Ako podľa vás zmenili riešenia MES/MOM výrobné prevádzky za  posledných 10 – 15 rokov?

Spoločnosti, ktoré úspešne nasadili riešenia MES/MOM, zaznamenali aj konkrétne výsledky. Uvedené systémy pomáhajú zvyšovať kvalitu elimináciou chýb a nedorozumení, zlepšovať konzistenciu zavádzaním štandardizácie práce a lepším využívaním informácií, zvyšovaním rýchlosti vďaka trvalému prehľadu o tom, čo sa v konkrétnej chvíli v technológii deje a čo a ako treba urobiť a takisto sa zlepšil prístup k súvisiacim informáciám. No a vo všeobecnosti tieto systémy zmenšili mieru chaosu a neproduktívnych činností – vo výrobnej prevádzke aj v kanceláriách danej firmy, ale tiež v rámci ekosystému jej dodávateľov.

Akými zásadnými zmenami prešli systémy MES/MOM za posledné roky?

Niektoré zo zmien, ktoré sme mali možnosť zaznamenať v rámci MES/MOM, súvisia s technológiami ako takými, pričom sú spoločné naprieč rôznymi odvetviami a aplikáciami, ale ich prínos môže byť rôzny:

  • Mobilné technológie: čoraz viac spoločností dokáže posielať pracovné inštrukcie, návody a predchádzať chybám operátorov bez ohľadu na to, kde sa práve nachádzajú – na krídle lietadla, pri pochôdzke medzi viacerými zariadeniami, vonku pri potrubiach v rafinérii alebo chemickom závode či pri práci s prenosnou 3D tlačiarňou.
  • Cloudové technológie: napriek tomu, že väčšina MES/MOM nie je úplne postavená na týchto technológiách, v súčasnosti už vznikajú prvé takéto riešenia, ktoré tieto technológie využívajú. Využitie cloudových technológií môže byť obzvlášť efektívne, ak neexistuje prepojenie výrobných zariadení, ktoré majú v reálnom čase posielať údaje do MES. Technológie využívajúce cloud na sledovanie a riešenie kvality, plánovanie, tvorbu analýz a rôznych off-line možností umožňujú používateľom realizovať zmeny a aktualizácie.
  • Analytika: dnešné softvérové aplikácie MES/MOM obsahujú obrazovky, ktoré zobrazujú výkon vyjadrený prostredníctvom KPI (kľúčových ukazovateľov výroby), a to na niekoľkých úrovniach. To pred desiatimi, pätnástimi rokmi nebolo dostupné. Nástroje výrobnej inteligencie prišli na trh ako samostatné softvérové balíky a sú veľmi úzko prepojené s MES. Ak sú teda aktivity z výroby zaznamenávané v MES v reálnom čase, analýzy sa priebežne aktualizujú. Niektoré analytické nástroje sú natoľko sofistikované, že nezobrazujú len predchádzajúci či aktuálny výkon, ale dokážu indikovať, čo by sa mohlo stať (predikcia), prípadne majú dokonca preskriptívnu funkciu, keď systém dokáže predvídať možné spôsoby, ako predísť zníženiu výkonu prevádzky v budúcnosti.
  • IoT: nástup Priemyslu 4.0 a inteligentnej výroby prináša otázku, či sú MES pripravené prijať údaje z distribuovaných zariadení. V niektorých oblastiach priemyslu bola zavedená do zariadení, prepraviek produktov a tiež materiálov elektronika, ktorá z času na čas komunikuje s MES/MOM. Avšak pre mnohé iné priemyselné odvetvia je to nová možnosť a dodávatelia MES/MOM riešení aktuálne hľadajú spôsoby, ako takúto funkcionalitu využiť. Pri starších architektúrach riadenia to nemusí byť až také jednoduché.

Budeme ešte v budúcnosti potrebovať MES/MOM, ak budú stroje a produkty vzájomne komunikovať a koordinovať svoje akti­vity prostredníctvom priemyselného internetu vecí? Aká je úloha MES/MOM v koncepte Priemyslu 4.0?

To je výborná otázka! Verím, že úloha MES/MOM bude vo väčšine priemyselných odvetví čoraz dôležitejšia. Je pravda, že priemyselný internet vecí umožní priamu koordináciu produktov, zariadení a strojov. Môže ísť o jednoduchšie prevádzky, kde to bude možné takto zrealizovať. Avšak vo väčšine prípadov bude MES/MOM zbierať, riadiť ukladanie a porovnávať údaje z priemyselného internetu vecí a prevádzkové údaje. Bude monitorovať tento distribuovaný priestor a koordinovať ho z hľadiska prevádzkových aj off-line aktivít v súlade s predpismi a kvalitou. MES bude takisto vystupovať v úlohe proxy pre tie materiály a zariadenia, ktoré nie sú inteligentné alebo vybavené funkcionalitou pre priemyselný internet vecí. Naďalej bude vystupovať v pozícii centrálneho miesta, kde môžu pracovníci podniku získať prehľad o stave výroby. To nedokážu nahradiť ani také systémy ako PLM, ERP, SCM či CRM. K tejto téme som napísala aj niekoľko ďalších odborných článkov, ktoré uvedenú problematiku opisujú podrobnejšie.

Ako bude potrebné zmeniť MES/MOM, aby spĺňali potreby a očakávania, ktoré prináša Priemysel 4.0? Kam sa tieto systému posunú v blízkej budúcnosti?

Podľa mňa možno identifikovať päť hlavných oblastí, v ktorých by sa MES/MOM mali zlepšiť, aby dokázali vystupovať v pozícii moderných nástrojov podporujúcich koncept Priemyslu 4.0: vertikálna a horizontálna integrácia nie sú z hľadiska koncepcie radikálne odlišné, ale vyžadujú, aby softvérové služby boli dostupné na využitie externými systémami. Finta je v schopnosti prejsť do oblasti rozsiahlych údajov (big data), spracovať tento exponenciálny nárast údajov a v ideálnom prípade to všetko realizovať v cloude. V súčasnosti sa prvýkrát stretávame s potrebou spracovania údajov prichádzajúcich z priemyselného internetu vecí zo snímačov, sledovania polôh a decentralizovanej koordinácie zariadenie – produkt. A čo je pravdepodobne najojedinelejšie, je základný koncept a architektúra potrebné práve na vytvorenie spomínanej decentralizácie – MES/MOM musí mať základ postavený na objektovom modeli orientovanom na služby so schopnosťou rozlišovania kontextu s cieľom spracovať jednotkové produkty (šarža 1), čo je vízia konceptu Priemysel 4.0.

Priemysel 4.0 bude o rozsiahlych údajoch, bezproblémovom toku údajov a masívnej komunikácii medzi materiálmi, strojmi a produktmi. Dokážu MES/MOM zvládnuť toto ohromné množstvo údajov a poskytnúť pracovníkom prevádzky kontextuálne informácie s pridanou hodnotou s cieľom robiť adekvátne rozhodnutia?

Súčasné MES/MOM to samy nezvládnu – bude potrebné prepojiť ich s riešeniami na spracovanie rozsiahlych údajov. Avšak pokročilejší a dopredu mysliaci dodávatelia riešení MES/MOM majú túto funkcionalitu zahrnutú do stratégie ďalšieho zlepšovania svojich produktov. Osobne verím, že analytické nástroje na spracovanie rozsiahlych údajov týkajúce sa obzvlášť výrobnej prevádzky či z prostredia priemyselného internetu vecí budú už v dohľadnom čase súčasťou MES/MOM.

Môžeme teda očakávať nejaké reálne prepojenie medzi MES/MOM a cloudovými technológiami?

Ako som už spomenula, niektoré z aktivít MES/MOM prebiehajú off-line a nie sú prepojené so zariadeniami či snímačmi. To je jedna z vecí, ktorá sa po prepojení do cloudových systémov stratí. No aj v súčasnosti sú už na trhu dostupné MES/MOM postavené na cloudových technológiách. V priemyselných oblastiach náročných na produktivitu a v jednoduchých alebo malých výrobných prevádzkach môže byť takáto funkcionalita veľmi prínosná. Zároveň umožňuje byť pripravený v momente, keď v podniku budú nasadené moderné kľúčové technológie s cieľom zlepšiť produktivitu, prispôsobiteľnosť a posunúť sa smerom k Priemyslu 4.0.

Napriek tomu, že v súčasnosti sú už spracované viaceré medzinárodné normy a štandardy pre MES/MOM, myslíte si, že v krátkodobom horizonte bude potrebné pridať alebo upraviť aktuálne normy s cieľom reflektovať potreby konceptu Priemysel 4.0?

To je veľmi dobrá otázka. Priemysel 4.0 bude vyžadovať niekoľko nových noriem, pričom viaceré z nich sa budú priamo dotýkať aj MES/MOM. Niektoré z nich sa podľa mňa budú týkať toho, ako budú údaje z priemyselného internetu vecí formátované a prenášané, a spôsobov zabezpečenia, aby boli tieto procesy plánované, a to aj v prípade, že väčšina týchto aktivít a koordinácia budú namiesto centrálneho MES prebiehať priamo medzi týmito inteligentnými zariadeniami. Dôležité bude aj nasadenie modelov na výmenu údajov s cieľom zlepšiť koordináciu medzi obchodnými partnermi, nakoľko čoraz viac výrobných kontraktov sa stáva súčasťou celkového toku produkcie.

V súčasnosti ešte stále možno pozorovať veľké rozdiely z hľadiska nasadzovania moderných technológií – IIoT, cloud či MES/MOM medzi výrobnými podnikmi v strednej a vo východnej Európe a zvyškom sveta. Čo by sme podľa vás mali urobiť, aby sa podarilo zrýchliť proces nasadzovania týchto nastupujúcich technológií do výrobných prevádzok?

Mnohé východoeurópske výrobné podniky nemajú zastarané softvérové aplikácie a automatizačné zariadenia, čo im dáva príležitosť preskočiť určité etapy a posunúť sa do budúcnosti podstatne rýchlejšie. Nemajú toho veľa na odstránenie a výmenu a čo je ešte dôležitejšie, majú málo dôvodov sa len tak s niečím uspokojiť. Aby však dokázali podniky urobiť takýto výrazný skok vpred, bude sa od manažérov vyžadovať vyčlenenie investícií a eliminovanie strachu experimentovať – pričom opäť veľmi dôležitá bude zmena myslenia.

Oddelenia výroby a informačných technológií sú v dnešných podnikoch ako dve samostatné kráľovstvá. Každé z nich v podstate funguje svojím vlastným životom. Bude to tak aj v budúcnosti? Aké zmeny očakávate v tejto oblasti?

Toto je problém už niekoľko rokov. V niektorých spoločnostiach sa tieto dve skupiny dokázali dať dokopy rôznymi spôsobmi. Jedna skupina reportuje svoje činnosti a požiadavky tej druhej – riadenie technológií smerom na IT oddelenie alebo výrobné IT smerom na oddelenie riadenia technológie. Inde sa v podniku vytvoril nový subjekt, ktorý bol zložený zo zástupcov obidvoch oblastí. Spoločnosti, ktoré to takto spravili, dosiahli veľké prínosy – podstatne rýchlejšie sa posunuli vpred a dosiahli vyššiu úroveň spolupráce a spokojnosti medzi členmi obidvoch tímov. Podstatná je v tomto smere zmena myslenia všetkých zúčastnených. Tím zodpovedný za IT v podniku vníma chlapcov z prevádzky ako nedisciplinovaných kovbojov a samých seba ako majstrov efektívnosti a bezporuchovosti. Chlapci z prevádzky zase vnímajú kolegov z IT oddelenia ako šprtákov zahrabaných v dokumentáciách a štandardizácii, ktorí nedokážu prijať účinné opatrenia, a seba samých ako hrdinov, ktorý udržiavajú výrobný závod v stave, keď vyrába produkty, a tým generujú zisk. Inak na túto tému vznikla v roku 2007 jedna štúdia, ktorej som bola spoluautorkou.

Skúste sa pozrieť do svojej sklenenej gule a povedať, ako vidíte výrobné podniky v roku 2020?

V priebehu nasledujúcich niekoľko rokov očakávam, že čoraz viac spoločností začne využívať priemyselný internet vecí, mobilné platformy a nové formy automatizácie. V každom prípade, aplikácie MES/MOM sa budú musieť týmto zmenám prispôsobiť. Tí, ktorí dnes MES nevyužívajú, dostanú sa do stavu, keď si budú musieť vybrať, kúpiť, nasadiť a využívať moderné systémy, ktoré ich posunú do budúcnosti. Očakávam tiež, že oveľa viac priemyselných podnikov bude využívať robotiku, 3D tlač a iné formy pokročilej automatizácie. Takisto si myslím, že stále tu budú ľudia, ktorí sa budú sústreďovať na vývoj produktov a využívať údaje z MES/MOM a ďalších systémov pri zavádzaní zmien procesov. Tempo technologického rozvoja sa bude vo výrobných závodoch zrýchľovať, čo bude platiť aj pre rozvoj MES/MOM, ktoré sú výrobným prevádzkam nápomocné. Podniky budú čoraz viac akcieschopnejšie, zamerané na inovácie s cieľom dodávať kvalitné produkty načas a za ceny, ktoré budú pre zákazníka potešiteľné, a pritom budú schopné stále generovať zisky. Je pravdepodobné, že spoločnosti, ktoré nebudú v uvedených oblastiach napredovať, zaniknú.