Ako si sa dostal k oblasti/odboru, ktorý v súčasnosti študuješ?
Už ako malého chlapca ma veľmi fascinovala veda a technika, pamätám si, že som vlastnil veľa encyklopédií o vesmíre, prírode a rôznych strojoch, v ktorých som dokázal listovať dlhé hodiny. Na strednej škole som inklinoval k prírodným vedám, najmä k fyzike a matematike. Robotika ma v tom čase zaujala ako niečo, čo má obrovskú perspektívu a budúcnosť, a povzbudený knižkou Ja Robot od Issaca Assimova, ktorá je doteraz jednou z mojich najobľúbenejších, som sa rozhodol vybrať si odbor robotika a kybernetika na FEI STU.
Čo ťa viedlo k tomu, že si sa začal zapájať do odborných aktivít aj vo svojom voľnom čase?
Asi najväčšou motiváciou boli ľudia okolo mňa. Nielen moji spolužiaci a dobrí kamaráti, s ktorými sme sa vždy vedeli „potiahnuť“, ale aj profesori a pedagógovia, s ktorými som sa počas štúdia stretol. Vždy som mal pocit že svoju prácu robia veľmi úprimne, dôsledne a s nadšením, čo ma inšpirovalo k rozvíjaniu technických zručností aj vo voľnom čase. A hoci bolo štúdium niekedy náročné, boli féroví a s ochotou mi vždy vedeli pomôcť. To je jeden z hlavných dôvodov, prečo sa robotika stala aj mojím koníčkom.
Máš nejaký vzor (osobu, firmu…), ktorý ťa motivuje napredovať v tom, čo robíš/študuješ? Prečo práve on, resp. táto firma?
Svoj vzor som našiel v basketbalistovi Michaelovi Jordanovi, keďže som už od chlapčenských čias hrával basketbal. Vždy som na ňom obdivoval jeho vysokú mieru profesionality, s ktorou ku všetkému pristupoval, a jeho schopnosť stále napredovať a zlepšovať sa. Určite ma na ňom fascinuje jeho obrovská chuť vyhrávať, no aj jeho pokora a rešpekt k tvrdej práci a zvládaniu ťažkých čias a neúspechov.
Keby si mal spomenúť dve veci v oblasti techniky, ktoré by bolo podľa teba potrebné zásadne zmeniť/inovovať/vyvinúť, čo by to bolo? Ako by si to urobil ty?
Myslím, že žijeme naozaj v úžasnej dobe, práve čo sa týka inovácií, a to najmä v oblasti umelej inteligencie, ktorá má podľa mňa obrovský potenciál priniesť revolúciu do každého technologického odvetvia. Je to úžasný nástroj, no obávam sa, že ak bude využívaná s nesprávnym úmyslom, môže napáchať škody, ktoré si ešte ani nevieme predstaviť. Verím, že práve pokrok v oblasti umelej inteligencie nasmerovaný na oblasti, ako je udržateľnosť a ochrana prírody, môžu napomôcť k tomu, aby sme boli šetrnejší k životnému prostrediu.
Máš nejaký cieľ/métu, kam by si to chcel vo svojom živote dopracovať (osobne, kariérne…)? Čo by si potreboval na dosiahnutie tohto cieľa?
Mojím snom bolo vždy pracovať v oblasti, ktorá posúva hranice nášho poznania, preto by som sa chcel naďalej rozvíjať v tom, čo robím, a stretnúť sa s ľuďmi, ktorí sú svetovými špičkami vo svojom odbore. Cieľom a snom každého výskumníka je prísť s nejakým prelomovým objavom, preto dúfam, že sa mi podarí v mojom pracovnom živote byť súčasťou niečoho, čo posunie túto hranicu poznania a prinesie ľuďom čo najväčší úžitok. Okrem toho je mojím cieľom odovzdávať svoje skúsenosti aj ostatným študentom na univerzite a motivovať ich k tomu, aby rozvíjali svoje technické zručnosti, tak ako starší kolegovia motivovali mňa.
Akou krajinou by malo byť Slovensko, aby bolo pre teba príťažlivé zostať tu pracovať a žiť?
Slovensko považujem za svoj domov a chcem tu naďalej žiť a pracovať, nakoľko tu mám zázemie, rodinu a priateľov. Želal by som si, aby ľudia na Slovensku boli voči sebe chápavejší a tolerantnejší. Aby sa nebáli otvoriť svoju myseľ novým myšlienkam a aby sa naopak nedali ovládnuť strachom a negatívnymi emóciami, ktoré v nich vyvolávajú určití ľudia iba s cieľom získania moci. Mal som veľké šťastie, že som sa mohol narodiť práve na Slovensku, a aj keď viem, že veľa vecí by sa mohlo a malo zlepšiť, verím, že časom sa nám podarí vybudovať krajinu, v ktorej budú chcieť všetci ľudia ostať žiť a pracovať.