Slovensko v integrácii obnoviteľných zdrojov energie zaostáva za inými členskými štátmi EÚ. Čo nám bráni používať OZE?
Na začiatok by som poopravil termín integrácia. Nezaostávame len v integrácii, ale v prvom rade vo využívaní a výstavbe obnoviteľných zdrojov. Donedávna platil stop stav na pripájanie, ktorý trval sedem rokov. Preto je logické, že väčšie projekty súvisiace s obnoviteľnými zdrojmi sa nedali vôbec využívať, ba ani realizovať. V podstate sme v situácii, že ešte len minulý rok v apríli sa vyhlásilo uvoľňovanie stop stavu. Takže to bol prvý problém, ktorý je teraz čiastočne zažehnaný alebo je aspoň v inej pozícii. Ostáva však stále veľmi dôležitý, pretože limity na pripájanie sú v podstate vyčerpané, a ten pripojovací proces alebo vôbec schvaľovanie pripojenia je alfa a omega. Druhá prekážka sú povoľovacie procesy, ktoré sú na Slovensku extrémne nepružné a máme veľmi veľa administratívnych prekážok. Najväčšou prekážkou je jednoznačne proces environmentálneho posudzovania, tzv. EIA. Ten platí pre väčšie projekty. Výnimkou je vietor, čo je európsky unikát v oblasti veternej energetiky, pretože povoľovanie v iných štátoch je takmer vždy až od istého výkonu, ale na Slovensku, keď chcete postaviť akúkoľvek, aj malú veternú turbínu, potrebujete vždy veľkú EIA. Ďalej je problém s územným plánovaním, keď štát vlastne nijako neusmerňuje samosprávy a kraje, aby si zaraďovali využívanie OZE do svojich územných plánov. Takisto hovoríme o regulačných prekážkach. Stále platí komponent G, ktorý stanovuje poplatok za pripojenie do distribučnej sústavy. Výška poplatku sa síce znížila, ale stále je pomerne vysoká. To vnímam ako ďalšiu komplikáciu. V neposlednom rade v súvislosti s energetickou krízou sa zvýšil záujem o inštaláciu obnoviteľných zdrojov, avšak sú obmedzené kapacity na ich realizáciu.
Aké sú niektoré z problémov, ktorým dnes čelia projekty súvisiace s obnoviteľnými zdrojmi? Ako sa dá nepriaznivá situácia vyriešiť? Resp. ako vidíte budúcnosť prijímania obnoviteľných zdrojov energie na Slovensku a v okolitých krajinách a aké bariéry treba prekonať, aby sa splnili všetky národné a regionálne mandáty?
V SAPI sa venujeme práve prekážkam rozvoja; už niekoľko rokov hovoríme, že tie hlavné obnoviteľné zdroje, ktoré majú potenciál rozvoja, ako je fotovoltika a veterná energia, nepotrebujú žiadnu špeciálnu finančnú podporu. Nepotrebujú výkupné ceny ani dotácie. Potrebujú len to, aby sa uľahčilo ich povoľovanie a aby vo všeobecnosti vznikali tieto projekty. A to súvisí aj s postojom vlády k tomu a vôbec k podpore obnoviteľných zdrojov. Žiaľ, vláda dosť výrazne zlyháva, pretože nedokáže komunikovať občanom a obyvateľom, prečo sú obnoviteľné zdroje dôležité a prečo je aj to prijímanie dôležité. Verejnosť má ešte stále z minulosti dojem, že ide o drahé zbytočné veci, pričom realita je úplne opačná. V súčasnosti sú to najlacnejšie zdroje elektriny a niektoré dokonca aj zdroje tepla. Keby sme v Európe nemali obnoviteľné zdroje, tak by aktuálna energetická kríza bola niekoľkonásobne horšia. Už teraz máme pomerne veľký podiel lacnej elektriny, ktorá zlacňuje elektrinu aj nám na Slovensku. Budúcnosť vidím v tom, že keď vláda konečne pochopí, že to je naozaj strategická priorita, čo iné členské štáty už dávno presadili, tak aj na Slovensku sa začnú rozvíjať pekné, veľmi zaujímavé a hlavne udržateľné projekty, ktoré budú produkovať lacnú energiu.
Aký vplyv má na prenosovú sústavu pripájanie nových obnoviteľných zdrojov energie do distribučnej sústavy?
Väčšina obnoviteľných zdrojov sa pripája do distribučnej, nie prenosovej sústavy. Prenosová sústava je tá nadradená, ktorá prenáša celý výkon z nižších úrovní, pokiaľ sa na nižšej úrovni nespotrebuje, a to aj medzištátne. Samozrejme, za stabilitu celej elektrizačnej sústavy na Slovensku je zodpovedný prevádzkovateľ prenosovej sústavy. Čo sa týka vplyvu, to je otázka skôr na nich. Je však jasné, že čím väčší bude podiel variabilných zdrojov, to znamená zdrojov, ktoré nedávajú stabilný výkon, tým viac požiadaviek na riadenie a flexibilitu budeme mať na strane elektrizačnej sústavy alebo riadenia. A to je úloha, ktorú teraz v podstate riešia všetky členské štáty EÚ, keďže máme prepojené sústavy. Niektoré štáty sú výrazne ďalej ako my. Na Slovensku sme naozaj ešte veľmi pozadu. Stále nemáme spravenú technickú analýzu na národnej úrovni, ktorá by hovorila o tom, aké opatrenia je potrebné prijať, aby sme zvýšili podiel obnoviteľných zdrojov. Už dlhodobo voláme po tom, aby takáto analýza vznikla. Najnovšia informácia je, že sa konečne začína niečo pripravovať, ale myslím si, že to bude trvať dlhšie. Nie sme z odborného hľadiska jednoducho pripravení. Existujú pritom viaceré opatrenia, ktoré sa dajú využiť. Hovoríme o prvkoch inteligentných sietí, o energetických úložiskách a rôznych formách riadenia. To všetko je už vymyslené a používa sa v praxi. Tie opatrenia existujú; hovoríme o prvkoch inteligentných sietí, o energetických úložiskách a rôznych formách riadenia. To všetko je už vymyslené a používa sa v praxi.
Efektívnejšie siete na dodávku elektriny, ako aj inteligentné siete sú kľúčovým prvkom pri dekarbonizácii energetického sektora. Smart grids je však pojem, ktorý, žiaľ, nie je v strednej a vo východnej Európe príliš trendy a veľa ľudí o ňom nikdy nepočulo. Ako definujete inteligentnú sieť?
Je to dosť všeobecný pojem, môže znamenať všeličo. V skutočnosti je to nejaká forma rôznych hardvérových a softvérových riešení, ktoré umožňujú automatizovane riadiť sústavu na princípoch, ktoré sa zadefinujú. Samozrejme, začína sa od najvyšších úrovní, kde do nejakej miery sú už riešenia smart grid u nás používané prevádzkovateľmi sústav, ale na konci sa ide až na najnižšiu úroveň, úroveň nízkeho napätia, kde smart grid znamená to, že možno riadiť dokonca aj jednotlivé spotrebiče v domácnostiach tak, aby pomáhali vyrovnávať výkonové bilancie v sústave. Spôsob, akým sa to realizuje, sa volá demand response mechanizmus, ktorý na Slovensku, žiaľ, ešte nie je v praxi ani v legislatíve. Očakávame, že sa stane jedným z dôležitých prvkov nového dizajnu trhu s elektrinou. Inteligentná sieť je určite jeden z dôležitých prvkov, ktorý môže pomôcť širšiemu používaniu OZE. Smart grid v podstate v prvom rade znamená, že máte prehľad o dátových tokoch. Dnes máme k dispozícii inteligentné elektromery, čiže inteligentné meracie systémy (IMS). Tieto zariadenia vedia pracovať s dátovými tokmi. Smart grid je dôležitý kvôli tomu, aby sa podchytil potenciál flexibility na jednotlivých napäťových úrovniach. Flexibilita sa dá zbierať, agregovať a ak existuje spôsob, ako to riadiť, a to existuje, možno sieť riadiť tak, aby sa dokázala vyrovnať s výkyvmi lepšie a citlivejšie ako bez týchto riešení. Smart grid je síce dôležitý pre riadenie, ale nemusí byť nutne spojený s dekarbonizáciou. S dekarbonizáciou sa spája preto, lebo hovoríme o potrebe pripájať a integrovať čoraz väčšie množstvo variabilných obnoviteľných zdrojoch, najmä fotovoltike a vetre, ktoré sú takmer bezemisné.
V akom stave je z pohľadu prevádzkovateľa DSO a TSO príprava legislatívy na to, aby sme v plnej miere mohli využiť benefity inteligentných sietí?
Hovorí sa, že sa pripravuje. No v skutočnosti ešte ani z ďaleka pripravená nie je. Legislatíva dostala teraz dosť veľký „kopanec do zadku“ v tom zmysle, že bol prijatý nový zákon o energetike, ktorý bude v celosti platiť od januára 2023. K tomu musí prísť ďalšia sekundárna legislatíva, to znamená vyhlášky od Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, a potom sa budú prispôsobovať tým vyhláškam jednotlivé prevádzkové poriadky a dokumenty, ktoré sú na úrovni prevádzkovateľov sústav. Veľký problém najmä na strane prevádzkovateľov prenosovej sústavy je, že stále ešte nie je pripravený DataHub, konkrétne Energy Data Center, ktorý umožní zbierať a zároveň pracovať s dátovými tokmi. Bez toho je veľmi ťažké niektoré časti inteligentných sietí alebo agregáciu flexibility vôbec posunúť ďalej a implementovať. Najnovšia informácia je, že to bude až v roku 2024, otázne však je, kedy presne. Do roku 2024 budeme čakať, pretože nebudeme vedieť pracovať s dátami skutočne efektívne. Ďalšie obmedzenie bude určite na úrovni distribučných spoločností v tom zmysle, že niektoré pripojovacie procesy sú stále málo transparentné, pomerne veľmi rigidné a nie sú otvorené elektronizácii. Tento stav sme v podstate identifikovali a podali ho ako informáciu príslušným ministerstvám, pričom sa snažíme navrhovať také riešenia a zmeny legislatívy, aby sme sa posunuli vpred.
Aký je potenciál inteligentných sietí na Slovensku?
Potenciál je významný a vidíme to aj v zahraničí. Sú krajiny, ktoré dokážu zvládnuť aj vysoký podiel variabilných obnoviteľných zdrojov, napríklad veterných elektrární. Dobrým príkladom je Dánsko alebo Írsko. Vedia to spojiť, dokonca až na úroveň domácností. Aký bude vývoj, to si netrúfam povedať, pretože to nie je len o sieťach, ale aj o zdrojoch, o riešeniach, akými sú energetické úložiská, ktoré sa budú budovať, a o motivácii, ktorú budeme mať. Všetko sú to súkromné investície a tie vznikajú vtedy, keď majú nejaký rámec, či už legislatívny, ale aj podporný a podnikateľský, ktorý dáva zmysel, aby sa takéto projekty realizovali. V zahraničí jasne vidíme, že sa to rozvíja, že to je cesta k riešeniam zvyšovania podielu obnoviteľných zdrojov, ale ako to bude na Slovensku prebiehať, to bude záležať na viacerých faktoroch než len na inteligentných sieťach.
V poslednom období sa v súvislosti s inteligentnými sieťami čoraz viac hovorí o projektoch Danube InGrid a Acon. Umožňujú tieto projekty širšie využitie zelených riešení? Ak áno, môžete našim čitateľom priblížiť ako?
Cieľom projektov je zvýšiť úroveň automatizácie hlavne na úrovni VVN, čiže 110 kV a vyššie. Z toho, čo viem, sa rekonštruujú niektoré rozvodne a linky. Výsledkom by mala byť modernejšia sústava, ktorá lepšie zvládne rôzne poruchové stavy a výkyvy, ktorá bude lepšie a rýchlejšie reagovať, v ktorej sa nemusia odstavovať významné a veľké sekcie a ktorá sa bude môcť riadiť na omnoho menšej úrovni, čo znamená, že budú nižšie výpadky. Tieto projekty uvádzajú, že sa zvýši pripojiteľnosť obnoviteľných zdrojov energie. Naša asociácia dúfa, že práve tento cieľ bude naozaj dodržaný a že bude aj kvantifikovaný. Nie že sa to tam len niekde napíše, pretože to znie pekne a bolo potrebné to uviesť, keďže sú to projekty nadnárodného významu, ale že sa naozaj aj vyhodnotí, akým spôsobom to prispelo k integrácii obnoviteľných zdrojov.
Dôležitosť uskladňovania elektrickej energie naberá na význame s rozširovaním obnoviteľných zdrojov, ktorých produkcia často závisí od počasia a iných faktorov. V snahe zvýšiť podiel zelenej elektriny bude potreba úložísk energie stúpať. Ako vidíte integráciu batériového úložiska na slovenskom trhu? Nachádza uplatnenie v priemysle? Ako môžu batériové úložiská priemyselným podnikom pomôcť znížiť náklady za energie?
Batériové úložiská (BESS) sú vynikajúcim spôsobom poskytovania flexibility, ktorej potreba bude rásť pri zvyšovaní podielu variabilných obnoviteľných zdrojov. BESS majú prakticky okamžitú časovú odozvu a možnosti regulácie, ktoré nie je možné dosiahnuť pri žiadnom inom zdroji. Tieto typy energetických úložísk sa preto budú uplatňovať čoraz viac, na Slovensku najmä v tzv. sektore behind-the-meter, čiže na poskytovanie nefrekvenčných služieb. Postupne však určite uvidíme aj aplikácie zamerané na poskytovanie frekvenčných služieb vrátane primárnej a sekundárnej regulácie ES. Aj na Slovensku existujú už prvé lastovičky v podobe na mieru vyhotovených batérií s väčšou kapacitou, ktoré sa používajú na znižovanie platieb za rezervovanú kapacitu a na odloženú spotrebu. Rozsah a miera ekonomického využitia batériových úložísk sa neskôr zvýši vďaka novým obchodným modelom súvisiacim s agregáciou flexibility.
Skladovanie energie sa považuje za kľúčové pri zabezpečení šírenia obnoviteľnej energie a dlhého procesu dekarbonizácie. Power-to-X (P2X) by mohol vyriešiť jednu z najväčších prekážok energetického prechodu, akým je skladovanie. P2X, stále relatívne nový koncept, je teraz vnímaný ako nevyhnutný zdroj energie zajtrajška, keďže sa svet uberá cestou znižovania uhlíkovej stopy. O čom presne hovoríme, keď používame výraz Power2X a prečo je taký dôležitý pre zmenu v energetickom sektore?
Power-to-X je všeobecné pomenovanie úložiska, ktorým nemusí byť len batéria. Zloženie nie je len chemické, ale môže to byť aj iná forma úložiska. Príkladom môže byť uloženie energie do vody, ktorú ohrejete, dobrým príkladom je uloženie energie do tepla alebo vodíka. Sú to riešenia, ktoré začínajú byť aj po technickej stránke zvládnuteľné. Zaujímavé je riešiť práve spomínaný vodík. Vodík sa považuje za najvýhodnejší energonosič, keďže trvalo uchováva energiu. Vodíkové úložiska alebo elektrolyzéry by mohli vyriešiť jeden z dosť významných problémov, ktorý sa rieši na úrovni dopravy. Oblasť dopravy je veľmi ťažké dekarbonizovať, najmä pokiaľ hovoríme o leteckej a nákladnej doprave. Elektrifikáciu a využívanie veľkých batériových úložísk je veľmi náročné v tejto oblasti vôbec realizovať. Navyše, toto všetko musí byť z obnoviteľných zdrojov energie. Práve vodík alebo Power-to-Gas tu má veľké opodstatnenie a zohráva dôležitú úlohu. Všetko bude závisieť od technológií, cien a schopnosti prepojiť jednotlivé sektory, aby to malo aj ekonomické opodstatnenie a aby sa to začalo aj rozvíjať.
Aké sú finančné výhody pre energetickú spoločnosť, ak začlení skladovanie energie do svojho projektového portfólia?
V súčasnom stave na energetickom trhu je to extrémne výhodné. Zrazu dramaticky vzrástla cena elektriny a na spotovom trhu sú pomerne veľké výkyvy. Úložiská energie umožňujú cenovú arbitráž. To znamená, že v nejakom momente sa nabíjajú lacnou elektrinou a v inom momente sa vybíjajú drahou elektrinou, resp. energia sa predáva za výrazne vyššie ceny. Skladovanie energie má určite zmysel. Je to spôsob, akým možno znižovať rezervovanú kapacitu, ktorá je drahá a bude stále drahšia, pretože vyšší podiel OZE zdraží práve tú rezervovanú kapacitu. Pri aktuálnych úrovniach cien nadobúda skladovanie energie omnoho väčší význam. Myslím si, že investori sú si toho vedomí a začínajú sa zaujímať o energetické úložiská, ako ich využiť a zaradiť do svojho portfólia, energetickej bilancie a prevádzky, ale aj priemyselní odberatelia vedia celkom dobre a efektívne využívať tieto technológie.
Ďakujeme za rozhovor.