Ako vnímate súčasný vývoj v oblasti energetiky na Slovensku a ktoré témy podľa vás aktuálne najviac rezonujú?

Tých tém je, samozrejme, niekoľko, ja však vnímam dve, tzv. repowering fotovoltických elektrární a národná vodíková stratégia, ktorá začiatkom mája tohto roku prešla medzirezortným pripomienkovým konaním. Z hľadiska využívania obnoviteľných energetických zdrojov a uhlíkovej neutrality má Slovensko, podobne ako iné krajiny EÚ, záväzok zvyšovať ich podiel v energetickom mixe. Postupnou výstavbou väčších fotovoltických elektrární (FVE) si Slovensko začalo tento svoj záväzok plniť od roku 2008, pričom FVE boli uvádzané do prevádzky približne o dva roky neskôr. Pre FVE bol vtedajšou legislatívou nastavený mechanizmus podpory výkupu elektrickej energie na obdobie pätnásť rokov. Predpokladalo sa totiž, že počas tohto obdobia dostatočne stúpne cena elektrickej energie, takže podpora zo strany štátu už nebude potrebná. To sa však nestalo, pretože uplynulo už desať rokov a až do roku 2021 sa cena elektrickej energie výraznejšie nezmenila. Navrhovaná zmena sa týka toho, že pre každého prevádzkovateľa FVE by sa doterajšia vysoká výkupná cena na úrovni 382,61 eur/MWh pri výkone nad 100 kW a 387,65 eur/MWh pri výkone do 100 kW znížila, ale na druhej strane by sa predĺžila podpora z 15 na 20 rokov.

Čo tieto zmeny budú znamenať z pohľadu majiteľov či prevádzkovateľov FVE?

V súčasnosti bez zmeny podpory hrozí, že po uplynutí tých pätnástich rokov nebude výroba elektrickej energie z FVE ekonomická. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) aktuálne pripravuje motivačný rámec pre prevádzkovateľov veľkých FVE, aby ich nepredali, resp. nedemontovali a neprenášali do zahraničia, ale aby zostali na Slovensku. Táto téma je na stole od minulého roku, pričom sa hovorilo o dobrovoľnosti motivačnej schémy a, čuduj sa svete, od apríla prichádzajú z ÚRSO informácie, že schéma podpory bude povinná. Už teraz sa dvíha vlna odporu, pretože ak sa z toho stane povinnosť, tak sa naopak pre výrobcov elektrickej energie z FVE stratí rozmer motivácie. Tí by navyše boli donútení k zmene podmienok, za akých začali podnikanie v tejto oblasti slobodne vykonávať. Je jasné, že výrobcov elektrickej energie z FVE bude potrebné motivovať k tomu, aby aj po uplynutí pätnástich rokov bola prevádzka a výroba z FVE ekonomicky udržateľná, ale avizovaný prístup asi nie je tým najlepším riešením. Ako prevádzkovateľ a správca veľkého počtu FVE vnímame toto dianie negatívne, nakoľko ide o významný zásah do garantovaných podmienok výkupu elektrickej energie z FVE. Ak má štát záujem o zmenu, mala by byť dobrovoľná a mala by umožňovať rozhodnúť sa, či sa niekto do zmeny ceny výkupu elektrickej energie zapojí alebo nie.

Do akej miery možno tieto návrhy ovplyvniť zo strany samotných majiteľov a prevádzkovateľov FVE? Existuje možnosť zapojiť sa do prípravy spomínaného nového legislatívneho rámca?

Záujmy prevádzkovateľov a majiteľov FVE zastrešuje Slovenská asociácia fotovoltického priemyslu a OZE (SAPI). Jej návrh na predĺženie podpory nie o päť, ale desať rokov pri súčasnom znížení výkupných cien zatiaľ nenašiel podporu Ministerstva hospodárstva SR či ÚRSO. Práve v prípade ÚRSO sme boli v minulosti svedkami niekoľkých nekoncepčných rozhodnutí a veríme, že nové vedenie tejto inštitúcie nebude pokračovať v starých šľapajach. Osobne mám tiež možnosť zúčastňovať sa na niektorých prípravných legislatívnych procesoch, aj preto verím, že ÚRSO a ministerstvo nakoniec nájdu širšie akceptované a najmä dobrovoľné riešenie. Akékoľvek nútené zmeny vracajú Slovensko o desaťročia späť k štátnej autokracii a vysielajú do zahraničia otázniky ohľadom stability slobodného podnikania v našej krajine.

Druhou témou, o ktorej sa začína čoraz hlasnejšie hovoriť, sú vodík a s ním súvisiace technológie a aktivity. Je to dané aj tým, že Európska únia pripravuje významné zmeny v rámci podpory výskumu, vývoja či reálneho uplatnenia tejto technológie v praxi?

Aktívna je v tejto oblasti najmä akademická sféra aj Slovenský plynárenský a naftový zväz či Národná vodíková asociácia Slovenska. Bežný občania vnímajú vodík ako ďalšiu alternatívu pohonu dopravných prostriedkov k už známejším a rozšírenejším elektrickým pohonom či motorom na stlačený zemný plyn (CNG). V rámci pripravovaného návrhu národnej vodíkovej stratégie, ktorej medzirezortné prerokovanie prebehlo v apríli, na ktoré by mal v nasledujúcom období nadviazať akčný plán s navrhovanými konkrétnymi opatreniami, sa počíta s výrobou tzv. zeleného vodíka z prebytočnej energie, napr. generovanej OZE v čase, keď nie je potrebná. Okrem výroby sa počíta, samozrejme, aj s jeho uskladňovaním a prepravou. Vodík ako taký je mimoriadne hodnotné palivo, pričom má na jednotku hmotnosti trikrát viac energie ako benzín. Aj preto Európska komisia zaraďuje vodík medzi palivá budúcnosti. My vnímame väčší potenciál vodíka a jeho využitia vo veľkej doprave, najmä leteckej. Aj vďaka tomu sa môže Európa výraznejšie priblížiť k dosiahnutiu uhlíkovej neutrality. V Európe aj na Slovensku máme veľmi dobre vybudované prepravné siete a uvažuje sa o tom, že v prvotných fázach sa bude vodík primiešavať do zemného plynu a spolu s ním sa bude prepravovať na požadované miesta.

Vidíte v spomínanej národnej vodíkovej stratégii príležitosť pre Slovensko?

Máme veľa šikovných vedcov a vidím preto veľký potenciál vo výskume vodíkových technológií a ich využitia v praxi. Často sme vnímaní ako krajina montážnych liniek, ale nie je to celkom tak. Sami na Slovensku spolupracujeme s množstvom firiem a subjektov, kde sú schopní a šikovní ľudia. A je podľa mňa dobré, že Centrum výskumu vodíkových technológií vzniklo práve ako súčasť Technickej univerzity v Košiciach – som presvedčený, že vzniknuté pracovné príležitosti využijú v tomto regióne mnohí mladí ľudia. Vzhľadom na rozsiahlu distribučnú sieť plynu, ktorú máme na Slovensku, vieme vodík efektívne dopravovať a využiť ho pre potreby priemyslu. Naša firma je prevádzkovateľom plynových sietí a pokiaľ sa bude vodík primiešavať do plynu, tak sme na tom priamo zainteresovaní. Len na spresnenie a vysvetlenie dodám, že zatiaľ sa hovorí o primiešavaní vodíka do potrubí zemného plynu na úrovni 20 – 30 %. Prechod na prepravu čistého vodíka by trval niekoľko desaťročí, čo zatiaľ nie je ani požiadavka trhu. Prvou lastovičkou, ktorú by som v tejto súvislosti spomenul, sú plynové kotly jednej renomovanej spoločnosti určené pre bežného spotrebiteľa, ktoré sú už pripravené na spaľovanie zmesi plynu a vodíka s jeho obsahom do 30 %. Okrem toho výroba vodíka úzko súvisí so zabezpečovaním stability prenosovej sústavy. Elektrolyzéry, ktoré budú vodík vyrábať, využívajú pri svojej činnosti prebytočnú energiu a tým pomáhajú udržiavať stabilitu sústavy. Naša spoločnosť je, okrem iných činností, aj obchodníkom a distribútorom elektrickej energie, vieme napr. určiť, kedy je prebytok, resp. nedostatok elektrickej energie v sústave. Navyše sme realizátorom nasadzovania riadiacich systémov a MaR pre jadrové elektrárne. V rámci pilotného projektu, ktorý zastrešuje Jadrová energetická spoločnosť Slovenska, by sa mal po vyradení V1 a následne A1 v lokalite Jaslovských Bohuníc vyrábať vodík. Aj tento projekt je pre nás perspektívny a vedeli by sme sa do neho zapojiť.

Poďme sa teraz pozrieť bližšie na jednotlivých prevádzkovateľov distribučných sústav z hľadiska rozdielov v cenách pre koncových používateľov alebo postupov a požiadaviek na pripájanie nových zdrojov do sústavy. Prečo sú napr. rozdiely v cenách také veľké, keď prevádzkovatelia vykonávajú v podstate podobnú činnosť a poskytujú podobné služby?

Asi najväčším dôvodom je absencia spoločenskej požiadavky, či už zo strany malých odberateľov, alebo developerov veľkých stavebných projektov, na zmenu súčasného stavu. Developeri sú pritom jedným z hlavných zákazníkov distribučných spoločností, pretože práve oni prinášajú nové odberná miesta. Slovensko je rozdelené na tri územia (západ, stred, východ), kde majú distribučné spoločnosti štátom pridelenú sféru vplyvu.

V čom sa prejavuje monopolné postavenie distribučných spoločností?

Napríklad v tom, že keď má developer projekt výstavby priemyselného parku alebo polyfunkčného komplexu, tak je od začiatku odkázaný na podmienky a postupy jediného prevádzkovateľa distribučnej siete, aby tento park či objekt pripojil k elektrickej energii alebo plynu. Nastávajú situácie, keď sa developeri doslova boja pohnevať si monopolné firmy najmä z oblasti sieťového priemyslu, aby nemali problém s pripojením objektov k energiám teraz alebo v budúcnosti. Monopolné firmy môžu túto situáciu využiť a siete, ktoré by mali modernizovať zo svojho prevádzkového zisku, modernizujú za peniaze developerov – pretože je to dané ako podmienka pripojenia. To je na Slovensku realita. Ak sa podarí rozbehnúť systém deregulácie tak, ako je navrhovaný Európskou komisiou, tak by takéto a im podobné lokality mohli byť riešené ako miestne distribučné siete (MDS). Vlastník územia alebo projektu si potom môže v rámci súťaže vybrať z niekoľkých možných prevádzkovateľov MDS, ktorí majú, podobne ako naša spoločnosť, povolenie podnikať v regulovaných odvetviach na Slovensku. To nazývame deregulácia a radi by sme videli, aby sa aj legislatíva uberala smerom k slobodnej súťaži a nie smerom k tomu, že sa ešte viac zvyšuje dominancia monopolných podnikov.

Aké zmeny by mali nastať v legislatíve, aby sa tento súčasný stav zlepšil a umožnil súťažiť aj ďalším subjektom?

Napríklad by sa malo zamedziť monopolným hráčom, aby predlžovali či blokovali stavebné konanie, ak developer nemá záujem o distribúciu elektrickej energie od daného monopolu v rámci územia, kde bude stáť jeho nový projekt. Aktuálne aj naša spoločnosť spolupracuje s niektorými veľkými developermi, ktorí by chceli mať nami spravovanú MDS. Keďže je to pre monopolného prevádzkovateľa distribučnej siete konkurenčný biznis, dáva do vyjadrovacích podmienok pri stavebnom konaní rôzne podmienky a zamietavé stanoviská. Pre nezainteresovaného pozorovateľa nie je jednoduché odhaliť, že ide o obštrukcie. Pomohlo by, keby legislatíva presnejšie opísala proces a možnosti vyjadrovania sa k stavebnému konaniu, ďalej aby si majiteľ územia mohol vybrať, či chce na svojom území spolupracovať s monopolným prevádzkovateľom alebo nie. Bolo by potrebné zákonmi podporiť slobodu výberu distribútora pre svoje územie, rovnako ako to bolo pred rokmi v slobode výberu dodávateľa elektriny.

Ak by sa teda preklenuli legislatívne nedostatky a investor by mal možnosť vybudovať svoju MDS, ako v praxi funguje jej schvaľovanie, výstavba a prevádzka?

Developer má na svojom území voči nadradenej sieti len jeden prípojný bod – je v podstate jedno, či ide o elektrinu, plyn alebo vodu. Vnútri svojho územia si potom investor už môže spravovať tok energií a médií vo vlastnej réžii, s partnerom, ktorý má na výkon týchto činností licenciu a skúsenosti, a to pri splnení všetkých zákonných a legislatívnych požiadaviek. Partnerská firma potom zabezpečuje pripájanie nových odberateľov, buduje nové siete na danom území, pripája zásobníky energie a pod. Naša spoločnosť práve oslavuje 70 rokov od založenia, preto sa smelo môžeme porovnávať so spomenutými monopolnými hráčmi v slovenskom energetickom sektore. Naproti nim však pôsobíme v celom svete, preto si dovolím tvrdiť, že naše skúsenosti, riešenia a inovácie dávajú developerom vyššiu pridanú hodnotu. Veríme, že developeri zažijú na Slovensku v budúcnosti viac slobody a štát sa aj vďaka tlaku z EÚ na liberalizáciu a dereguláciu postará o zrovnoprávnenie podmienok prevádzkovania distribučných sietí a zamedzenie obštrukcií pri stavebnom konaní.

Existujú nejaké obmedzenia pre MDS z hľadiska typov a výkonov zdrojov, ktoré sa do nej pripájajú?

Opäť uvediem jeden príklad. Ak si chce zákazník v rámci MDS postaviť na streche niektorého objektu fotovoltiku, musí sa k tomu vyjadriť monopolný prevádzkovateľ nadradenej distribučnej sústavy. Ak má celá MDS odber rádovo v megawattoch, pripojenie malej strešnej fotovoltiky s výkonom napríklad 150 kW nemôže technicky ovplyvniť nadradenú distribučnú sústavu. To tiež hodnotím ako komplikovanie procesov pri chode MDS a výstavbe zelených zdrojov. Takéto legislatívne obštrukcie sú realitou v platných zákonoch, vyhláškach či prevádzkových poriadkoch regulovaných subjektov. ÚRSO by sa mal snažiť odstraňovať znevýhodňovanie menších subjektov voči veľkým monopolom.

Pozrime sa teraz na tému fotovoltiky. Má naša krajina dostatok slnečných dní a lokalít, aby sa mohla fotovoltika rozšíriť v ešte väčšom meradle ako doteraz?

Určite áno, už teraz máme desiatky väčších FVE, ktoré sú v prevádzke viac ako desať rokov. No treba povedať, že fotovoltika nie je len o slnečných dňoch, ale aj o teplote. Na nami prevádzkovaných FVE dosahujeme v letných mesiacoch na juhu našej krajiny teplotu okolo 50 °C. Podľa štítkových údajov dosahuje panel svoj nominálny výkon pri teplote 20 °C. Každý stupeň navyše od tejto teploty znižuje výkon panela. Preto aj FVE, ktoré sú umiestnené na Slovensku vo vyšších nadmorských výškach, dokážu v letných mesiacoch vyrobiť viac elektrickej energie ako tie, ktoré sú umiestnené napr. v Podunajskej nížine. Čiže Slovensko ako región je vhodné na budovanie FVE, pričom návratnosť investície do nich sa pohybuje na úrovni desať rokov (počítané bez akýchkoľvek doplatkov).

V apríli tohto roku bol po dlhom období ukončený tzv. stop stav na pripájanie nových zdrojov do distribučnej sústavy. Čo to bude znamenať z pohľadu FVE?

Skončenie stop stavu vítame. Ešte asi pár mesiacov potrvá, kým sa to dostane do praxe. Treba si uvedomiť, že FVE nie je až taká jednoduchá technológia, ako vyzerá. Strešná FVE nemôže byť na rozdiel od pozemnej kotvená, zvyčajne je len niečím zaťažená, má horší sklon panelov a viac sa prehrieva, čo ovplyvňuje celkové množstvo vyrobenej elektrickej energie. Keďže sa viac prehrieva, vykazuje viac porúch, čo znižuje jej životnosť. Strešná fotovoltika má dosť negatív, pričom každá strešná aplikácia je jedinečná a obsahuje množstvo komponentov. Aj v tomto prípade platí, že panel, ktorý je v najhoršom stave, ovplyvňuje výkon v celom reťazci, resp. v celej inštalácii panelov. Od toho závisí, koľko elektrickej energie prevádzkovateľ vyrobí, koľko na tom zarobí, kedy sa mu investícia vráti a či vôbec. Aj pre FVE je teda dobré mať partnera, prevádzkovateľa, ktorý ju dokáže sledovať a diagnostikovať. V najbližšom období očakávame inštalácie prevažne v priemyselných parkoch ako na samostatných budovách. Práve priemyselný park a MDS poskytuje oveľa lepšie možnosti využitia vyrobenej elektrickej energie, aby sa chod FVE nemusel obmedzovať. V prípade budovy sa totiž vo väčšine prípadov cez víkendy, dovolenky a pod. elektrina nespotrebúva a FVE tak nemá efektívne využitie, čo zhoršuje návratnosť investície.

V čom spočíva úloha správcu, resp. prevádzkovateľa FVE, a čo môže majiteľ FVE od takéhoto partnerstva očakávať?

FVE, ktoré sú prevádzkované našou spoločnosťou, dosahujú podľa kritéria ročnej výroby elektrickej energie na jednotku inštalovaného výkonu najlepšie výsledky na Slovensku. Dosahujeme to tým, že väčšinu porúch už vopred eliminujeme priebežnou diagnostikou a vzdialenou správou a tie, ktoré prejdú cez toto sito, sme schopní opraviť v krátkom termíne s minimálnou stratou výkonu či výroby elektrickej energie. Meriame výkon panelov a vymieňame tie, ktoré by mohli dlhodobejšie spôsobovať zníženie výkonu celej sekcie, do ktorej sú pripojené. Nie je nezvyčajné, že na zadnej strane panela je nejaká netesnosť, cez ktorú sa do panela dostáva vlhkosť. Tá spôsobí skrat a panel nevyrába žiadnu elektrickú energiu, kým dané spoje nevyschnú. To je problém viacerých elektrární. Vykonávame pravidelné prehliadky a termovízne kontroly panelov, odhaľujeme poruchy na nn elektroinštalácii. Existuje množstvo typov porúch, ktoré vieme odhaliť ešte skôr, ako dôjde k výpadku výroby elektrickej energie. Využívame na to aj vlastné softvérové riešenie Power IEM, čo je informačný systém založený na webových technológiách a umožňujúci napr. on-line sledovanie priebehu aktuálnej spotreby energií v štandardných meracích periódach, sledovanie okamžitých aj fakturačných finančných nákladov, evidenciu dohodnutých parametrov spotreby energií, upozorňovanie na prekročenie nastavených parametrov a iné. Ešte by som skúsil vysvetliť rozdiel medzi realizačnou firmou FVE a našou firmou. Realizátor má motiváciu predať svoj produkt, a preto napr. z hľadiska ročnej výroby elektrickej energie či nákladov na údržbu, prevádzku a pod. uvedie optimistické scenáre. Vzhľadom na naše dlhoročné praktické skúsenosti s prevádzkou dokážeme podstatne objektívnejšie zhodnotiť jednotlivé projekty, akú bude mať ekonomiku a v konečnom dôsledku aj koľko panelov bude majiteľ FVE potrebovať pri realizácii svojho zámeru.

Aktuálne postavené FVE na Slovensku sú približne v polovici životnosti panelov. Ako možno recyklovať panely po skončení ich životnosti a aké náklady sú s tým spojené?

Recyklácia FVE nepredstavuje žiaden zásadnejší problém, v zahraničí je to bežná prax a už aj na Slovensku sú firmy, ktoré sa tomu venujú. Faktom je, že najhodnotnejšími časťami panelu sú hliníkový rám a samotné sklo.

Ďakujeme za rozhovor.