Prinášame vám hlavné myšlienky, ktoré zazneli v prvej moderovanej panelovej diskusii, kde boli zodpovedané najmä otázky pripojených účastníkov. Na diskusii sa zúčastnili:

Blahoslav Němeček, partner EY tímu poradenstvo pre klientov z odvetvia energetiky v regióne strednej a juhovýchodnej Európy, moderátor

Juraj Krajcár, predseda Predstavenstva ZSE Energia

Martin Hrdlička, majiteľ, Hrdlička Holding

Ján Karaba, riaditeľ Slovenskej asociácie fotovoltického priemyslu a OZE

Jan Tůma, vedúci odd. obchodovania s emisiami MŽP ČR

Tomáš Rajčan, riaditeľ úseku energetiky a priemyslu, IPESOFT

Možnosti získavania informácií o spotrebe v prípade malých odberateľov

Prvou témou panelu sa stali malí odberatelia elektrickej energie s nainštalovanými inteligentnými meracími systémami s možnosťou odčítavania údajov o ich spotrebe, čo by malo byť základom rozbehnutia dynamickej tarifikácie. Podľa B. Němečka prístup k týmto údajom je zakotvený priamo smernicou a je teda otázkou legislatívy, či to bude riešené centralizovane formou nejakého štandardizovaného rozhrania a platformy alebo bude požiadavka na distribútorov elektrickej energie, aby ponúkali také otvorené rozhrania, cez ktoré sa bude používateľ schopný pripojiť priamo na mieste spotreby a dostane sa tak k svojim údajom.

„Prístup treba rozdeliť na dve časové roviny,“ doplnil T. Rajčan. „Pokiaľ budeme hovoriť o prístupe k údajom systémom, deň po tom‘, tak to je už aj zabezpečené. Ako odberateľ sa môžem zaregistrovať na webovom portáli prevádzkovateľa distribučnej sústavy a môžem sa priamo dostať k svojim údajom. Ak budeme chcieť online prístup k údajom s prehľadom o spotrebe v reálnom čase, to je komplikovanejšie.“ Legislatíva v zásade myslí aj tento spôsob prístupu. Odberateľ sa môže paralelne pripojiť na inteligentný merací systém – elektromer prostredníctvom štandardizovaného, nezávislého rozhrania. Pre stredne veľkých odberateľov sa to už dá štandardne realizovať, v prípade menších odberateľov by to bolo možné tiež, tam je to len otázka návratnosti investície.

Spoločnosť ZSE Energia, ktorá v rámci Slovenska spravuje najväčšiu bilančnú skupinu, pripravuje online dátové pripojenie na distribučný portál, čo súvisí práve s legislatívnymi zmenami aj novými obchodnými modelmi, ktoré by mohli byť prínosom pre spotrebiteľov aj distribučnú spoločnosť.

Aukcie na energetickom trhu

V ďalšej časti sa diskutujúci zamerali na aukcie na energetickom trhu. Aj keď bol samotný dizajn aukcií už dokončený, zatiaľ nebol aktivovaný. Podľa J. Karabu sa aj na základe skúseností zo zahraničia osvedčili aukcie, kde sa tendrovala kapacita, t. j. aukcie zamerané na výkon (pay-as-bid). „Je to jednoduchšie posúdiť a zo strany účastníkov aukcie aj splniť podmienky,“ myslí si J. Karaba.

Združenie SAPI presadzuje princíp tzv. technologicky neutrálnej aukcie, kde sa súťaží naprieč rôznymi technológiami. „Také aukcie však musia byť vzhľadom na účelovosť pomerne jednoznačne zadefinované. Do aukcie by nemali vstupovať technológie, ktoré si vzájomne nemôžu konkurovať. Malé vodné elektrárne nebudú nikdy schopné konkurovať veterným elektrárňam, pretože ich ekonomický základ je už vo svojej podstate odlišný. Mechanizmus aukcie by mal pre takéto špecifické zdroje, ako je napr. geotermálna energia, vytvoriť technologicky špecifické podmienky, kde by súťažili len vzájomné príbuzné technológie,“ konštatuje J. Karaba. Aukcie by mali byť vytendrované na úrovni ponukovej ceny, čím bude garantovaná konkrétne cena, na ktorú sa bude viazať mechanizmus CFD (Contract for Difference), čo je v podstate aj našej legislatíve známy príplatok.

Pre SAPI sú ešte dôležité ďalšie dve otázky. Prvou je veľkosť inštalovaných výkonov jednotlivých zariadení, pretože čím väčšia veľkosť bude povolená, tým lepšie ekonomické výsledky dosiahneme. Druhou sú sieťové poplatky, ktoré všetkým účastníkom aukcie vstupujú do nákladov. Ak výšku týchto poplatkov stanovuje regulátor, vyhlasovateľ aukcie si musí byť vedomý, že sa to jedna k jednej premietne do ponúkanej ceny. „Čím lepšie budú regulované sieťové poplatky, a teda optimalizované náklady, tým budú výsledky kvalitnejšie a lepšie z pohľadu systémových nákladov,“ konštatuje J. Karaba.

Veterné elektrárne – ako ďalej?

Na pretras sa dostala aj téma veterných elektrární a (ne)možnosť ich výstavby a prevádzky na Slovensku. Čo treba spraviť, aby sa to zmenilo? Podľa B. Němečka bola jednou z prekážok výstavby nových veterných turbín platný stop stav na pripájanie nových zdrojov do elektrizačnej sústavy, čo by sa v priebehu najbližšieho obdobia malo eliminovať. Z tohto pohľadu by po technickej stránke nemali existovať žiadne prekážky. S tým súhlasí aj J. Karaba. „Momentálne možno veterné turbíny inštalovať, ale nie pripájať do siete. Veterné elektrárne bude možné pripájať až vtedy, keď sa spustia už spomínané aukcie. No tie sa ešte nevyhlasujú, lebo nové zdroje budú mať nejaký vplyv na koncovú cenu elektriny, resp. na TPS. Je to trochu ako Hlava XXII, točíme sa v akomsi kruhu. Pre nás sú zásadnou vecou povoľovacie procesy na inštaláciu zdrojov využívajúcich vietor, kde musí nastať revízia environmentálneho posudzovania. Podľa aktuálneho stavu v tejto oblasti by sa nové veterné zdroje len veľmi ťažko presadzovali, a to aj napriek vážnemu záujmu vydať sa touto cestou.“

Čím sa môžu Slovensko a Česká republika vzájomne inšpirovať v energetike?

Jednou z tém, ktorej sa diskutujúci venovali, bola aj štruktúra energetického mixu, pričom Slovensko a Česká republika majú v tomto smere odlišnú štartovaciu pozíciu. Napriek tomu sú oblasti, kde by sa obidve krajiny mohli navzájom inšpirovať. Okrem pozitívnych záležitostí sa hovorilo aj o menej populárnych otázkach týkajúcich sa napr. dostavby jadrovej elektrárne. „Keďže v Čechách sa začali procesy, ktoré by mali viesť k povoleniu na výstavbu jadrovej elektrárne, odporučil by som kolegom z ČR, aby sa prišli pozrieť na dostavbu 3. a 4. bloku JE Mochovce, ako sa to nemá robiť,“ skonštatoval J. Krajcár.

Podobné problémy však nemáme len na Slovensku. Náklady sa stále nabaľujú a podľa J. Karabu sa potom cena vyrobenej elektrickej energie z takéhoto zdroja môže až zdvojnásobiť v porovnaní s cenou energie vyrobenej z obnoviteľných zdrojov. Rozdiel vidí aj v tom, že v Českej republike je väčšia záťaž z hľadiska podpory obnoviteľných zdrojov energie, čo môže byť limitujúcim faktorom pre ďalší rozvoj v tejto oblasti. Ďalšou vecou je, že Slovensko zaviedlo stop stav na pripájanie nových zdrojov vrátane veterných elektrární do sústavy. „To je zvláštne, pretože ide o jeden z najlacnejších zdrojov energie s veľkým potenciálom, takže máme v tomto smere čo dobiehať,“ konštatuje J. Karaba. „Myslím si, že bude dochádzať aj k investičnej spolupráci, teda spolupráca v sektore energetiky medzi českými a slovenskými investormi a subjektmi bude v najbližšom období tiež realitou.“

Rozdiely sú napr. aj v oblasti teplárenstva; v ČR majú pred sebou výzvu prechodu od využívania uhlia na využívanie iných zdrojov, ako sú biomasa, obnoviteľné zdroje energie, príp. zemný plyn. Slovensko má v tomto smere podľa B. Němečka lepšiu pozíciu, nakoľko plynofikácia teplárenstva je historicky v pokročilejšom štádiu ako v ČR. Technológie na využívanie obnoviteľných zdrojov energie považuje tiež za tie, ktorých výstavba na zelenej lúke predstavuje nákladovo najlacnejšie riešenie nových zdrojov. „Dôležité je prelomiť bariéry a pozrieť sa na to tak, že to nie je oblasť, ktorá by potrebovala nejaké výrazné dotácie, ale nechať tomu voľný priebeh. V tomto smere sú na tom obidve krajiny veľmi podobne,“ konštatuje B. Němeček.

„Zo slovenskej strany by sme sa mohli napríklad inšpirovať tým politickým prístupom a signálmi, ktoré Slovensko vysiela. U nás v ČR dostávame nejaké signály z trhu týkajúce sa ceny, nejaké signály z úrovne EÚ, ale na národnej úrovni sú politické signály niekedy protichodné. Prevádzkovatelia zariadení alebo investori často nevedia, ako sa v tom orientovať, takže potom sa aj ťažko robia investičné rozhodnutia. V tomto vidím situáciu na Slovensku jednoduchšiu,“ uviedol vo svojom vstupe J. Tůma.

Elektromobilita, úložiská energie a vodík

Využitie elektromobilov v rámci Slovenska je minimálne. ZSE Energia patrí k jednému z dvoch najväčších prevádzkovateľov nabíjacích staníc pre elektromobily, pričom vo svojom portfóliu má zhruba dve tisícky zákazníkov. „Vzhľadom na tento stav nevidíme v najbližších mesiacoch a rokoch reálne, aby sa elektromobily využívali ako lokálne zdroje elektrickej energie. Využitie batérie z elektrického auta ako batériového úložiska na lokálnu agregáciu si viem predstaviť, ale k tomu povedie ešte dlhá cesta.“ Batériu elektrického auta možno využiť aj s cieľom zvýšiť flexibilitu dodávky. „Osobne mám tiež hybrid plug-in, nabíjam ho cez domácu nabíjačku a zatiaľ viem poskytnúť len desať kilowattov, čo je v súčasnosti zanedbateľný výkon. No ak si predstavíme, že za pár rokov bude v prevádzke niekoľkonásobne viac elektromobilov, pri dobre nastavených mechanizmoch a fungovaní agregátorov to už budú zaujímavé výkony, ktoré by takto mohli byť k dispozícii,“ myslí si T. Rajčan.

Predpokladom takéhoto scenára je existencia inteligentných nabíjacích staníc, ktoré cez vzdialený prístup umožňujú nabíjanie elektromobilu; druhým predpokladom je správne nastavená legislatíva. „Ak chceme podporiť rozvoj elektromobility, je načase začať uvažovať o samostatných tarifách pre nabíjanie elektromobilov, čo je v rukách Ministerstva hospodárstva SR, resp. regulačného úradu,“ dopĺňa J. Krajcár.

Ďalšia otázka od pripojených účastníkov smerovala na batériové systémy a s nimi súvisiace legislatívne a technické podmienky, aby sa zabezpečila ich návratnosť v strednodobom horizonte. „Zmena podmienok vyplýva zo samotnej povinnosti taxatívne vymedziť úložisko energie. Spotreba v takomto úložisku nebude definovaná ako koncová spotreba, ale ako odložená spotreba, vďaka čomu nebude zaťažená poplatkami, ktoré sa týkajú koncovej spotreby, ako TSS, TPS, Národný jadrový fond, spotrebná daň a pod. Takéto batériové úložisko sa v zásade dostáva na rovnakú úroveň, ako sú dnes prečerpávacie vodné elektrárne. Mierne zjednodušene povedané, polovica poplatkov, ktorá by sa dnes mohla takto objaviť, sa v budúcnosti neobjaví, preto aj návratnosť takýchto technológií bude, povedzme, dvakrát rýchlejšia,“ vysvetľuje T. Rajčan.

Batériové úložiská budú využívané najmä na kompenzáciu odchýlok, ale črtajú sa aj iné možnosti. Primárnym účelom využitia veľkých priemyselných batériových úložísk je nový návrh podporných služieb, cenová arbitráž (peek-of-peek) a kompenzácia odchýlok v jednotlivých bilančných skupinách (pri menších úložiskách zase na úrovni jednotlivých zákazníkov). „Ak sa bavíme rádovo v 10 MW výkonu batériových úložísk, tak naozaj ich hlavným účelom budú podporné služby,“ hovorí J. Krajcár. Na decentrálnej úrovni distribuovaných energetických systémov je dôležité využiť batériové úložiská na čo najviac energetických služieb. „Môžu sa využiť v kombinácii s fotovoltikou alebo iným obnoviteľným zdrojom ako zdroj energie v určitom časovom intervale, alebo na vyrovnávanie energetických špičiek v sieti; ich využitie si viem predstaviť aj vo forme služieb flexibility. Tu sa už dostávame aj na úroveň digitalizácie, aby bolo možné aj takéto zdroje, ako sú batériové úložiská, riadiť a aby si vedel ich prevádzkovateľ vopred povedať, na ktorý z tých troch spomínaných cieľov chce úložisko využiť. A podľa toho to bude mať ekonomickú opodstatnenosť,“ dopĺňa J. Karaba.

Ďalším príkladom využitia batériových úložísk, s ktorým sa možno v praxi často stretnúť, je ich umiestnenie v teplárňach. „Pretože úložisko dokáže významným spôsobom prispieť k dynamike energetického bloku, vďaka čomu sa môžu teplárne uchádzať o dobre platené rýchle podporné služby pri sekundárnej regulácii. Je tu aj všeobecná požiadavka na prevádzkovateľov prenosových sústav, aby pustili do hry aj takéto subjekty. Bude to na prvý pohľad možno viac roztrieštené, na druhej strane vznikne masa poskytovateľov takýchto služieb. Za ČR môžem uviesť príklad, kde sú prahové hodnoty na poskytovanie podporných služieb na úrovni 1 MW. Práve o tie sa môžu uchádzať aj také subjekty ako teplárne pri doplnení svojich technológií batériovými úložiskami.

Jednou z moderných a čoraz diskutovanejších tém je aj využitie vodíka a vodíkových technológií, príp. ich porovnanie ako úložísk energie so štandardnými batériovými systémami „Zatiaľ sme ešte reálne ďaleko od takýchto porovnaní, pretože pri vodíku a s ním súvisiacimi technológiami nemáme zatiaľ spracovaný ani ten základ, aby sme si vedeli vykalkulovať, koľko tie komerčne využiteľné vodíkové technológie budú stáť. V budúcnosti si to viem predstaviť ako ďalšiu generáciu úložísk energie,“ uviedol k tejto téme J. Krajcár. Z pohľadu EÚ sa podľa B. Němečka na vodík nahliada ako na akési koncové riešenie pri dekarbonizácii a dosahovaní uhlíkovej neutrality. „Technológia nie je stále ešte taká vyspelá, aby sa dali spracovať relevantné analýzy a porovnania jej využitia s doteraz využívanými zdrojmi energie.“

V tejto súvislosti je dôležité uvedomiť si obrovský rozdiel medzi energetickou účinnosťou batériového a vodíkového cyklu. „Účinnosť cyklu nabíjania/vybíjania batériových systémov je približne na úrovni 80 – 85 %, pri vodíkových systémoch sa pohybuje pod 50 %, čo je teda dosť veľký rozdiel. Z tohto hľadiska sa mi zdá využitie vodíka na takéto účely mierne problematické,“ konštatuje T. Rajčan.

Ako sú nastavené sieťové poplatky pri virtuálnej batérii? Bude sa platiť aj komponent G? Aj to boli otázky, ktoré počas konferencie zaznievali od pripojených účastníkov. Virtuálne batérie fungujú v rezidenčnom sektore, t. j. prevádzkovateľom je fyzická, nie právnická osoba. „Ide o elektrickú energiu vyprodukovanú z malých zdrojov, resp. strešných fotovoltických elektrární, ktoré nie sú zaťažené poplatkami. Preto nie je ani komponent G zahrnutý do poplatkov za virtuálnu batériu,“ vysvetlil J. Krajcár.

Digitalizácia

Sú slovenské energetické spoločnosti ochotné investovať do digitalizácie a koordinuje tieto aktivity niekto? Nebolo by dobré podľa vzoru ČR, aby tieto aktivity zastrešoval nezávislý subjekt? Aj toto bol jeden z námetov od účastníkov virtuálnej konferencie. „Ako príklad zo Slovenska by som mohol uviesť spoločnosť VSD, ktorá realizovala rozsiahly zber údajov z VN a NN siete, pričom celý proces ukončili pred tromi rokmi a získali veľmi kvalitné údaje. ZSD má tieto údaje tiež do veľkej miery zmapované. Spoločnosť SSD aktuálne týmto procesom prechádza a dopĺňa údaje o svojich NN sieťach.

Pre Slovensko je teraz otázkou, či pôjde podobne ako Česká republika cestou, keď sa aktuálne vytvára digitálna technická mapa Českej republiky, pričom sa vykonáva digitalizácia stavebného konania, kde by mali byť informácie o sieťach zdieľané a dostupné aj pre investičné akcie iných subjektov. Údaje, ktoré majú distribučné energetické spoločnosti na Slovensku spracované, by procesu digitalizácie stavebného konania výrazne pomohli,“ uviedol k tejto téme M. Hrdlička.

Združenie SAPI riešilo tento rok so všetkými distribučnými spoločnosťami na Slovensku otázku digitalizácie procesu pripojovania zdrojov. „Zistili sme, že niektoré distribučné spoločnosti to nezačali vôbec zavádzať, naopak niektoré sú v tomto procese pomerne ďaleko. Výrazne by to totiž pomohlo pri všetkých typoch inštalácií, keď sa celý proces zjednoduší a zrýchli,“ dopĺňa J. Karaba.

Kvalita údajov z distribučnej siete je predpokladom toho, aby aj samotné distribučné spoločnosti mohli promptne reagovať na požiadavky pripojenia nových zdrojov. „Je dôležité, aby spoločnosti vedeli, aké siete majú na akých pozemkoch, či tam môžu nejaké pripojenie zrealizovať. V Čechách si technická verejnosť uvedomila, že jednou z hlavných prekážok digitalizácie stavebného konania a zrýchlenia realizácie akýchkoľvek, nielen energetických stavieb je práve dostupnosť informácií. Na Slovensku existuje digitálny kataster, čo je prvý krok. Rovnako dôležité je, aby stavebník získal pomerne rýchlo stanoviská vlastníkov technickej infraštruktúry a dotknutých orgánov štátnej správy, čo je hlavnou brzdou každej investičnej stavby,“ doplnil M. Hrdlička.

Agregácia, flexibilita a účasť malých odberateľov v týchto procesoch

Účasť malých odberateľov, t. j. na úrovni domových alebo bytových jednotiek na poskytovaní flexibility bude podľa J. Krajcára závisieť od agregácie od jednotlivých odberateľov smerom k nejakému agregátorovi. „On sa následne môže zúčastniť na trhu poskytovania flexibility. Bude potrebné doladiť aj legislatívne otázky a potom prídu na rad tie technické.“ Najrýchlejšia cesta pre malých poskytovateľov je v tomto smere cez dynamickú tarifikáciu, vďaka ktorej si malý odberateľ sám upraví správanie z hľadiska spotreby a dodávky. „Dôležité je, aby bola schéma dynamickej tarify zrozumiteľná a nezávislá od cenových signálov, pretože malý odberateľ by asi ťažko sledoval vývoj na komoditnom trhu na nejakej burze,“ myslí si T. Rajčan. „Prvý krok sa asi udeje u stredných odberateľov, pretože jednotková investičná náročnosť je na úrovni niekoľko stovák eur, čo je prijateľné, povedzme, pre nejaké nákupné centrum, ale pre domácnosť to môže byť vysoká položka.“

Aj keď bude vývoj v tejto oblasti postupovať od väčších k menším odberateľom, v konečnom dôsledku sa to aj tak dostane až na úroveň spomínaných domácností. „Veľa ľudí si to dnes predstavuje tak, že samotný zákazník – odberateľ sa bude musieť prispôsobiť či zmeniť svoje energetické správanie, ale týmto smerom to asi nepôjde. Bude sa to brať ako služba. Pre zákazníka je zaujímavé len to, aby dané zariadenie plnilo nejaké funkčné očakávania a komfort. A potom tu budú také spoločnosti ako Amazon, Google a pod., ktoré zákazníkovi poskytnú drobnú finančnú kompenzáciu, pričom to bude postavené na tom, že vy si stanovíte kritériá týkajúce sa napr. teplotnej pohody v byte alebo dome alebo že chcete mať každé ráno nabitý elektromobil na 80 %. S týmito podmienkami sa zaradíte do nejakej bilančnej skupiny agregátora, ktorý bude s vašimi zariadeniami zaobchádzať tak, aby boli vaše požiadavky splnené, pričom vás tento proces nebude nijako obmedzovať a budete sa správať tak, ako potrebujete. Agregátor prostredníctvom svojich softvérových nástrojov bude zapínať a odpájať nejaké spotrebiče u vás doma. Nevyhnutnou podmienkou tejto vízie či agregácie je inštalácia inteligentných meracích zariadení na mieste zákazníka,“ uviedol B. Němeček. S tým mierne nesúhlasil J. Krajcár, ktorý podotkol, že táto vízia má jedno obmedzenie – regulovaný trh.

Zdroj: https://digit.sk/energetika/