeme sledovať údaje o technickom stave – kondícii strojov a ich kľúčových častiach a údržbu riešiť prediktívne. To staré známe, že riadiť môžeme len to, čo meriame, bude v prípade prechodu na digitálny podnik kľúčové. Na namerané údaje je dobré pozrieť sa očami toho, kto dobre danú prevádzku či technológiu pozná; je to lepšie ako cez prizmu drahého systému, ktorý som si v dobrej viere zakúpil a ktorý mi ten môj preferovaný pohľad možno ani neumožní. Preto je vhodné vzbudiť záujem u ľudí na úrovni technológie a prevádzky, ktorí najlepšie poznajú správanie a potreby prevádzky. Ďalšou otázkou je, na akú automatizačno-informačnú platformu staviť. Dnes totiž, bohužiaľ, zatiaľ neexistuje jediný štandard, aj keď aspoň niečo tu už k dispozícii máme – dátový protokol OPC-UA a jeho plánované rozšírenie OPC-UA TSN na úlohy s prísnejšími požiadavkami na reálny čas.

Mame sa báť vízie výkonného riaditeľa Autodesku, p. Carl Bassa, podľa ktorého „fabrika budúcnosti bude mať len dvoch zamestnancov – človeka a psa. Človek bude potrebný na kŕmenie psa. Pes bude zase potrebný na to, aby zabránil človeku dotýkať sa zariadení.“?

Ja si myslím, že to sú skôr úvahy na úrovni virtualizácie výroby. No rozdiel medzi touto a fyzickou výrobou je veľmi veľký. Osobne si nemyslím, že nastane situácia, keď by veľká výrobná prevádzka dokázala pracovať bez zásahu človeka. Počítačom vymodelovaný digitálny podnik dokáže vyrobiť čokoľvek, ale fyzicky nezvládne vyrobiť nič. Naopak si myslím, že nastupujúcu generáciu, ktorá je zvyknutá žiť v digitálnom, virtuálnom svete, bude potrebné naučiť aj fyzikálnu podstatu procesov. Aj keby to malo byť len prostredníctvom údajov z reálnych technologických procesov. Časom možno dospejeme k tomu, že ľudia už nebudú pracovať priamo na mieste výroby, ale na vzdialenom mieste, čím sa obmedzí nutnosť cestovania a prípadne aj zvýši kvalita života. Množstvo ľudí, ktorí budú potrební na prácu s nastupujúcimi sofistikovanými technológiami, bude rovnako veľké, ak nie väčšie, ako tých, ktorí budú vykonávať menej kvalifikované práce. A teraz ešte z iného pohľadu. Úroveň, ktorou sa priemysel podieľa na tvorbe HDP, je v Čechách aj na Slovensku výrazne nad priemerom Európskej únie. Preto nebudeme môcť v našich krajinách obísť tému novej priemyselnej revolúcie ani sa mylne domnievať, že Priemysel 4.0 nám zoberie prácu. Tú prácu, ktorú nahradí, posunie inde. Strategickým cieľom priemyslu v Čechách aj na Slovensku by malo byť, aby boli činnosti a výroba s nízkou pridanou hodnotou dislokované tam, kde to vedia vyrobiť za podstatne nižšie náklady, za ktoré to my nedokážeme, a rozvíjanie výroby s vysokou pridanou hodnotou. Alebo posunúť prevádzky s nízkou pridanou hodnotou a modernými technológiami do kategórie procesov s vyššou pridanou hodnotou, inak bude tento segment prvým, kde by dochádzalo k výraznému znižovaniu počtu pracovníkov. O to ich nepripravia roboty ani sofistikované technológie, ale zotrvávanie v nemodernosti, neefektívnosti.

Kto dokáže preniesť do praxe nastupujúce automatizačné a IT priemyselné technológie, keď počty študentov v odboroch priemyselnej automatizácie, riadenia technologických procesov a v súvisiacich odboroch stagnujú či klesajú a skúsení pracovnici v priemyselných podnikoch sú v mnohých prípadoch tesne pred odchodom do dôchodku?

Asi sa nachádzame v nejakom medziobdobí, kde dočasne nie je u mladých ľudí záujem o technické vedy. Je to aj o školstve, vzdelávaní, výskume. Riešenie tohto problému nie je skryté v nejakom administratívnom rozhodnutí. My sa do tohto procesu obnovy snažíme zapojiť. Napr. na technicky zameraných univerzitách v Brne, Liberci, Plzni, Ostrave, Bratislave, Žiline, Košiciach a iných robíme prednášky z praxe. V poslednej dobe sme zaznamenali nárast účasti na týchto z pohľadu študentov nepovinných prednáškach. Pritom nehovoríme nič prevratné, ale snažíme sa ukázať, o čom život v automatizácii v praxi je. Vypísali sme aj pár tém diplomových prác, študenti sa hlásia a sú veľmi motivovaní pri ich vypracúvaní.

V Brne nedávno vznikol Industry Cluster 4.0. Aké sú jeho ciele?

Ide o regionálne združenie firiem z oblasti výrobcov strojov a strojných dielov, dodávateľov automatizačných a IT technológií, vysokých škôl a výskumných inštitúcií, ktoré chcú na svoj rast využívať vzájomnú synergiu. Máme ciele súvisiace so zvyšovaním konkurencieschopnosti vlastnej výroby aj vyrábaných strojov, pripravujeme program na podporu vzdelávania v nadväznosti na potreby výrobných podnikov a chceme sa venovať aj podpore exportu našich členov. Veľmi nám pomáha Regionálna hospodárska komora v Brne. Milo ma prekvapila angažovanosť zakladajúcich členov klastra, aj keď sú predstavy a očakávania od nových výziev spojených s Priemyslom 4.0 rôzne, vieme, že na princípoch musíme aktívne pracovať a začať aj keď len s čiastkovými projektmi, ak chceme v budúcnosti obstáť a zostať konkurencieschopní.