Christ Stuart-Bennett je manažérom v Imperial Tobacco Limited v sekcii Group Energy a momentálne riadi globálny 8-ročný implementačný program ESCO v hodnote 32,5 milióna €. Pred tým pracoval ako IEMA certifikovaný projektový manažér (APM certifikovaný) na rôznych pozíciách v Imperial Tobacco a angažoval sa v rôznych globálnych projektoch zameraných na informačné systémy a životné prostredie. Takisto disponuje niekoľkoročnými praktickými technickými skúsenosťami s informačnými systémami.
Steven P. Driver, PhD., C.E.M. má vyše 25-ročné skúsenosti s projektovým manažmentom, uvádzaním do prevádzky a energetickým auditom. Je absolventom Northcentral University, kde získal v roku 2010 aj titul PhD. v oblasti technológie pre prevádzkovanie budov. Vydal dve publikácie, jedna z nich spolu s patentom platným v USA súvisí s technológiou pre uvedenie budov do prevádzky. Má za sebou uskutočnené početné energetické audity na národnej aj medzinárodnej úrovni. Jeho životnou misiou je spomalenie klimatických zmien nasadením pokrokových technológií. Za menej ako tri roky sa mu v Genzyme ako energetickému programového riaditeľovi podarilo znížiť emisie oxidov uhlíka o 10 000 ton a dosiahnuť úsporu na spotrebe energie vo výške 3 milióny USD. Pomáhal Genzyme pri napĺňaní cieľa znížiť produkciu skleníkových plynov o 25% v rokoch 2007-2012. Za to si vyslúžil spolu so spoločnosťou cenu EPA Climate Leaders Goal Achievement Award.
Aké sú podľa vášho názoru súčasné výzvy a trendy v oblasti riadenia a optimalizácie energetickej efektívnosti v priemyselných odvetviach s veľkým počtom technických zariadení a aké sú špecifické výzvy v súvislosti s vašou spoločnosťou?
Ch. Stuart-Bennett: Preteky vo financovaní sú samozrejme veľkou výzvou. V mnohých priemyselných odvetviach má energia významný podiel na celkových prevádzkových nákladoch. Vo výrobe tabaku však predstavuje energia možno 3% celkových nákladov na výrobu a to dokonca bez toho, aby sme do toho zahrnuli aj platy zamestnancov. Preto sú tu vždy nejaké iné dôležitejšie projekty na investovanie. Na to, aby sa v našom odvetví schválili projekty spojené s energetickou efektívnosťou, je potrebné neustále zdôrazňovanie ich výhod v sociálnej oblasti, v dlhodobej udržateľnosti a v neposlednom rade ich kladný dopad na renomé spoločnosti.
S. Driver: K niektorým hlavným výzvam patria finančné obmedzenia pri implementácii projektov zameraných na energetickú efektívnosť resp. znižovanie emisií oxidov uhlíka. Stále pretrváva mýtus, že investícia do energie nemá návratnosť. Nedávno sme začali využívať nástrojové stimuly znižujúce projektové náklady. Druhá a dôležitá výzva je implementácia opatrení na zníženie spotreby energie v prostrediach so špecifickými podmienkami (zníženie výmeny vzduchu, zmeny výrobných postupov, teplota, vlhkosť). Je to možné uskutočniť, avšak zaangažovanie skupín dohliadajúcich na kvalitu a proces opätovnej validácie môžu byť časovo náročné a nákladné. Činnosti na zníženie energie v prostrediach so špecifickými podmienkami si vyžadujú analýzu rizík, iba potom sa môže energetický projekt dokončiť. Naučili sme sa, že neúmerná spotreba energie môže byť znakom abnormálnej prevádzky zariadenia, ktoré môže ohroziť konečnú výrobu. Vzájomný vzťah medzi energiou aspoľahlivosťou umožňuje kľúčové porozumenie stability a stavu našich technických zariadení, na ktoré sa spoliehame pri výrobe produktov.
Aké výzvy predpovedáte pre roky 2014 a 2015 v súvislosti so smernicami a normami pre energetickú efektívnosť?
Ch. Stuart-Bennett: Nedávne váhanie Európskej únie a zásadne bezzubá povaha nedávnej dohody o obnoviteľných zdrojoch podkopali mnohé naše politické argumenty o investovaní do energetickej efektívnosti. Vo vyššom manažmente prevláda pocit, že naliehavosť problematiky začala strácať na význame a pritom je doba, keď je ešte dôležitejšie pokračovať v investovaní do opatrení.
S. Driver: V USA sa od roku 2014 sprísnili emisné normy. V súčasnosti existujú štátom presadzované zákony zamerané na energetiku a emisie v segmente výstavby a renovácie. Vedúce organizácie ako napr. ASHRAE (American Heating & Refrigeration Engineers) a BOCA (Building Officials & Code Administrators International) sú kompetentné v oblasti energetických predpisov. V USA sa momentálne neuplatňuje osobitná daň za emisie uhlíka, v poslednom období sa však znižovaniu emisií uhlíka venuje zvýšená pozornosť. V roku 2009 prezident Barack Obama vyslovil prísľub, že USA zníži produkciu skleníkových plynov do roku 2020 v porovnaní s rokom 2005 o 17% za podmienky, ak sa všetky významné svetové ekonomiky takisto zaviažu znížiť tieto emisie. V tejto súvislosti prebieha už niekoľko iniciatív, ktoré si kladú za cieľ znížiť emisie v elektrárňach, propagovať obnoviteľné zdroje energie a modernizovať existujúce elektrizačné rozvodné siete.
Ktoré smernice a osvedčenia hlavne ovplyvnili vašu prácu v ostatných 12 mesiacoch a ktoré budú dôležité v budúcnosti?
Ch. Stuart-Bennett: Zvýšenú pozornosť som nedávno venoval norme ISO 50001. Podľa nej máme momentálne certifikované tri naše hlavné závody a vo väčšine ostatných certifikácia prebieha. Toto je oveľa podstatnejšie v krajinách ako je Nemecko, kde je s certifikáciou podľa ISO 50001 spojený aj finančný benefit vo forme daňových úľav.
S. Driver: Mnohé veľké korporácie si uvedomili dôležitosť redukcie uhlíkových plynov a stanovili si ciele, ktoré chcú dosiahnuť. Naša firma Sanofi/Genzyme verejne prezentovala zámer aktívne pôsobiť na poli znižovania uhlíkových plynov a zlepšiť tak naše životné prostredie. Náš program redukcie oxidov uhlíka podporujeme procesom implementácie normy ISO 50001 (energetický manažment) v niektorých našich závodoch. Tento systém riadenia po implementácii poskytne návod na to, ako úspešne udržiavať energetický úsporný program.
Ako vaša spoločnosť reaguje na vlnu týchto zmien a ktoré stratégie a opatrenia z nich vyvodzuje?
S. Driver: V súčasnosti reaguje na tieto zmeny veľmi dobre. V posledných štyroch rokoch sa Genzyme dôsledne pridŕžala energetického programu, ktorý v konečnom dôsledku priniesol zníženie emisií CO2 o 10 000 ton a výraznú úsporu nákladov. Súčasná projektovaná hodnota programu je 7,390 milióna USD s internou mierou návratnosti na úrovni 73%. Sanofi, materská spoločnosť, zostavila severoamerický energetický tím, ktorého úlohou je viesť a monitorovať realizáciu energetického programu vo všetkých jej závodoch v Severnej Amerike vrátane Genzymu.
Ako meriate a analyzujete pomer náklady – výhody pri riadení energetickej efektívnosti?
Ch. Stuart-Bennett: Používame niekoľko rôznych spôsobov na vyhodnocovanie návrhov. Berieme do úvahy čistú súčasnú hodnotu návrhov každého závodu, dobu návratnosti (s predpokladanou infláciou cien energií na úrovni 10%) a dopady na zisk aj stratu.
S. Driver: Všetky opatrenia na zníženie energie sa uskutočňujú v súlade s finančnými podmienkami NPV a IRR, ktoré nám umožňujú urobiť inteligentné obchodné rozhodnutia, do akých investícií sa pustiť. Všetky identifikované opatrenia na zníženie spotreby energie v Genzyme sú postavené tak, aby určovali vhodnosť implementácie (finančná návratnosť, načasovanie, komplexnosť načasovania). Po implementácii sa projekty vyhodnocujú a finančne monitorujú. Projekt sa posudzuje z hľadiska celkovej investície, v ktorej sú zahrnuté náklady na energetické audity, platy, školenia a certifikácie.
Na základe vašej prezentácie o energetických úsporách a financovaní projektov v oblasti energií, mohli by ste stručne priblížiť o čo ide a čo je na tejto téme dôležité?
Ch. Stuart-Bennett: Projekt Thor, ako sme ho pomenovali, je program opatrení energetickej efektívnosti pre náš najväčší závod prevádzkovaný na báze modelu kontraktu energetických služieb (ESCO), ktoré poskytuje dánska spoločnosť ScanEnergi. Každý závod dodržiava ten istý viac fázový model. Na začiatku sa vykoná dvojtýždňový audit závodu, ktorého výsledkom je detailná správa, návrhy a náčrt nákladov. Ak sa na základe toho získa súhlas na investíciu, nasleduje fáza 1, čo je verifikácia a plánovanie. Tu počas 4 mesiacov prebieha hĺbkovejšia analýza, stanovia sa základné linky v súlade s IPMVP a vypracuje sa plánovanie detailnej technickej špecifikácie a implementácie. Fáza 2 je inštalačná a zvyčajne trvá 8 mesiacov. Počas nej prídu na rad menšie podprojekty a začínajú sa prejavovať prvé úspory. Potom nasleduje fáza 3 – fáza merania. Počas 36 mesiacov monitoruje ScanEnergi výkon a prevádzku závodu, poskytuje poradenstvo zamestnancom pri zmene ich pracovných povinností a návykov a uskutočňuje podporu ďalších opatrení v oblasti riadenia energetickej efektívnosti.
Vaša vzdelávacia sekcia na ener.CON Europe sa zamerala na pochopenie prevádzky udržateľnej budovy a jej prepojenia s energetickými úsporami a redukciou oxidov uhlíka. Mohli by ste prosím stručne priblížiť túto tému?
S. Driver: Kvôli vlastníckym prekážkam nebola do roku 2010 žiadna štúdia porovnávajúca účinnosť technológií prevádzky budov. Uskutočnený výskum nám ukázal, že proces retroaktívnej prevádzky (RCx: ľudská inteligencia korigujúca problémy) a priebežnej prevádzky (OCx: umelá inteligencia – počítače identifikujú problémy) potrebujú byť kombinované do jednej služby. Posolstvo tejto témy je to, že proces energetického manažmentu a prevádzky nie je v súčasnosti proces trvalej udržateľnosti. Mnohí dnes stále nerozumejú návratnosti investície alebo hodnotovej ponuke, ktoré sú spojené s týmito službami. Nasadením ročného energetického auditu, retroaktívnej a priebežnej prevádzky a energetickým modelovaním je možné dosiahnuť vyššiu mieru redukcie oxidov uhlíka a významnú návratnosť investície.
Aký rozdiel v riadení energetickej efektívnosti bude v roku 2020 oproti dnešku v podnikoch s veľkým počtom technických zariadení?
Ch. Stuart-Bennett: Podstata sa zásadne nezmení – vyrobiť čo najviac a v čo najvyššej možnej kvalite pri spotrebovaní čo najmenšieho množstva energie a tým dosiahnuť úsporu celkových nákladov. Ak sa však pustíme do projektov s rýchlym ziskom a oberieme iba nízko visiace plody takejto úrody v najbližšej poldekáde, technologické retrofit opatrenia budú nákladnejšie na implementáciu. Podnikateľský sektor sa preto sústreďuje na to, aby sa najvyššia možná úroveň energetickej efektívnosti zakomponovala do nového vybavenia, systémov a procesov už vo fáze návrhu.
S. Driver: Pri výstavbe nových závodov sa implementuje čoraz pokrokovejšia automatizácia dôležitého technického vybavenia a podpornej infraštruktúry. Automatizačné systémy budú zahŕňať nielen systémy podpory budov ale aj procesného vybavenia. S touto úrovňou automatizácie vidím riadenie energetickej efektívnosti technických zariadení centralizovanejšie, na rozdiel od dnešnej decentralizovanej koncepcie.
O akých témach ste diskutovali na ener.CON Europe 2014?
Ch. Stuart-Bennett: Aktuálny vývoj smeruje k využívaniu obnoviteľných zdrojov priamo na pôde závodov a ja som bol na konferencii zvedavý na skúsenosti ostatných kolegov v tejto oblasti.
S. Driver: S ostatnými som diskutoval o tom, čomu čelia v špecifických priemyselných odvetviach ako je biotechnológia a farmácia pri implementácii opatrení na zníženie spotreby energie v kontexte s charakteristikou prostredia so špecifickými podmienkami. Zaujímal som sa aj o to, akú návratnosť investícií mali iné spoločnosti vo svojich závodoch rozmiestnených po celom svete. Bol som zvedavý taktiež na to, aký pokrok zaznamenali so svojimi programami trvalej udržateľnosti.