EÚ zaviedla plán obnovy s cieľom riešiť sociálne a hospodárske dôsledky pandémie COVID-19, v ktorom je pre Slovensko alokovaných približne 6 miliárd v grantoch. Tieto granty môžu byť použité aj v oblasti vzdelávania, digitalizácie a zelenej ekonomiky. Pre získanie finančných prostriedkov je potrebné však zo strany žiadateľa aj niečo urobiť. Predstavte si, že je rok 2026, urobilo sa niekoľko zmien. Aký cieľ treba dosiahnuť, aby sme vyhlásili plán obnovy ako úspešný, čo je potrebné sledovať? Ako veľmi je vláda presvedčená, že budeme schopní naplniť všetky stanovené ciele do roku 2026?
Plán obnovy je rozdelený na 18 komponentov a každý z nich má stanovené tzv. míľniky, ktoré je potrebné splniť. Primárnym cieľom je, samozrejme, naplniť všetky míľniky a zrealizovať plánované reformy a investície, ale nemenej dôležité je to, aby sa tieto kroky prejavili v ekonomike a spoločnosti. To znamená nielen si „odškrtnúť“ splnenie ukazovateľov, ale aby sa reformy a investície odrazili v pozitívnej reakcii podnikateľov a ľudí a napr. aj v rebríčkoch konkurencieschopnosti.
Digitálne technológie sa v posledných rokoch ohromne rozvinuli, pomáhajú zlepšovať každodenný život ľudí a stimulujú inovácie v celej spoločnosti a vo všetkých odvetviach hospodárstva. Zrýchlenie digitalizácie je prioritou pre väčšinu rozvinutých krajín, aby si udržali náskok pred konkurenciou. Ako by ste opísali stav a pokrok Slovenska v oblasti digitalizácie? Aké sú v tomto smere ciele vlády?
Slovensko sa v Indexe digitálnej ekonomiky a spoločnosti (DESI 2021) umiestnilo na 22. mieste. Síce napredujeme, ale pokrok nie je oproti ostatným členským štátom EÚ dostatočne rýchly. Verejnými finančnými prostriedkami vynaloženými na stimuláciu digitálnej transformácie sa nie vždy dosiahol požadovaný účinok. V oblasti integrácie digitálnych technológií sa dosiahol určitý pokrok, napríklad neustále rastie percentuálny podiel podnikov využívajúcich cloudové služby. Je však naďalej potrebné, aby podniky využívali potenciál Big Data, umelej inteligencie a systémov elektronického zdieľania informácií. Digitalizácia vzdelávania nedosahuje svoj potenciál, pretože školám, učiteľom a žiakom chýbajú zručnosti a nástroje. Ideálne prostredie bude také, v ktorom štát vytvára priaznivé legislatívne prostredie, iniciuje vznik podpornej infraštruktúry, ale organizáciu ponuky a dopytu v oblasti digitalizačných služieb prenecháva trhu. Dva kľúčové zdroje podpory zo strany štátu sú plán obnovy a program Digitálna Európa. Cieľom je digitalizácia širšej ekonomiky a podpora projektov, ktoré majú schopnosť dosahovať svetovú úroveň. Práve nedostatky v prvej oblasti sú dôvodom poklesu digitálnej konkurencieschopnosti krajiny. Veľké podniky si často svoje procesy dokážu digitalizovať samostatne a nepotrebujú pomoc štátu. Avšak MSP, ktoré sú súčasťou dodávateľských reťazcov, sa často nedokážu adaptovať na zmeny, ktoré prinášajú veľké firmy, a tak strácajú svoje postavenie. Plán obnovy ponúka komplexné a zaujímavé možnosti financovania digitalizácie, či už ide o digitalizáciu MSP, pre ktoré je nástrojom na zvýšenie efektivity a konkurencieschopnosti, alebo o výskum a vývoj digitálnych technológií pre inovatívne podniky.
Medzinárodná kríza spojená s konfliktom na Ukrajine vrátila otázku energetickej sebestačnosti opäť do popredia. Čo môže urobiť Európa aj Slovensko, aby sa stali sebestačnými? Myslíte si, že vojna na Ukrajine a následná energetická kríza urýchľujú proces energetickej transformácie alebo teraz riskujeme krok späť?
Kríza spojená s konfliktom na Ukrajine predstavuje zásadnú výzvu pre sektor energetiky. V súčasnosti sa v rámci EÚ táto výzva prejavuje vo vysokých cenách elektriny a plynu, ako aj v rámci intenzívnej diskusie týkajúcej sa energetickej bezpečnosti, predovšetkým bezpečnosti pri dodávkach zemného plynu z Ruskej federácie. Európska komisia vo svojom oznámení z 8. marca 2022 zdôraznila, že k postupnému ukončeniu našej závislosti od fosílnych palív z Ruska môže dôjsť ešte pred rokom 2030. S týmto cieľom navrhuje plán REPowerEU, ktorý zvýši odolnosť energetického systému v celej EÚ a ktorý by sa podľa Komisie mal opierať o dva piliere. Prvým pilierom je diverzifikácia dodávok plynu vďaka väčšiemu dovozu LNG a dodávok plynovodmi od neruských dodávateľov a vyššiemu objemu biometánu a vodíka. Druhým pilierom je rýchlejšie znižovanie našej závislosti od fosílnych palív na úrovni domácností, budov a priemyslu, ako aj na úrovni energetického systému podporou zvyšovania energetickej efektívnosti a podielu obnoviteľných zdrojov energie a odstraňovaním úzkych miest v infraštruktúre. S cieľom realizovať tieto piliere v praxi pripraví Komisia spolu s členskými štátmi do leta tohto roka plán REPowerEU, ktorý podporí diverzifikáciu dodávok energie, urýchli prechod na energiu z obnoviteľných zdrojov a zlepší energetickú efektívnosť.
Výzvy spojené s vysokými cenami energie a diverzifikáciou dodávok fosílnych palív sa týkajú aj Slovenskej republiky. Zvyšovanie podielu obnoviteľných zdrojov a zvyšovanie energetickej efektívnosti sú pevnou súčasťou hlavných strategických dokumentov, akými je Integrovaný národný plán pre energetiku a zmenu klímy, ktoré sú tiež jednoznačne zohľadnené v rámci plánovanej podpory z nástrojov EÚ (štrukturálne fondy, Plán obnovy a odolnosti, Fond spravodlivej transformácie, Modernizačný fond). Tieto opatrenia spolu s diskutovaným balíčkom legislatívnych opatrení s cieľom znížiť emisie skleníkových plynov do roku 2030 a 55 % zásadným spôsobom ovplyvnia rýchlosť transformácie hospodárstva SR.
Akútnym problémom slovenských zamestnávateľov je nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily. Školy nevedia žiakov pripraviť na požiadavky pracovného trhu. Zamestnanci s potrebnou kvalifikáciou, zručnosťami, vedomosťami a schopnosťami firmám pochopiteľne veľmi chýbajú, pretože preškoľovanie zamestnancov ich stojí ďalšie náklady. Ďalším dôvodom je odchod vzdelaných a kvalifikovaných ľudí v predmetných oblastiach do zahraničia, kam odchádzajú kvôli lepším podmienkam. Ako zabezpečiť, aby Slovensko produkovalo kvalifikovanú pracovnú silu a aby zároveň priemyselné podniky získali to, čo potrebujú na podporu podnikania a urýchlenie inovácií? Konkrétne, ako vláda pracuje na podpore slovenského podnikania a urýchľovania inovácií?
Vysokoškolské vzdelávanie na Slovensku trpí na výraznú rozdrobenosť do veľkého množstva študijných programov, z ktorých nie všetky dosahujú požadovanú kvalitu – a približne polovica mladých ľudí odchádzajúca študovať do zahraničia sa nevracia. Cieľom vlády je zvýšiť výkonnosť a kvalitu slovenských vysokých škôl, podporiť ich diverzifikáciu a profiláciu, ako aj spoluprácu so zahraničím a s verejným a súkromným sektorom. Kvalitnejší výskum a spolupráca so súkromným sektorom prispejú k rozvoju sektorov s vysokou pridanou hodnotou, k inováciám a vyššej konkurencieschopnosti slovenských podnikov. Reformy sa týkajú zmeny financovania vysokých škôl vrátane zavedenia výkonnostných zmlúv, systému periodického hodnotenia vedeckého výkonu a nového prístupu k akreditácii vysokoškolského vzdelávania. Ďalej je to reforma riadenia vysokých škôl a koncentrácia excelentných vzdelávacích a výskumných kapacít.
Žijeme vo svete, ktorým hýbu inovácie, a to sa vzťahuje aj na oblasť financií. Alternatívne platidlá, kryptomeny, zaznamenali v spoločnosti obrovský rast. V súčasnosti viaceré nadnárodné spoločnosti prijímajú platby v kryptomenách. Zároveň ťažba kryptomien priťahuje čoraz viac kritiky pre svoj vplyv na životné prostredie. Čaká Slovensko výrazné obmedzenie ťažby kryptomien? Aký je postoj vlády k týmto platidlám na použitie v súkromnom podnikateľskom sektore?
To je otázka skôr na Ministerstvo financií SR. Z hľadiska voľnosti trhu sú však finančné inovácie veľmi vítané, platenie kryptomenou je rýchle v globálnom meradle a bezpečné vďaka technológii Blockchain slúžiacej na uskutočňovanie platieb. Kryptomeny sa vyznačujú vysokou technologickou vyspelosťou a platba nimi je oproti tým klasickým často lacnejšia. Treba však povedať, že virtuálne meny, napríklad Bitcoin, nie sú národnými menami, a teda momentálne nespadajú pod národné regulácie. Virtuálne meny nemajú fyzickú protihodnotu vo forme zákonného platidla a účasť v takejto schéme virtuálnej meny je na vlastné riziko zúčastnených strán. Obchodovanie vo virtuálnej mene je vystavené značným výkyvom kurzov a predstavuje vlastné podnikateľské riziko.
Ďakujeme za rozhovor.