Predstavme na úvod našim čitateľom WEC a aké sú jej hlavné priority a ciele.

Hlavným cieľom World Energy Council je informovať najdôležitejších lídrov z oblasti energetiky o nových trendoch, vývoji a pokroku, ktorý sa v oblasti sektoru energetiky deje. Prikláňame sa k názoru, že všetky zdroje energie sú v súčasnosti stále potrebné a musíme ich aj všetky využívať. Avšak mali by sme to robiť čo najefektívnejšie. Našou úlohou je spájať predstaviteľov vládneho sektora, súkromných spoločností, univerzít, neziskové a mimovládne organizácie a diskutovať o všetkých problémoch a úlohách, ktoré v súčasnosti  a v budúcnosti pred nami stoja. Vrcholom tohto snaženie je Svetový energetický kongres, na ktorom sa v roku 2013 zúčastnilo viac ako 7 500 účastníkov zo 123 krajín. Tí počas štyroch dní diskutovali o zmenách, ktoré nás čakajú z hľadiska naplnenia energetických výziev v 21. storočí. Pritom existuje množstvo ďalších problémov a úloh, o ktorých treba diskutovať na globálnej aj lokálnej úrovni. Aby tieto diskusie prinášali aj nejaké reálne riešenia, musia mať účastníci k dispozícii vierohodné a solídne informácie. To je jedna z úloh WEC.

WEC iniciovala založenie zoskupenia Future Energy Leaders, ktoré každoročne vydáva aj tzv. Energy Issue Monitor. Čo je hlavným cieľom tohto monitora?

Každoročne sa pýtame našich členov, ako oni vnímajú vývoj na energetickom trhu, ako vnímajú riziká, ktoré sú spojené s novými výzvami a úlohami a ako budú jednotlivé výzvy ovplyvňovať vývoj na energetickom trhu. Je to istý druh testu, ktorý realizujeme každý rok, aby sme pochopili, čo nás čaká. Aby sme lepšie vedeli, aké faktory budú ovplyvňovať rozvoj energetického trhu. 

Mohli by sme to konkretizovať a spomenúť tie najdôležitejšie výsledky z tohtoročného monitora, resp. tie, ktoré boli identifikované ako kriticky dôležité?

Ak sa pozrieme na tohtoročné trendy, môžeme si všimnúť, že jedným z najväčších rizík je chýbajúci trvalo udržateľný klimatický rámec. Ako viete, neexistuje taká zhoda v tejto oblasti, ktorú by sa zaviazali dodržiavať všetky krajiny, resp. aspoň tie, ktorých podiel na klimatických zmenách je najvýraznejší. Preto aj spoločnosti a investori často váhajú, kde nasmerovať svoje investície. Pri neexistujúcom rámci je v tejto oblasti iná situácia v Ázii, Európe, Amerike a podobne. Investori potom presne nevedia, na aké technológie sa majú sústrediť. Je preto mimoriadne dôležité, aby takýto rámec vznikol, pretože tento problém už pretrváva roky. Tým by sa výrazne zmenili aj investičné nálady. Avšak v roku 2014 sa medzi tie najväčšie problémy spoločností pôsobiacich na energetickom trhu stali vysoké ceny energií. V tejto chvíli je to veľmi nepríjemné najmä pre Európu a jej konkurencieschopnosť. Tu ceny rastú a naopak v Amerike klesajú. Veľký rozmach v tejto časti sveta totiž zažívajú nové zdroje energie z bridlicového plynu, vďaka čomu môžu ísť ceny ropy, plynu a tým aj elektrickej energie dole. Vzhľadom na nižšie vstupy môžu americké spoločnosti prichádzať s nižšími cenami, ktoré si ich konkurenti z Európy nemôžu dovoliť.

Vráťme sa teda ešte k investičným náladám. Je to skutočne tak, že investori stále váhajú, do akých technológií v súčasnosti investovať? Ako možno charakterizovať investičné výzvy na dnešnom energetickom trhu?

Jedným z takých jasných príkladov na energetickom trhu Európy je, že viaceré elektrárne, ktoré sa v poslednom období postavili, boli tepelné elektrárne na spaľovanie uhlia. Dôvod je jednoduchý – ak sa pozrieme na ceny uhlia a plynu a na ceny emisných kót, vidíme, že ešte stále je výhodnejšie prevádzkovať tepelnú elektráreň spaľujúcu uhlie a nie plyn. Ak sa teda investor rozhoduje dnes, je to v podstate jasné a vcelku pochopiteľné rozhodnutie. No snahy o zmiernenie klimatických vplyvov sú presne v opačnom garde. Mali by sme ísť cestou využívania obnoviteľných zdrojov energie, plynu, ale v praxi je to inak. Všetci vieme, že tieto zmeny musia nastať, ale akými cestami a technológiami sa k tým zmenám dostať? Kým nevznikne globálne akceptovaný regulačný rámec, môžu investori urobiť do budúcnosti zlé investičné rozhodnutie. Preto je medzi investormi stále opatrná nálada.

Vo svojej prezentácii na konferencii enef 2014 v Banskej Bystrici ste prirovnali možné budúce energetické scenáre k dvom odlišným hudobným štýlom – jazz a symfónia. Aké sú základné ciele a rozdiely medzi týmito scenármi?

V rámci našej výskumnej štúdie, ktorá sa zaoberá možnými energetickými scenármi, sme identifikovali dva smery vývoja. Jeden, ktorý je poháňaný rozhodnutiami komerčných spoločností pôsobiacich na energetickom trhu, sme nazvali jazz scenárom. Všetci si v podstate hrajú svoju „melódiu“, ale aj tak im to spolu ladí. Druhý smer, ktorý sme identifikovali na trhu, by bol vtedy, ak by jeho vývoj a zmeny udávali vlády. Tie by zadefinovali aj technológie, ktoré by sa mali prioritne využívať. Ak sa pozriete na závery tejto štúdie, uvidíte dva odlišné svety a scenáre vývoja energetického trhu v budúcnosti. Ak sa kormidla ujmú vlády, budeme vo všeobecnosti pracovať s vyššími cenami energií, ale súčasne budeme produkovať menej emisií.  V obidvoch scenároch bude bezpečnosť dodávok energií približne na rovnakej úrovni. Ak sa pozrieme na iné faktory, tak z pohľadu celosvetovej populácie sa investori sústredia na rozvíjajúce sa krajiny. Vidíme isté protiklady pri obidvoch scenároch. Na jednej strane sme si vedomí, že liberálnejší trh môže priniesť isté zlepšenia v porovnaní s vládou regulovaným trhom, ale vlády zase môžu vytvoriť lepšie predpisy ako tie, ktoré by boli vytvorené pre liberálny trh.

Poďme sa teraz pozrieť na niekoľko mýtov, ktoré sa spájajú s energetickým trhom. Prvým z nich je, že celosvetový dopyt po energiách sa bude znižovať.

S týmito mýtmi sa môžeme stretnúť v rôznych štúdiách tvorených rôznymi združeniami a organizáciami a mali by sme mať možnosť ich porovnať so skutočnými údajmi a zistiť, či sú pravdivé alebo nie. Prvý mýtus, ktorý spomínate, nemá žiadne opodstatnenie. Dosvedčuje to vývoj na energetickom trhu. Keď sa pozrieme na scenáre vývoja v Ázii a v Afrike, môžeme vidieť, že populácia tu narastá. S tým je spojený aj zvýšený dopyt po energiách a energetickej infraštruktúre. V súčasnosti ešte stále nemá prístup k elektrickej energii viac ako 1,2 miliardy ľudí na celom svete. A toto číslo z roka na rok klesá, čo znamená, že elektrická energia sa stáva dostupnejšou pre čoraz viac ľudí. Spotreba tým narastá.

Ako je to s bezprostredným nedostatkom zásob fosílnych palív?

Tento mýtus možno tiež považovať za nepodložený. Zoberme si, koľko nových ropných ložísk sa spustilo v posledných rokoch do prevádzky. Okrem toho, ako som už spomínal, ropa získavaná z bridlicových ropných polí a tiež ložiská bridlicového plynu v USA sú veľkou zásobárňou týchto nerastných energetických zdrojov. Technológie, ktoré umožnili ich získavanie, otvorili nové možnosti zvyšovania zásob týchto zdrojov. Celosvetovo sa odhaduje, že zásoby bridlicovej ropy a plynu v súčasnosti dosahujú štyrikrát väčší objem, ako sú celosvetové zásoby surovej ropy. Čiže zdroje sa nemíňajú, otázkou však zostáva, ako efektívne ich dokážeme vyťažiť a aká potom bude ich cena.

Ďalej sa hovorí o tom, že nárast dopytu po elektrickej energii bude možné úplne uspokojiť novými, „čistými“ zdrojmi energie.

Opäť musím povedať, že nárast dopytu po energiách najmä v regiónoch Ázie a Afriky je veľmi razantný. A obnoviteľné zdroje samy o sebe nedokážu tento nárast pokryť. Čiže na uspokojenie rastúceho dopytu bude určite potrebné využiť aj iné zdroje energie.

Dokážu aktuálne programy, ktoré boli navrhnuté pre energetický sektor, zabezpečiť univerzálny prístup k energiám v najbližších  10 – 15 rokoch?

Aj pri najpriaznivejšom vývoji nebude mať približne 400 až 500 miliónov ľudí v roku 2050 prístup k elektrickej energii. To hovoríme o súčasnom stave vývoja a existujúcich technológiách. Ak by sa podarilo vyvinúť nejaký kompletne nový energetický zdroj, možno by sa dal tento počet razantne znížiť.

Dokážeme do roku 2050 znížiť celkový objem emisií skleníkových plynov o 50 %?

Keď sa opäť pozrieme na realitu z pohľadu zvyšujúcej sa spotreby elektrickej energie, budeme sa môcť aj pri tých najlepších technológiách, ktoré dnes používame, dostať aj v budúcnosti, pravdepodobne, len na dnešnú úroveň účinnosti spotreby elektrickej energie. Nie je veľmi pravdepodobné, že pri zvyšujúcom sa dopyte po elektrickej energii budeme schopní do roku 2050 znížiť objem skleníkových plynov o 50 %. Keď sa pozrieme na mnohé krajiny, ich základnou prioritou je zabezpečiť dodávku elektrickej energie svojim obyvateľom. Znižovanie úrovne skleníkových plynov nemá v tomto prípade až takú prioritu.

Sú aktuálne modely podnikania a trhové modely schopné čeliť novým výzvam z pohľadu zvyšujúceho sa dopytu po elektrickej energii?

Budem úprimný, nie sú. Modely podnikania, s ktorými sa dnes stretávame na trhu, sú staré desať, pätnásť rokov a v niektorých krajinách aj viac. Aby sme dokázali zrealizovať tie veľké zmeny, o ktorých sa dnes na energetickom trhu hovorí, musíme nájsť nové modely, akými sa budú jeho účastníci riadiť. Distribuovaná výroba bude od dodávateľov vyžadovať zmenu z hľadiska organizácie ich vlastných aktivít a cenotvorby ich produktov na liberalizovanom trhu. Zatiaľ je veľmi náročné robiť zmeny takéhoto typu. Osobne sa veľmi teším na to, keď sa tieto nové modely na trhu objavia. Prvé lastovičky sme už mohli vidieť. Viaceré menšie spoločnosti prišli s veľmi jedinečnými modelmi podnikania, avšak teraz bude dôležité, aby sa tieto modely podarilo zaviesť v masovom meradle.

Posledný mýtus hovorí o tom, že z globálneho hľadiska je kapitál dostupný a je ho dostatok.

Všetci vieme, že na svete je dostatok kapitálu a peňazí, ktoré by bolo možné investovať. Ich vlastníci by ich mohli investovať aj v sektore energetiky. Avšak energetika musí o ne súperiť z ďalšími odvetviami, ako je chemický či IT priemysel a iné. Len čo sa investor rozhodne pre investíciu, musí dodržiavať pravidlá, ktoré kapitálový trh očakáva. Ak je požiadavka na stabilný tok peňazí, stabilný regulačný rámec, tak to treba zabezpečiť – lebo to investori a kapitálový trh očakávajú. Ak to však nie je zabezpečené, je pre sektor energetiky veľmi ťažké konkurovať iným odvetviam. Ak investori hľadajú stabilitu svojich ziskov, nepôjdu do sektora, ktorý je od krajiny ku krajine rozdielny. Niektoré krajiny sú na tom celkom dobre, ale v mnohých krajinách je len veľmi ťažké umiestniť investície do energetiky.

Aké najväčšie výzvy, podľa vás, teda čakajú sektor energetiky v nesledujúcich rokoch?

Je ich veľa a spájajú sa s bezpečnosťou, prepravou, dostupnosťou a mnohým ďalším. No problémom je to, čo som už spomínal viackrát v našom rozhovore – chýbajúci regulačný rámec. Spoločný a stabilný. Obzvlášť sa to týka Európy, kde k zmenám regulačného rámca dochádza pravidelne. A to odrádza investorov investovať do nových technológií. Ak sa nám podarí vytvoriť a zaviesť do praxe spoločný regulačný rámec a nemeniť ho desať, dvadsať rokov, bude to ten krok správnym smerom. Som však mierne skeptický, či sa nám to podarí v blízkej budúcnosti. Existuje množstvo rôznych aspektov, ktoré majú vplyv na legislatívny rámec a ktoré môžu byť v súčasnosti vzájomne protichodné. A ďalšou výzvou je, ako dokážeme tie množstvá energie, ktoré sú na Zemi dostupné, účinne využiť.