Odborníci v energetike zhodnotili na konferencii eFocus s názvom Energetické spoločenstvá a zdieľanie elektriny, ktorá sa konala 14. marca tohto roku, aktuálne legislatívne, procesné a technické prostredie a poskytli praktické informácie, ktoré účastníkom pomôžu vykonať kroky smerujúce k vytvoreniu energetickej komunity. V nasledujúcej časti prinášame hlavné myšlienky panelovej diskusie s názvom Technické podmienky pre rozvoj energetických komunít na Slovensku, na ktorej sa zúčastnili:

Moderátor: Libor Láznička, nezávislý expert, EnergIQube

Kamil Peteraj, člen predstavenstva, OKTE, a. s.

Michal Szakácz, obchodný riaditeľ, ENMON APP, s. r. o.

Rastislav Gaňa, vedúci vývoja softvéru a IT služieb, IPESOFT, spol. s r. o.

Peter Chochol, riaditeľ úseku obchodu, SFÉRA, a. s.

Jiří Štich, konateľ, Leon Taurus, s. r. o.

Interval dostupnosti nameraných údajov

Po krátkom úvode k téme energetického dátového centra (EDC), ktoré ešte v minulom roku spustil organizátor krátkodobého trhu s elektrinou (OKTE, a. s.), sa účastníci panelovej diskusie podrobnejšie venovali tomu, ako možno namodelovať rôzne scenára pre účastníkov trhu, či tomu, kto, ako a v akej forme poskytuje údaje za konkrétne spotrebné miesto. Ako uviedol L. Láznička, dnes sú údaje v gescii operátorov, pričom zatiaľ sú dostupné len za predchádzajúci deň. Otázkou pre diskutujúcich teda bolo, či je možné tento interval dostupnosti údajov skrátiť až tak, že budú k dispozícii online. „Pre určitý typ odberateľov stačí odčítať spotrebu ročne, čo sú zvyčajne manuálne odpočty a na základe toho sa vystaví vyúčtovacia faktúra. Avšak sú aj takí odberatelia, kde sa síce vyúčtovanie spotreby robí zvyčajne raz mesačne, ale kvôli rôznym iným procesom, ktoré napr. prebiehajú na OKTE, treba dodávať namerané údaje v pätnásťminútových intervaloch za predchádzajúci deň. Elektromer tieto údaje skumuluje a o polnoci posiela do meracej centrály prevádzkovateľa distribučnej sústavy. Ten ich skontroluje a vyhodnotí, či sú údaje poskytnuté elektromerom vierohodné alebo či vôbec nejaký údaj prišiel,“ hovorí P. Chochol. Ak by sa stalo, že to centrála vyhodnotí ako nevierohodný, resp. chýbajúci údaj, sama vypočíta náhradnú hodnotu a predikcie, aby sa vedelo, aká je predpokladaná spotreba. Následne takto zvalidované údaje putujú do OKTE. „Dnes už síce máme technológie na odčítavanie aj v kratších intervaloch, napr. po minútach a dokonca aj v sekundách, ale pre procesy spracovania údajov v OKTE alebo pre potreby zúčtovania je pätnásťminútový interval za predchádzajúci deň zatiaľ postačujúci,“ dopĺňa P. Chochol.



„Ak treba s ohľadom na energetický manažment získavať údaje o spotrebe takmer v reálnom čase, je to možné zrealizovať prostredníctvom druhého portu, ktorý majú všetky inteligentné meradlá.“

Peter Chochol, riaditeľ úseku obchodu, SFÉRA, a. s.


Vzhľadom na to, že v súčasnosti sa pri riadení a správe procesov presúvame do úrovne reálneho času, prejde sa na to pravdepodobne aj v oblasti zberu a poskytovania údajov o spotrebe. „Ak treba s ohľadom na energetický manažment získavať údaje o spotrebe takmer v reálnom čase, je to možné zrealizovať prostredníctvom druhého portu, ktorý majú všetky inteligentné meradlá. Na tento spôsobom získavania údajov sú stanovené presné postupy u všetkých prevádzkovateľov distribučných sústav. Cez oddeľovací člen sa môžeme pripojiť k portu prostredníctvom komunikačného rozhrania RS-485, Modbus, M-bus a pod. a získavať tak údaje o spotrebe nezávisle od odpočtu centrály prevádzkovateľa distribučnej sústavy,“ vysvetľuje P. Chochol. Opäť však ide o údaje, ktoré neboli validované, no pochádzajú z určeného meradla, čo zaručuje vysokú mieru vierohodnosti. Takéto údaje potom možno využiť napr. pre spomínaný energetický manažment.

Podľa M. Szakácza mnohí zákazníci dnes už vyžadujú sledovanie spotreby online. Dôvod je podľa neho jednoduchý – tí uvedomelejší vedia určiť, ako sa správajú ich technológie či budovy a sledovaním spotreby vedia nastaviť fungovanie prevádzok či budov tak, aby minimalizovali svoje náklady na energie. Namerané údaje sa navyše dajú využiť na rôzne účely. Fakturačné údaje sú postačujúce pre nastavený fakturačný interval, pätnásťminútové údaje sú dobré napr. pre spomínané riadenie budov.

„Mnohí zákazníci dnes už vyžadujú sledovanie spotreby online.“

Michal Szakácz, obchodný riaditeľ, ENMON APP, s. r. o.


„No ak má niekto ambíciu poskytovať v rámci komunitnej energetiky nejaké pokročilé služby, napr. služby výkonovej rezervy, agregácie flexibility, resp. služby flexibility agregátorovi, treba mať prístup k sekundovým údajom, pretože kódex prevádzkovateľa prenosovej sústavy veľmi presne hovorí o tom, ako rýchlo musíte dosiahnuť požadovaný výkon. Čiže ja sa tiež prihováram za to, aby distribútori sprístupnili rozhrania na inteligentných meracích systémoch a poskytovali údaje online, inak nás čaká len osadzovanie podružných meraní a takéto údaje budeme musieť validovať voči certifikovanému meradlu. Čo sa týka agregácie flexibility, prevádzkovatelia prenosových sústav doteraz čerpali tieto služby z mála veľkých zdrojov certifikovaným meradlom. Čím väčšiu dôveru budeme mať k nameraným údajom, tým viac budeme veriť službám a budeme môcť takéto služby ponúkať,“ hovorí J. Stich.


„Čím väčšiu dôveru budeme mať k nameraným údajom, tým viac budeme veriť službám a budeme môcť takéto služby ponúkať.“

Jiří Štich, konateľ, Leon Taurus, s. r. o.

EDC ako údajový základ

Ďalšou témou, ktorú L. Láznička načrtol, bol systém EDC a jeho pripravenosť na zvýšený záujem o poskytovanie flexibility novým subjektom. Podľa R. Gaňu bolo EDC už od začiatku nadimenzované tak, aby dokázalo spracovať všetky odberné miesta, ktoré sú dnes paralelne evidované aj v systéme ISOM. Tých je približne 4,5 mil., z toho okolo 700-tisíc odberných miest je s profilovým priebehovým meraním. V rámci integrácie a prenosu nameraných údajov sa primárne spracúvajú údaje tých subjektov, ktoré sú určené pre subjekty zaradené do agregácie, poskytovania flexibility, akumulácie a zdieľania elektriny. V súčasnosti sa v systéme nachádzajú stovky odberných miest zaradené v jednotlivých funkciách, čo stále vytvára dostatočnú rezervu na evidenciu ďalších subjektov. „V posledných pár mesiacoch sa čoraz viac ľudí informuje o možnostiach zdieľania elektrickej energie, avšak stále sú určité technické obmedzenia, napr. že mnohé byty nemajú inštalované IMS,“ vysvetľuje R. Gaňa. Ak by sa do systému mali zapojiť výrobcovia, musia zabezpečiť evidenčnú povinnosť, na ktorú sa v minulom období často zabúdalo. „To sú fakty, ktoré teraz formálne spomaľujú proces evidencie nových subjektov,“ skonštatoval R. Gaňa.


„V posledných pár mesiacoch sa čoraz viac ľudí informuje o možnostiach zdieľania elektrickej energie, avšak stále sú určité technické obmedzenia, napr. že mnohé odberné miesta nemajú inštalované IMS.“

Rastislav Gaňa, vedúci vývoja softvéru a IT služieb, IPESOFT, spol. s r. o.

Proces inštalácie fotovoltických elektrární, príp. iných energetických zdrojov je spontánna vec, ktorá je veľmi citlivá z ekonomického hľadiska pre toho, kto si takýto zdroj inštaluje. Vidno to na cenových reguláciách v Českej republike alebo na Slovensku, kde boli za minulý rok pripojené rádovo jednotky tisíc fotovoltických elektrární a v Českej republike sa ich pripojilo 80-tisíc. Motivácia vyrobiť si doma vlastnú energiu je v ČR podstatne vyššia. Je otázne, dokedy sa udržia ceny elektrickej energie na tej úrovni, ako sú, ale účastníci diskusie sa zhodli na tom, že v momente, keď sa cenová politika začne uvoľňovať, zvýši sa aj motivácia ľudí inštalovať obnoviteľné zdroje energie a budovať energetické komunity.

Ako v ďalšej diskusii uviedol L. Láznička, v ČR už dlhší čas funguje spoločnosť OTE, a. s., ktorej predmetom podnikania sú činnosti operátora trhu a správa verejne prístupného registra obchodovania s povolenkami na emisie skleníkových plynov. Medzi jej hlavné činnosti patrí organizovanie krátkodobého trhu s plynom a elektrinou, vyhodnocovanie odchýlky za celé územie Českej republiky a odovzdávanie tohto vyhodnotenia jednotlivým subjektom zúčtovania a prevádzkovateľovi prenosovej alebo prepravnej sústavy, na základe vyhodnotenia odchýlok zabezpečenie zúčtovania a vyrovnania odchýlok subjektov zúčtovania, ktoré sú povinné ich uhradiť, a iné. Veľkou výhodou je, že všetky tieto informácie sú dostupné z jedného miesta. Na Slovensku je potrebné tieto údaje získavať od každej distribučnej spoločnosti, t. j. z troch rôznych miest. OKTE navyše poskytuje tarify za prevádzkovanie systému či systémové služby a tieto položky je potrebné tiež pripočítať k finálnej faktúre – takže to je už štvrtý zdroj. Otázka teda bola, či by sme sa vedeli aj na Slovensku inšpirovať systémom, ktorý funguje v ČR v podobe OTE, a. s. „Doterajšie skúsenosti s OTE, a. s., v ČR sú naozaj veľmi pozitívne,“ skonštatoval J. Štich. „OTE v našom ponímaní je datahub na obchodné údaje.

Ja by som sa skúsil zamyslieť v prípade Slovenska nad tým, či napr. OKTE nie je subjekt navyše z hľadiska určitej samostatnosti. My sme sa snažili o to, aby takýto subjekt, resp. jeho náplň bola súčasťou prevádzkovateľa prenosovej sústavy, pretože by to dávalo podstatne väčší zmysel. Ak sa pozrieme na spomínaný datahub, resp. u vás EDC, na tomto jednom mieste by mali byť obchodné aj technické údaje a prevádzkoval by ho prevádzkovateľ prenosovej sústavy.“ Aktuálna situácia je taká, že obchodné informácie sú v jednom datahube a technické v inom a prevádzkujú ich dva rôzne subjekty, čo nie je podľa J. Sticha najlepšie možné riešenie.

Začať treba od koncových spotrebiteľov

Pri sledovaní nákladovosti spotreby treba pracovať s fakturačnými údajmi, ale digitalizácia na úrovni koncového odberateľa ešte nie je úplne realitou. „Ide stále o analógové procesy a technológie. Keď chodíme po obciach a mestách a jednotlivých odberateľoch, hovoríme o nich, že sú hluchí a slepí, t. j. že sa na svoju spotrebu nevedia pozrieť inak ako cez vyfakturovanú sumu a tým sa to vo väčšine prípadov končí,“ hovorí M. Szakács. „Stali sa aj také prípady, že na základe pasportizácie spotreby sme u niektorých zákazníkov dokázali odhaliť napr. skutočný stav majetku, prípadne z došlých faktúr za odber elektrickej energie sa jeden pán primátor po našej analýze dozvedel, ktoré budovy patria mestu, pretože za ne platí ako majiteľ spotrebu elektrickej energie.“ Podľa M. Szakácsa je preto potrebné začať „upratovať“ u koncových odberateľov a najprv zavádzať nové technológie tam a nie naopak, že sa začnú veci diať zhora.

OKTE bude mať od 1. januára 2025 povinnosť zabezpečiť podobnú centralizáciu údajov, ako to už bolo spomenuté v prípade spoločnosti OTE, a. s., v ČR, pričom na Slovensku sa to bude zatiaľ týkať len trhu s elektrickou energiou. OKTE by tieto údaje mali primárne poskytovať dodávateľom, avšak podľa L. Lázničku by bolo rovnako dobré, aby tie údaje mali k dispozícii aj koncoví odberatelia. „V rámci tejto novej vyhlášky ÚRSO je síce spomínaná povinnosť definovaná, avšak nie je definovaný rozsah povinnosti, čo vnáša určitý zmätok do tejto povinnosti. Máme za to, že by to mali byť všetky údaje a aj preto intenzívne rokujeme so všetkými zainteresovanými stranami, ako sú prevádzkovatelia distribučných sústav, miestnych distribučných sústav, dodávatelia a pod. V priebehu najbližších týždňov (konferencia sa konala v marci 2024, pozn. red.) by mal ÚRSO otvoriť medzirezortné pripomienkové konanie k pravidlám trhu, v rámci ktorého by mal byť rozsah poskytovania údajov ukotvený,“ vysvetľuje K. Peteraj.

„Energetické spoločenstvo je právnicky subjekt a práve preto, aby boli možnosti zdieľania elektrickej energie dostupné širokému spektru aj menších odberateľov, bol zavedený inštitút aktívneho odberateľa.“

Kamil Peteraj, člen predstavenstva, OKTE, a. s.

V záverečnej časti podujatia diskutujúci zodpovedali aj množstvo diváckych otázok. Jedna z nich sa týkala rodinného domu s inštalovanou fotovoltickou elektrárňou, pričom v tomto rodinnom dome sú dve odberná miesta, jedno osadené inteligentným meracím systémom (IMS) a druhé bude IMS osadené dodatočne. Divák sa zaujímal, či je možné zdieľať prebytky prostredníctvom EDC bez nutnosti založenia energetického spoločenstva. Podľa R. Gaňa musia byť obidve odberné miesta osadené IMS, t. j. musí tam byť priebehové meranie. „Následne odporúčame vytvoriť si prístup v rámci EDC s tým, že nie je potrebné vytvárať energetické spoločenstvo. Len čo sú tam dve odberné miesta – jedno odovzdávacie, druhé odberné, – možno sa zaregistrovať ako aktívny odberateľ, ktorý si môže vytvoriť skupinu zdieľania a tak zdieľať elektrinu medzi odbernými miestami.“ Ako doplnil K. Peteraj, energetické spoločenstvo je právnicky subjekt a práve preto, aby boli tieto možnosti dostupné širokému spektru aj menších odberateľov, bol zavedený inštitút aktívneho odberateľa.

Účastníci konferencie sa zaujímali aj o prípad, keď je odberné miesto osadené IMS a ako sa možno dostať k takto meraným údajom. V tomto prípade treba vyplniť žiadosť na webovej stránke OKTE. Odberné miesto nemusí byť vybavené IMS, stačí, aby tam bolo realizované meranie typu A alebo B (priebehové meranie) a OKTE na základe uvedenej žiadosti vytvorí prístup k meraným údajom. OKTE dostáva údaje jedenkrát za predchádzajúci deň, takže údaje nie sú v OKTE prístupné online. Na to možno využiť iné možnosti sledovania meraných údajov, ktoré boli spomenuté vyššie. Žiadosť na sprístupnenie údajov možno na OKTE poslať aj v prípade, ak sa odberné miesto nachádza v rámci miestnej distribučnej sústavy (MDS). OKTE nerozlišuje, či sa meranie nachádza v rámci MDS alebo prenosovej sústavy, podstatným kritériom je realizácia priebehového merania na danom odbernom mieste.

Záverečné odporúčania

Moderátor panelovej diskusie L. Láznička požiadal na záver prítomných odborníkov o ich odporúčania pre všetkých, ktorí sa zaujímajú o témy energetických spoločenstiev či zdieľania elektrickej energie.

„Otvára sa nový atraktívny priestor pre koncových odberateľov a budovanie energetických spoločenstiev v rámci procesu transformácie energetiky. Spolu s budovaním centrálnych inštancií spracovania údajov v rámci OKTE (EDC) vzniká pre výrobcov softvérových riešení veľká príležitosť pokryť stranu koncových odberateľov z pohľadu realizácie funkcií, ktoré musia riešiť. Navyše sa v týchto prípadoch môžu s výhodou využiť nastupujúce technológie, ako je umelá inteligencia a pod. Verím, že trh naberie novú dynamiku a pomôže to všetkým zúčastneným,“ skonštatoval P. Chochol.

Mnohé z tém a termínov, o ktorých sa na konferencii hovorilo, sú podľa M. Szákacsa pre menších a zároveň nových účastníkov energetického trhu stále neznáme a nerozumejú im. „Podstatné bude začať analýzou koncových odberateľov, zmapovaním ich odberu a spotreby a takto položiť základ prechodu z analógovej minulosti do digitalizovanej budúcnosti,“ skonštatoval.

„OKTE nemá inú možnosť, ako napĺňať v tomto smere literu zákona. Legislatívne trendy z úrovne EÚ smerujú k demokratizácii údajov a poskytovaniu údajov koncovým odberateľom, čo narúša tradičnú paradigmu istej „informačnej nepriedušnosti“ tradičných energetických firiem a čo sa stretáva s určitou nevôľou a zdvihnutým obočím. Pri paralele s telekomunikačným sektorom, ktorý bol tiež v poslednom období zásadne transformovaný legislatívou EÚ, aj v energetike sme na začiatku novej vlny digitalizácie, ktorá sa dvíha a revolučným spôsobom zmení tvár energetiky tak, ako ju v súčasnosti poznáme,“ uviedol K. Peteraj.

Spracované podľa nahrávky panelovej diskusie, ktorá sa uskutočnila v rámci konferencie eFocus s názvom Energetické spoločenstvá a zdieľanie elektriny (14. 3. 2024).

Anton Gérer