Začnime na úvod širším pohľadom v súvislosti s aktuálnym dianím na Ukrajine. Hľadanie alternatívnych dodávateľov plynu či jadrového paliva za prijateľné ceny a v dostatočnom množstve zamestnáva všetky krajiny EÚ. Ako náhrada za zníženie dodávok plynu z Ruska sa uvažuje aj o širšom využívaní obnoviteľných energetických zdrojov či návrt k tepelným elektrárňam spaľujúcim uhlie. Dá sa vidieť nejaké svetlo na konci tohto tunela?
Energetická závislosť SR a EÚ je naozaj vážnym problémom. Nejde pritom len o závislosť od dodávok z Ruskej federácie, ale o závislosť od dovozu energonosičov všeobecne. Už pred vypuknutím konfliktu na Ukrajine sme čelili nedostatku zemného plynu v dôsledku rýchleho rastu dopytu po energiách zo strany Ázie. O fosílne palivá jednoducho súperíme globálne, čo spôsobuje enormný nárast ich ceny. Návrat k spaľovaniu uhlia nie je podľa mňa riešením. Ani v uhlí totiž nie sme úplne sebestační, navyše, po premietnutí ceny emisných povoleniek je výroba elektriny z uhlia na podobnej cenovej úrovni ako výroba z plynu. EÚ vidí riešenie už dlhodobo v odklone od fosílnych palív a postupnom zvyšovaní podielu obnoviteľných zdrojov.
Časový horizont takýchto riešení je však dlhodobý, rádovo v desiatkach rokov, čo si konečne uvedomila aj EÚ a zaradila zemný plyn a jadro medzi „prechodné“ zdroje energie v rámci tzv. zelenej taxonómie. Ja osobne by som rád videl jadrovú energiu medzi trvale podporovanými zdrojmi, keďže si myslím, že 100 % náhrada fosílnych palív bez jadrovej energetiky jednoducho nie je možná.
Ako sa teda môžeme chrániť pred vysokými cenami energií?
Investícia do obnoviteľných zdrojov energie je tou najlepšou odpoveďou na rastúce ceny elektriny. Najväčší potenciál vidím najmä v inštalácii fotovoltických elektrární na strechách budov vzhľadom na relatívne nízke investičné požiadavky a celkovú rýchlosť výstavby vrátane projektových príprav a nevyhnutných povolení. Legislatíva SR v tejto oblasti sa v poslednom období výrazne posunula smerom k odstráneniu väčšiny administratívnych prekážok. Od 1. 4. 2022 možno inštalovať FVE až do výšky rezervovanej kapacity daného odberného miesta v režime tzv. lokálneho zdroja. Návratnosť investície do FVE je vzhľadom na aktuálne ceny elektriny veľmi priaznivá a pohybuje sa na úrovni 4 – 5 rokov. Investíciu do FVE považujem za výhodnú aj pre koncových odberateľov, ktorí bývajú v rodinných domoch.
V minulosti nebolo možné dodávať elektrinu z FVE do siete, čo predlžovalo návratnosť investície. V súčasnosti možno prebytočnú elektrinu dodať do siete a uložiť do tzv. virtuálnej batérie. Takto odloženú elektrinu môže odberateľ následne čerpať v čase potreby, napr. v noci. Elektrinu možno takto uskladniť dokonca medzi ročnými obdobiami, teda elektrinu vyrobenú v lete môžem čerpať v zime. Službu virtuálnej batérie pre obyvateľstvo dnes poskytujú viacerí dodávatelia elektriny za veľmi priaznivú cenu okolo 2 eur/mesiac.
Legislatívne požiadavky, tlak na náklady a rastúca konkurencia sú motorom digitalizácie energetického sektora. Digitalizácia je navyše kľúčovým krokom k dosiahnutiu ambicióznych plánov v oblasti uhlíkovej neutrality. Ak teda hovoríme o energetike, čo si máme predstaviť pod jej digitalizáciou?
Digitalizácia energetiky prebieha na viacerých úrovniach. V období predchádzajúcich niekoľkých rokov boli inštalované smartmetre a implementované inteligentné meracie systémy. IMS systémy dnes poskytujú údaje o priebehu spotreby v 15-minútovom rastri, pričom takto vybavených je viac ako 80 % všetkých odberných miest so spotrebou nad 4 MWh vrátane domácností. Digitalizácia súvisí aj s inštaláciou obnoviteľných zdrojov. Výroba z OZE je závislá od počasia, a preto bolo nevyhnutné implementovať informačné systémy plánovania, predikcie a vyvažovania výroby. Kvôli problematickej predvídateľnosti výroby z OZE sa hľadajú ďalšie zdroje flexibility, ktoré by pomohli bilancovať sústavu v reálnom čase. Vznikajú systémy na reguláciu batérií, dynamické riadenie na strane spotreby a dynamickú tarifikáciu. Digitalizácia má zásadný vplyv aj na spôsob, akým dnes funguje obchod s elektrinou, postupne sa prechádza na krátkodobé obchodovanie na tzv. spotových trhoch, kde sa elektrina obchoduje na najbližší deň, hodinu, prípadne až 15 minút vopred. Takéto rýchle typy obchodov sú postupne čoraz viac automatizované a najmä na vnútrodenných trhoch hrá významnú úlohu algoritmické obchodovanie.
Bez toho, aby sme vedeli merať určité parametre procesu, nedokážeme zabezpečiť ani jeho riadenie. To je základný postulát automatizácie. V sektore energetiky sa už pred niekoľkými rokmi pristúpilo k nasadzovaniu spomínaných inteligentných meracích systémov. Je ich potenciál v súčasnosti dostatočne využitý v prospech zúčastnených strán? Súhlasíte, že novodobým zlatom v celom energetickom reťazci sa stanú údaje?
Údaje zo systémov IMS sú úplne zásadné pre efektívne riadenie všetkých tokov elektriny. Elektrina nie je skladovateľná, a preto je nevyhnutné v každom čase presne poznať spotrebu. Čo sa týka využitia dát z IMS, koncový odberateľ zvyčajne netuší, ako a či sú údaje o jeho spotrebe využívané. Môže sa preto javiť, že potenciál IMS zostáva nevyužitý. V skutočnosti sú dáta z IMS veľmi dôležité a využívané dodávateľmi elektriny na modelovanie a predikciu portfólia a nákup elektriny na veľkoobchodných trhoch. Bez dát z IMS by nemohla fungovať dynamická tarifikácia ani produkty ako virtuálna batéria. Dáta sú dnes naozaj novodobým zlatom, ale nezužoval by som ich len na dáta z IMS. Veľmi cenné sú tiež údaje z trhov, búrz, meteodáta, predikcie a pod. Ešte dôležitejšia je však schopnosť tieto dáta spracovávať, analyzovať, určovať súvislosti a správne ich používať.
Veľkú ekonomickú príležitosť pre výrobcov energie predstavuje obchod s elektrinou a inými energetickými komoditami, spojený s liberalizáciou energetického trhu. Tá oddeľuje distribúciu elektriny od jej predaja, vytvára priestor na konkurenčný boj a umožňuje odberateľom zvoliť si vlastného dodávateľa elektrickej energie. V akom stave je liberalizácia slovenského energetického trhu?
Slovenský trh je okrem domácností plne liberalizovaný už pomerne dlhý čas. Priemyselní odberatelia si vyberajú voľne dodávateľov energií na základe výberových konaní. Najväčší odberatelia využívajú aj možnosť nákupu priamo na organizovanom trhu (OKTE). Domácnosti majú tiež slobodu výberu dodávateľa, maximálne ponukové ceny pre domácnosti sú však regulované zo strany regulačného úradu ÚRSO. Niektorí dodávatelia ponúkajú aj pre domácnosti neregulovaný produkt naviazaný na aktuálne trhové ceny elektriny. Vzhľadom na vývoj v poslednom období a enormný nárast cien však nepredpokladám veľký záujem o neregulované produkty a ďalšiu dereguláciu. Práve naopak, nová zákonná úprava rozširuje zoznam zraniteľných odberateľov aj na malých odberateľov mimo domácností. Ministerstvo hospodárstva SR zároveň rokuje so Slovenskými elektrárňami, a. s., v snahe zabezpečiť dodávku elektriny pre zraniteľných odberateľov za regulované ceny, ktoré sú výrazne nižšie ako trhová cena.
Na voľnom trhu s energiami vznikne množstvo nových spoločností, ktoré budú zastávať rôzne funkcie. Vznikne tak aj množstvo nových obchodných vzťahov, ktoré je nutné procesne, dokumentačne, účtovne aj administratívne monitorovať a riadiť. Ide o komplikovaný a dlhodobý proces vyžadujúci čas, expertízu, podrobné plánovanie, kvalitný manažment a informačnú podporu. Vaše riešenia, ako ETRM, optimalizácia zdrojov či monitorovanie, kontrola a bilancie v reálnom čase, sú aj na tieto výzvy pripravené. Môžete nám priblížiť tento váš ekosystém?
Naša spoločnosť sa dlhodobo zaoberá dodávkou informačných systémov pre energetiku. Našimi zákazníkmi sú výrobcovia elektriny, teplárenské spoločnosti, veľkí priemyselní odberatelia, prevádzkovatelia distribučných spoločností. Unikátnosť našich riešení spočíva v previazaní obchodných a riadiacich funkcií informačného systému. Zjednodušene, náš systém navrhuje a riadi výrobu a dodávku energií na základe predpokladu cien na trhu, pomáha predávať a nakupovať elektrinu a prispôsobovať výrobu na základe finálne zazmluvnených kontraktov. Systém dokáže pomáhať aj čistým odberateľom energií, ale jeho najväčšia pridaná hodnota sa prejaví u zákazníkov, ktorí prevádzkujú aj výrobné zariadenia. Dôležitou vlastnosťou nášho systému je aj podpora viacerých typov energií, okrem elektriny najmä plynu a tepla.
Flexibilita, agregátori, prosumeri, dynamická tarifikácia – to je len pár pojmov, ktoré budeme v rámci transformácie slovenskej energetiky počuť čoraz častejšie. Čo bude prínosom týchto zmien? Kto bude napr. cieľovou skupinou pre flexibilitu a naopak pre dynamickú tarifikáciu? A máme k tomu na Slovensku pripravené aj legislatívne rámce?
Asi najdôležitejšou časťou transformácie energetiky sú samotní prosumeri, teda odberatelia, ktorí si začnú časť elektriny vyrábať sami. Motiváciou prosumera môže byť cenová úspora, ale aj zabezpečenie cenovej stability a určitej nezávislosti od systému. Prosumerom je tiež odberateľ, ktorý aktívne narába s priebehom svojej spotreby. Typickým príkladom môže byť odberateľ s batériovým systémom alebo elektromobilom a domácou nabíjacou stanicou. Náš systém nebol na príchod aktívnych odberateľov pripravený a distribučné sústavy sa spočiatku bránili príliš rýchlemu pripájaniu nových zariadení.
Postupne boli však koncepčne spracované mechanizmy transformácie sústav, ktoré by zabezpečili technicky, legislatívne aj ekonomicky fungovanie systémov s vysokým podielom aktívnych odberateľov. Tieto mechanizmy dnes definujeme pojmami ako flexibilita, agregácia a dynamická tarifikácia. Spoločne ide o mechanizmy, ktoré zabezpečia vyvažovanie medzi výrobou OZE a spotrebou aktívnych odberateľov.
V súčasnosti sú používané najmä nepriame nástroje na udržiavanie tejto rovnováhy prostredníctvom obchodných trhov, sú to nástroje ako dynamická tarifikácia a virtuálna batéria. Ďalším krokom bude priame, aktívne riadenie rovnováhy na základe pokynov agregátora. Úlohou agregátora bude zoskupiť väčšie množstvo aktívnych odberateľov a zabezpečiť zmenu ich odberu dynamicky na základe požiadaviek dispečingu prenosovej sústavy. Agregátor bude teda poskytovať regulačný výkon prenosovej sústave prostredníctvom podporných služieb obdobne ako regulačný výkon poskytujú klasické elektrárne. Mechanizmy, ktoré som opísal, sú už pripravené v návrhu novely zákona o energetike, ktorej schválenie očakávame do konca roka. Nasledovať bude implementácia vyvolaných zmien v informačných systémoch operátora trhu OKTE, ktorý musí podporiť zúčtovanie a fakturáciu všetkých tokov súvisiacich s agregáciou. Reálne fungovanie nezávislého agregátora teda môžeme očakávať najskôr začiatkom roka 2024.
Viac ako dve stovky realizovaných projektov robia vašu spoločnosť lídrom v oblasti riešení pre sektor energetiky a priemyslu. V rámci nich ste mali možnosť sledovať aj to, aké priority majú energetické podniky nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí. Dá sa z nich odvodiť nejaký trend a smerovanie energetiky v rámci EÚ, resp. Slovenska?
V segmente priemyselných zákazníkov s energeticky náročnou výrobou vidíme jednoznačný trend smerom k znižovaniu uhlíkovej stopy. Evidujeme enormný záujem o investície do výstavby vlastných zdrojov zelenej energie, najmä fotovoltických elektrární. Vysoké ceny energií a najmä ich volatilita otvárajú príležitosti na využitie batériových systémov; v tejto oblasti výrazne rastie počet komerčne úspešných inštalácií už aj na Slovensku. V poslednom období bola ukončená integrácia spoločného denného trhu s elektrinou v rámci projektu SDAC. Dôsledkom je ešte užšie previazanie ceny elektriny na energetický trh EÚ. V najbližšom období bude prebiehať integrácia trhov s regulačnou elektrinou a podpornými službami v rámci projektov MARI a PICASSO. Tieto integračné aktivity spoločne vnímam nielen ako stabilizujúci faktor, ale aj ako príležitosť pre slovenskú energetiku, z ktorej môžu ťažiť odberatelia aj výrobcovia elektriny.
Ďakujeme za rozhovor.
