Aj keď SOA môže prispieť k riešeniu mnohých problémov výrobných podnikov, jej implementácia prináša nové výzvy. Medzi tieto výzvy patrí návrh architektúry z hľadiska veľkosti mikroslužieb alebo ich vzájomné riadenie a prepojenie. Informačné a komunikačné technológie (IKT) budú kľúčovým predpokladom opísaných výziev výrobných podnikov, v ktorých sa uskutoční väčšina inovácií. Riešením rastúcej zložitosti trhu a zložitosti z hľadiska nasadzovania čoraz väčšieho množstva IKT v podnikoch je inteligentný závod. Kyberneticko-fyzické systémy (CPS) môžu budovať decentralizované a autonómne siete, ktoré sa organizujú samostatne a optimalizujú. Úroveň autonómie a decentralizácie stúpa so zvyšujúcou sa zložitosťou. Aby sa umožnil tento vývoj, výrobné IT prechádzajú zásadnou zmenou od tradičnej automatizačnej pyramídy monolitických systémov k orientácii na službu, ktorá sa označuje ako „čokoľvek ako služba“ (Everything as a Service – XaaS). Táto paradigma hovorí o tom, že všetko, bez ohľadu na to, či je to fyzickej alebo virtuálnej podstaty, sa ponúka ako služba a pochádza z troch hlavných vrstiev služieb cloud computingu – softvér ako služba (SaaS), platforma ako služba (PaaS) a infraštruktúra ako služba (IaaS).
O aktuálnom stave, možných prínosoch a očakávaných trendoch v oblasti XaaS sa s nami v exkluzívnom rozhovore porozprávali dvaja významní odborníci – PhDr. Radoslav Repa, generálny riaditeľ Sekcie digitálnej agendy na Úrade podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu, a Dipl. Ing. Joachim Seidelmann, riaditeľ nemeckého Fraunhofer Inštitútu pre výrobnú techniku a automatizáciu.
XaaS sa objavuje v rôznych analýzach a štúdiách medzi top trendmi, ktoré by mali zásadne zmeniť obchodné modely podnikateľských subjektov a správanie zákazníkov. Čo je dôvodom, že XaaS získalo takéto hodnotenie?
R. Repa: Váš magazín sa téme XaaS ako aktuálnemu top trendu venoval už v apríli 2018. Rok na to redaktori Forbes predpovedali, že „čokoľvek ako služba“ čaká v roku 2020 výrazná expanzia a stane sa bežnou ponukou mnohých technologických hráčov na trhu. Aj keď dnes cítime, že nástup XaaS nebol síce taký jednoznačný, najmä v našich končinách, nárast vo využívaní tohto prístupu je zrejmý. Vo všeobecnosti môžeme povedať, že zmenu v obchodných modeloch poskytovateľov služieb v oblasti IT môžeme sledovať už viac ako desaťročie. Zákazníkom prinášajú flexibilitu, nižšie náklady, vyššiu mobilitu a bezpečnosť bez toho, aby sa museli starať o rozvoj a správu technológií, ktoré im prinášajú požadovanú hodnotu a úžitok. Zavedením XaaS firmy dokážu flexibilnejšie plánovať svoje zdroje vrátane finančných aktív, čo sa znásobuje najmä vtedy, ak nemajú väčšinu svojej digitálnej infraštruktúry výsostne proprietárnu a nehrozí im dodávateľské uzamknutie (vendor lock-in). S lepším plánovaním zdrojov súvisí aj problém odborných kapacít. XaaS umožňuje riešiť problém s kvalifikovanou pracovnou silou, ergo spoločnosti nemusia interne zamestnávať odborníkov na HW, sieťové a operačné systémy, databázy, aplikácie a pod. Pri XaaS netreba nakupovať ani finančne náročné IKT systémy či licenčné schémy, keďže sa o nich stará dodávateľ. Celý systém má priaznivý dosah aj na životné prostredie, čo je v súlade s cieľom novej Európskej priemyselnej stratégie (vydanej práve v tomto období – 11. 3. 2020) v kontexte zavádzania nízkouhlíkových riešení pri IKT systémoch. Zachytili sme aj čoraz väčší výskyt hybridných modelov, najmä pri väčších firmách, ktoré čelia narastajúcim prevádzkovým nákladom spojeným s prevádzkou zastaraných IT systémov z prvej vlny informatizácie. Je tu trend využívania inovatívnych technológií, napr. Robotics Process Automation (RPA) na umožnenie funkcionalít v rámci existujúcej infraštruktúry, ako aj zautomatizovanie prepojenia viacerých systémov, ktoré spolu nekomunikujú.
J. Seidelmann: Nové koncepty XaaS ukázali možnosť výrazného zlepšenia efektívnosti v súkromnej oblasti, napr. modely B2C, ako sú Uber, Airbnb a pod. Tieto obchodné modely sa nepretržite prispôsobujú potrebám poskytovateľov a spotrebiteľov služieb, ktorí sa väčšinou spoločne označujú ako komunita. Kľúčovým predpokladom týchto obchodných modelov sú platformy postavené na informačných technológiách, kde sú predajcovia a zákazníci navzájom spojení bez nejakých väčších prekážok – ľahké a jednoduché účtovníctvo, zmluvy, právne predpisy. Okrem komerčných výhod sa čoraz viac zviditeľňujú aj ekologické prínosy takýchto spoločných obchodných modelov.
Kde nájdeme predchodcu XaaS a aký bol hlavný dôvod toho, že sa modely XaaS začali objavovať?
R. Repa: Za každou úspešnou službou je zhoda medzi ponukou a dopytom. Vďaka ponuke cloudových prevádzkovateľov ako Amazon, Microsoft, Google, Oracle či HP sa softvérové riešenia, komplexná infraštruktúra či platformy na vývoj a prevádzku vlastných aplikácií stali dostupné pre milióny organizácií a spotrebiteľov. Cenovo aj technicky. Jednou z kľúčových zmien, ktorú môžeme sledovať u zákazníkov týchto spoločností, je ochota vedome a dobrovoľne sa vzdať potreby veci vlastniť v prospech možnosti veci používať vtedy, keď to potrebujú. Nechať iných starať sa o ne a platiť len za službu, ktorá prináša úžitok. Túto významnú zmenu v návykoch a správaní zákazníkov môžeme vidieť nielen v informačných technológiách, no aj v iných oblastiach. Vezmime si napríklad vlastníctvo osobného automobilu. Kým do nedávna kúpa a vlastníctvo auta patrili k našim bežným potrebám, dnes z roka na rok rastie počet spotrebiteľov a firiem, ktoré využívajú služby spoločne využívaného vozového parku (car sharing). Obdobný príklad možno nájsť aj pre bežných ľudí vo väčších európskych mestách vrátane Viedne či Bruselu, kde viacero startupov prišlo s myšlienkou spoločného využívania vozidiel podľa potreby (DriveNow), pričom používatelia platia len za čas strávený vo vozidle (nestarajú sa o jeho prevádzku s výnimkou napr. dotankovania pohonných látok, za čo sú však odmenení, nestarajú sa o poistenie ani o poplatok za parkovanie). Auto sa čoraz častejšie stáva „len“ prostriedkom na presun z miesta A do miesta B. Pre spotrebiteľov to znamená, že platia len vtedy, keď auto potrebujú. Pre spoločnosti ako GM, Ford alebo Volkswagen to znamená, že robia všetko preto, aby uspokojili svojich zákazníkov, zabezpečili mu službu za akceptovateľnú cenu a získali si jeho lojalitu. A tým možnosť pravidelných príjmov. Nie jednorazovým predajom automobilu, ale budovaním uceleného ekosystému, ktorý poskytuje mobilitu ako službu. Vo všeobecnosti môžeme zopakovať, že jedným z hlavných dôvodov, prečo sa model XaaS začal objavovať, bola snaha optimalizovať služby a náklady spojené s údržbou IT/IKT systémov. Všetko je podmienené schopnosťou podniku škálovať (scale up) svoje procesy a produkty, ako aj uplatnením stále sa vyvíjajúceho technologického know-how. Tieto trendy sledujú kyvadlový pohyb. Pri rozvoji osobných počítačov sme v minulosti sledovali tzv. thin vs. fat klient trendy, takisto v súlade s mechanizmom kyvadla. Platí však, že hlavnými parametrami úspešnosti akýchkoľvek trendov ostáva naďalej schopnosť znižovať náklady, zabezpečiť bezpečnosť riešenia a splnenie podmienok komplexného regulačného prostredia a tiež poskytnúť technologicky najlepšie riešenie. Pri súčasnej globálnej súťaži sú druhé miesta síce zaslúžené, ale často znamenajú koniec… kto si už dnes pamätá na Yahoo… :-)
J. Seidelmann: Koncept služieb sa v priemysle používa už dlhšie, napr. leasing zariadení, automobilov, zamestnancov a pod. Nástupom nových druhov informačných technológií, ako sú internetové platformy a internet vecí, možno implementovať podrobnejšie modely služieb. Navyše služby postavené na jednotných štandardoch a normách môžu priniesť zákazníkom ďalšie výhody.
R. Repa: Ak sa pozrieme na poskytovateľov služieb XaaS, tak napríklad prieskum BusinessWire ukázal, že 72 % poskytovateľov aktívne rozšírilo svoje portfólio služieb nad rámec tradičných trhových segmentov, 79 % z nich vstúpilo na nové zahraničné trhy a 85 % zvýšilo svoj obrat. Ak sa zameriame na organizácie, ktoré vo svojich obchodných modeloch úspešne adoptovali XaaS, ten istý prieskum ukázal, že 77 % z nich bolo schopných zvýšiť retenciu svojich zákazníkov, 75 % zaviedlo vyššiu štandardizáciu svojich produktov a služieb a 85 % z týchto spoločností bolo schopných zvýšiť mieru personalizácie svojich služieb. Pri úspešnej implementácii a voľbe toho správneho XaaS poskytovateľa to môže pre podnik znamenať, že sa môže venovať kľúčovej obchodnej činnosti, pričom sa nemusí rozptyľovať stále sa meniacimi trendmi v IT oblasti. Teda aj pre podnik, ktorého hlavnou podnikateľskou činnosťou nie je IT, avšak musí v súčasnosti fungovať digitálne. Pri úspešnom XaaS partnerstve sa môže opäť venovať predovšetkým svojej hlavnej obchodnej činnosti.Mohli by ste zhrnúť hlavné výhody, ktoré prinášajú modely XaaS pre podnikanie?
J. Seidelmann: Jednoznačne sa tým zvýšila prispôsobiteľnosť a reakčný čas vo výrobe, znížili sa investičné náklady a výdavky sa presunuli z kategórie kapitálových na prevádzkové.
Aké typy organizácií alebo firiem sú vhodné pre modely XaaS? Závisí to napr. od ich veľkosti alebo odvetvia, v ktorom pôsobia?
R. Repa: Aké sú otázky, ktoré vrcholovým manažérom nedávajú, obrazne povedané, možnosť v noci pokojne spať? Sú naši zákazníci spokojní? Dostávajú od nás hodnotu, ktorú očakávajú alebo potrebujú? Robíme všetko preto, aby nemali dôvod odísť ku konkurencii? Sme schopní naďalej poskytovať túto hodnotu a byť zároveň dlhodobo ziskoví? Pre tých, ktorí sa v noci budia pri takýchto otázkach, je XaaS určite vhodným prostriedkom. Bez ohľadu na veľkosť a odvetvie, v ktorom ich organizácia pôsobí. Organizácie, ktoré nie sú digitálne natívne a ešte neinvestovali do pokročilej digitálnej transformácie, alebo organizácie, ktoré nie sú digitálne natívne a hoci už investovali do digitálnej transformácie, nedosahujú návratnosť investícií. Osobitnou kategóriou je tiež know-how, ako manažovať tradičné interné IT prostredie.
J. Seidelmann: Zdá sa, že väčšie spoločnosti, ako sú napríklad výrobcovia originálnych produktov v automobilovom priemysle v súčasnosti najviac požadujú tento koncept. Malé a stredné podniky, napríklad dodávatelia v automobilovom priemysle, sú tak nútení tiež takéto koncepty akceptovať.
Má výrobný a spracovateľský priemysel v Nemecku nejaké skúsenosti s používaním modelov XaaS? Ktoré z nich boli najúspešnejšie a aké boli ich výhody pre tieto podniky?
J. Seidelmann: Áno, priemyselné podniky v Nemecku už nastúpili cestu využívania konceptu XaaS. Z doterajších skúseností sa ujali najmä modely platieb za použitie, napr. v rámci logistiky v automobilových spoločnostiach – platba za meter, resp. tonu prepravenú autonómnymi prepravnými vozidlami, rezanie materiálu nástrojom – množstvo odobratej ocele, simulačné nástroje použité na simuláciu – platba za simuláciu optimalizácie logistických procesov a pod.
Záujmom každého priemyselného podniku je vytvárať zisky, optimalizovať prevádzkové a kapitálové náklady a zaručovať bezpečnosť svojich operácií. Aké prvé kroky by mal podnik podniknúť, ak chce implementovať model XaaS do svojej stratégie?
R. Repa: Ak sa zameriame na interné fungovanie spoločnosti, tou prvou otázkou je, ako veľmi chceme alebo potrebujeme zmeniť náš doterajší model podnikania. Dôležité je tiež finančné vyčíslenie našich súčasných nákladov na vlastníctvo a prevádzku tých častí organizácie, ktoré si vieme zabezpečiť ako službu. No a v neposlednom rade je to odpoveď na otázku, koľko zdrojov a kapacít získaných prechodom na XaaS môžeme využiť na rozvoj produktov a služieb pre našich zákazníkov. XaaS model je však relevantný aj v diskusiách týkajúcich sa obchodnej stratégie spoločnosti. Marketéri a obchodníci sa určite zhodnú na tom, že najväčšie náklady pre nich predstavuje získavanie nového zákazníka. Ak je obchodný model spoločnosti postavený na jednorazových obchodných transakciách, tieto náklady sa násobia nielen počtom zákazníkov, ale aj počtom jednotlivých obchodných prípadov. Každý mesiac, každý rok. Obchodný model založený na dlhodobom poskytovaní služby súčasným zákazníkom môže výrazne zvýšiť efektivitu spoločnosti, spokojnosť jej klientov a schopnosť presnejšie predpovedať jej finančné ukazovatele. Podniky by si mali zvoliť stratégiu, ako postupovať na základe hĺbkovej analýzy stavu. Väčšina podnikov nie je digitálne natívna, ich veľké náklady spojené s digitálnou transformáciou nezaručujú úspech digitálnej transformácie. Garantom úspechu je vedieť si vybrať toho správneho XaaS poskytovateľa a spolu rásť. V súčasnosti stále pozorujeme trendy ako dodávanie „kúskovaného“ riešenia, kde infraštruktúru a hardvér poskytuje samotná organizácia, avšak softvér je kúpený cez licenčnú zmluvu od dodávateľa. Ide najmä o hype technológie. Napríklad pri implementácii technológií RPA (robotics process automation) v podnikoch sa softvérové riešenie predáva samostatne a konfiguruje a implementuje sa v rámci podniku podľa ich prijatých postupov. Zároveň pozorujeme čoraz väčší dopyt po kódexoch najlepších postupov alebo odporúčaní, ktoré sa majú dodržiavať. Tie sú v jednotlivých podnikoch následne distribuované cez interné centrá excelentnosti. Prirodzene aj tu vidíme priestor na vývoj ponuky XaaS riešení. XaaS má v rámci krajín EÚ veľký potenciál uplatnenia. Ako predstavitelia štátnej správy sledujeme s veľkým záujmom aktivity spojené s projektom Gaia-X, ktorý je v kontexte XaaS jedným zo strategických riešení problému európskej digitálnej suverenity. Cieľom Gaia-X je poskytnúť služby s európskou DNA, ktoré sa riadia siedmimi kľúčovými princípmi:
- európska ochrana dát,
- otvorenosť a transparentnosť,
- autentickosť a dôvera,
- digitálna suverenita a sebaurčenie,
- voľný prístup k trhu a tvorba európskych hodnôt,
- modularita a interoperabilita,
- používateľská prístupnosť.
J. Seidelmann: Obchodné modely XaaS potrebujú v prvom rade zásadnú zmenu v myslení spoločností. Zisk z hľadiska výnosov, nových znalostí, údajov a informácií je kľúčom k vytvoreniu úspešných ekosystémov pre XaaS. Spoločnosti musia pochopiť, že prínosy v rámci týchto ekosystémov sú vďaka zlepšeniu efektívnosti a účinnosti podnikových procesov oveľa väčšie, takže absolútny zisk je oveľa vyšší. Správne rozdelenie týchto vyšších výnosov je kľúčové pre spoľahlivé nastavenie celého ekosystému podniku.
Pozrime sa bližšie na niektoré XaaS. Jedným z prvých modelov boli SaaS, PaaS a IaaS. Aká je filozofia týchto modelov?
R. Repa: Predstavte si, že máte spoločnosť so sto zamestnancami, ktorá vyvíja, vyrába a predáva produkty svojim zákazníkom. Na komunikáciu potrebujete aplikáciu na správu elektronickej pošty, na riadenie firmy ekonomický systém, všetky počítače a väčšinu vašich zariadení potrebujete mať zapojené do dátovej siete, dáta bezpečne uložené v dátovej farme. Váš vývojový a projekčný tím používa softvérové nástroje na vývoj a testovanie nových produktov, vaši obchodníci CRM systém na správu klientov, profilovanie obchodných príležitostí a marketingové kampane. Váš finančný riaditeľ a produktoví manažéri zase aplikácie na spracovanie a analýzy veľkých dátových súborov. Jednoducho informačné technológie nevyhnutné na beh a rozvoj vašej firmy. Len nedávno ste na ich správu a rozvoj potrebovali zamestnávať tím IT odborníkov na každú oblasť, ako sú siete, správa zariadení, aplikačná podpora, bezpečnosť a pod. Museli ste pravidelne investovať do nákupu hardvéru a softvérových licencií. Aplikácie, ktoré ste používali, boli vyvíjané alebo implementované na mieru vášho podniku vybraným dodávateľom. Bolo bežné, že vzhľadom na vynaložené investície a špecifickosť riešenia, ktoré ste používali, vaša závislosť od tohto dodávateľa trvala niekoľko rokov. Dnes si takmer každú z týchto vecí môžete zabezpečiť z ponuky veľkého množstva poskytovateľov služieb za mesačný alebo ročný poplatok. Bez nutnosti kapitálových investícií a zamestnávania úzko špecializovaných tímov expertov. Popri finančných benefitoch tento model dáva možnosť organizáciám v súkromnej sfére i verejnej správe sústrediť svoju energiu a zdroje na činnosti priamo súvisiace s ich poslaním.
Možno modely XaaS využívať aj osobitne?
J. Seidelmann: Na úspešnú implementáciu XaaS je nevyhnutná kombinácia viacerých technológií, ako sú napr. SaaS, PaaS či IaaS. Napríklad samotná SaaS poskytuje iba izolované služby, ale na zlepšenie efektívnosti výroby je potrebná kombinácia niekoľkých služieb.
Okrem týchto „klasických“ služieb sa na trhu v súčasnosti objavujú aj ďalšie modely, napríklad intenzívne spracovanie dát ako služba (DISaaS). Mohli by ste vysvetliť podstatu tohto modelu a aké výhody môže priniesť priemyselným podnikom?
J. Seidelmann: Väčšina týchto novších modelov je postavená na využití takých technológií, ako je umelá inteligencia, strojové učenie, simulácia založená na údajoch z priemyselného internetu vecí v reálnom čase. Tieto modely vyžadujú vysoké investície do hardvéru a softvéru, ako aj do zručností zamestnancov. Preto si ich v skutočnosti môžu dovoliť iba veľké spoločnosti. Avšak poskytovaním takejto funkcionality ľahko použiteľným a nákladovo efektívnym spôsobom, napr. systémom platby za použitie, budú tieto služby dostupné čoraz väčšiemu okruhu aj menších spoločností. Tým sa rozšíri trh pre dodávateľov a opäť sa znížia náklady.
Možno na trhu už teraz identifikovať „vodcov“ v oblasti poskytovania XaaS?
J. Seidelmann: Existuje riziko, že jeden z hráčov v takýchto XaaS ekosystémoch sa stane dominantným. Stalo sa to už v oblasti mobilných telefónov, kde čelíme oligopolu spoločností Apple a Google. V oblasti priemyslu sme zatiaľ takýto vývoj nezaznamenali. Ani spoločnosti z oblasti automatizácie ako Siemens alebo GE ani spoločnosti z oblasti IT ako Microsoft či Google nemajú v aplikáciách XaaS pre priemysel dominantné postavenie.
Aké je spojenie medzi XaaS a Industry 4.0? Majú tam tieto modely svoje miesto?
R. Repa: Určite áno. Výrobné spoločnosti, ktoré využívajú alebo v budúcnosti plánujú využívať služby poskytovateľov XaaS, môžu zvýšiť svoju flexibilitu, bezpečnosť a efektivitu. Výrobné spoločnosti, ktoré princípy modelu XaaS budú vedieť začleniť do svojho vlastného obchodného modelu, budú schopné expandovať na nové trhy, získať nový druh zákazníkov, rozšíriť portfólio svojich produktov a služieb a zvýšiť tak svoje tržby a ziskovosť.
J. Seidelmann: Kľúčovou črtou koncepcie nazývanej Priemysel 4.0 je kyberneticko-fyzikálny produkt, akým je napríklad priemyselný internet vecí (IIoT) a prepojenie medzi mechatronickým a virtuálnym svetom, ktoré predstavujú služby. Koncepcia Priemyslu 4.0 je z tohto pohľadu predurčená na to, aby podporila nasadzovanie modelov XaaS.
Podobne ako v prípade iných trendov možno aj v oblasti XaaS očakávať neustály vývoj. Môžeme predpovedať, kde bude táto oblasť za 5 – 10 rokov?
R. Repa: Na túto otázku by fundovanejšie vedeli odpovedať analytici, ktorí sa tým živia. Zhodneme sa však v tom, že nás v najbližších rokoch čaká výrazný rozvoj v tejto oblasti. Okrem iného tomu napovedá aj tempo rastu využívania cloudových služieb koncovými zákazníkmi či fakt, že obchodné modely postavené na pravidelnom predplatnom služby (subscription) na rozdiel od veľkých jednorazových predajov tovaru alebo licencií sú dnes súčasťou dlhodobých stratégií takmer všetkých technologických firiem na svete. Jedným z takých je napríklad model pay per use v oblasti cloudových služieb. Pred časom sme sa opýtali Európskej komisie, či by si vedela predstaviť, že by takýmto prístupom fungovala aj verejná správa, ergo že by využila zdroje zo štrukturálnych fondov a tie by investovala do tohto riešenia namiesto jednorazových predajov. Po dlhšom váhaní takýto model zamietla, nakoľko prevažné investície by šli do prevádzkovej časti nákladov, na čo štrukturálne fondy primárne zamerané nie sú. Keďže však štát investície do IT vynakladá prevažne zo štrukturálnych fondov formou kapitálových výdavkov, mal by zrejme problém aplikovať toto riešenie. Kľúčovou pre túto oblasť je aj otázka regulačného prostredia, ktoré by malo byť správne nastavené. Európska komisia má v najbližšom čase zverejniť návrh legislatívy k platformovej ekonomike, ako aj naďalej sprístupňovať údaje nielen verejnej správy, verejných podnikov, ale aj údaje generované súkromnými spoločnosťami.
J. Seidelmann: Realizáciou čoraz väčšieho množstva IIoT projektov v továrňach a (priemyselných) výrobkoch sa vytvorí ďalší obchodný model. Trh B2C zostane hlavným motorom inovácií v tejto oblasti, napr. použitím lacných technológií IoT a krížovým predajom v rámci platforiem známych zo spotrebiteľského trhu.