Posledné roky boli charakteristické významnými zmenami, ktorých príčinou bola pandémia koronavírusu a najnovšie je to vojenský konflikt na Ukrajine. Aký bol z tohto hľadiska dosah na priemyselnú výrobu a s tým súvisiace logistické a dopravné procesy?
Pandémia na začiatku v mnohých podnikoch demonštrovala, aké dôležité je disponovať presnými, správnymi a včasnými dátami. Tie sú nevyhnutné predovšetkým pre kvalifikované rozhodovanie, ale samozrejme aj pre krízový manažment. Okrem toho však táto mimoriadna situácia odhalila viaceré nedostatky a rezervy v podnikových procesoch. Mnohým z nich sa dalo predísť, ak by sa v podnikoch v minulosti kládol väčší dôraz na digitálnu transformáciu. Pritom pandémia koronavírusu nebola izolovaným krízovým faktorom, ktorý mal priamy vplyv na výrobu a logistiku. Žijeme v turbulentnom a rýchlo sa meniacom svete.
Veď počas pandémie sa vyskytla aj tzv. čipová kríza, dodávateľské reťazce významne ovplyvňovali aj extrémne klimatické podmienky a v rôznych odvetviach sa opäť prejavil nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily. Z pohľadu dnešných dní, keď sa situácia dramaticky mení dôsledkom prebiehajúceho vojenského konfliktu, už vôbec nemôžeme hovoriť o pokojnom období. V takomto dynamickom prostredí sa schopnosť rýchlej a agilnej reakcie stáva nevyhnutnou. A to na všetkých úrovniach – od výrobných prostriedkov cez personál až po komplexné podnikové procesy a strategické plánovanie.
Už dlhšie sa hovorí o koncepcii Priemyslu 4.0, v rámci ktorej by moderné technológie mali byť motorom digitalizácie, optimalizácie, zvyšovania efektívnosti či bezpečnosti výroby, ako aj možnosti pružnejšej reakcie na potreby zákazníkov a trhu. Môžeme v tejto súvislosti hovoriť aj o ekvivalente Logistika 4.0? Čo je jej podstatou?
Koncept Priemyslu 4.0 alebo štvrtej priemyselnej revolúcie je ako tie predchádzajúce poháňaný konkrétnou disruptívnou technológiou – v tomto prípade internetom. Schopnosť dátovo a komunikačne prepojiť všetky objekty vstupujúce do výrobného procesu prináša radikálne iné a nové možnosti pre priemyselné prevádzky. A aj keď sa zdá, že koncept Priemyslu 4.0 je primárne zameraný na výrobu a výrobné podniky, samotný koncept a príslušné technológie sa rovnako dobre môžu uplatniť aj v oblasti zásobovania a logistiky. Vďaka digitalizácii a aplikovanej interoperabilite prvkov zapojených do logistických procesov je možné dosiahnuť bezprecedentné zvýšenie rýchlosti informačného toku. Ak trh a ďalšie faktory tlačia na zrýchlenie materiálového toku, tak sa bez rýchlej výmeny informácií podniky nezaobídu. Aj preto sa mi vidí, že benefity, ktoré tieto nové technologické riešenia dokážu poskytnúť, sú v logistike ešte významnejšie.
Z tohto pohľadu samozrejme môžeme hovoriť o Logistike 4.0 alebo inteligentom zásobovaní či inteligentných (smart) dodávateľských reťazcoch. Jej podstatou sú práve princípy známe z konceptu Priemyslu 4.0, akými sú prediktívny manažment, dátovo orientované rozhodovanie spolu s automatizáciou procesov a ich dynamickým riadením v reálnom čase. Potrebnú technologickú infraštruktúru a aplikačnú podporu už dnes dokážu poskytnúť riešenia na báze inteligentného riadenia skladu pokročilým systémom WMS, tzv. systémom WES (Warehouse Execution System). Tie ponúkajú funkcionalitu zahŕňajúcu sledovanie a riadenie materiálového toku v reálnom čase, integráciu riadenia prepravných a manipulačných zariadení, dynamické priraďovanie skladových pozícií, koordináciu a synchronizáciu súsledných procesov, autonómne riadenie a rozvrhovanie ľudskej práce v sklade a mnohé ďalšie.
Prepravné a logistické procesy sú náročné na získavanie a spracúvanie veľkého množstva údajov, ktoré sú s každým tovarom či zásielkou spojené. Tie treba nielen presne a dôveryhodne spracovať, ale treba z nich získať aj „neviditeľné“ informácie použiteľné na optimalizáciu procesov a rozhodovanie na rôznych úrovniach. Akým spôsobom možno zbierať, spracúvať a vyhodnocovať údaje z týchto procesov a hľadať medzi nimi súvislosti?
Práve zber, spracovanie a vyhodnocovanie dát je základným predpokladom úspešnej digitálnej transformácie, ktorá podniku prinesie pridanú hodnotu. V závislosti od typu projektu, jeho rozsahu a požadovanej funkcionality existuje niekoľko možností, ako zabezpečiť efektívny zber dát. Našťastie príslušné technológie sú čoraz dostupnejšie a presnejšie, či už sú to mobilné zariadenia na čítanie čiarových alebo QR kódov, RFID technológie, rôzne typy lokalizačných systémov alebo rôznorodé senzory. Súbežne s tým je však potrebné zabezpečiť aj rýchlu a ergonomickú interakciu operátorov s implementovaným riadiacim informačným systémom. Je to nevyhnutnou podmienkou, ak chce podnik zvládnuť presedlanie z pera a papiera na elektronicky riadený obeh informácií.
Ďalšou fázou pri budovaní digitálneho ekosystému podniku je vertikálna a horizontálna integrácia naprieč podnikom a jeho organizačnými štruktúrami. To predstavuje prepojenie a koordináciu procesov, ale tiež dátovú integráciu. Nestačí však zabezpečiť len samotné dátové prepojenie, je nutné zabezpečiť aj schopnosť predmetných systémov vzájomne sa „dorozumieť“, teda ich kompatibilitu. Až to umožní získanie pridanej hodnoty, keďže informácie sa vzájomne prepoja, zoradia v časovej súslednosti a jednoducho sa dostanú do kontextu. Dátová analýza a hľadanie súvislostí v zhromaždených údajoch sa tak dostanú na úplne inú úroveň. Len treba mať už na to vytvorenú pozíciu dátového analytika, ktorý bude riadiacim pracovníkom poskytovať informácie dôležité pre relevantné a správne rozhodovanie.
Pre rozsiahlejšie logistické a skladové systémy prichádzajú na scénu rôzne cloudové riešenia, ktoré nepochybne prinášajú rad výhod, ale aj nárokov z hľadiska IT infraštruktúry či ochrany a bezpečnosti údajov. Kedy sa oplatí presunúť údaje či využívať rôzne aplikácie v cloude?
Trendom v oblasti IT architektúry sú decentralizované a distribuované informačné systémy a celkovo servisne orientovaná architektúra. To znamená využitie množstva dedikovaných mikroaplikácií poskytujúcich širokú škálu rôznych služieb. Takáto informačná infraštruktúra je zásadne lepšie výkonovo škálovateľná, flexibilnejšia pri zmenách a odolnejšia voči výpadkom. Tradičné hierarchicky usporiadané zaradenie informačných systémov do jasne definovaných vrstiev sa transformuje do zoskupenia, resp. siete vzájomne prepojených služieb. Podporujú to aj obchodné modely ponúkajúce softvér ako službu (tzv. SaaS). To jednoznačne smeruje k čoraz častejšiemu využívaniu cloudových riešení. Samozrejme otázka kybernetickej bezpečnosti je v týchto prípadoch veľmi dôležitá, preto treba konkrétne riešenia adekvátne posúdiť a zabezpečiť.
Jedným z najnovších trendov je inovatívny koncept – adaptívny podnik riadený dopytom. Čo je jeho podstatou? Ako sa môže „bežne fungujúci podnik“ stať „adaptívnym podnikom riadeným dopytom“?
Koncept demand-driven adaptive enterprise (adaptívny podnik riadený dopytom) vznikol ako odpoveď na stúpajúcu volatilitu globálnych zásobovacích reťazcov. Predznamenáva celoplošnú tendenciu prechodu z tzv. riadenia tlakom (push supply chain strategy) na riadenie ťahom (pull supply chain strategy), ktorého efektívne využitie umožňujú práve digitálne technológie. V zásade tento koncept prestavuje riadiaci a prevádzkový model, v ktorom tok informácií vo forme dopytu postupuje proti prúdu materiálového toku. To kladie, samozrejme, zvýšené nároky na presnosť a včasnosť materiálových tokov podniku a v dodávateľských reťazcoch, koordinované riadenie zdrojov a materiálov a čo najširšiu automatizáciu plánovacích a rozhodovacích činností.
Aby podnik mohol disponovať adaptívnymi prevádzkovými modelmi, musí začať s transformáciou na plánovanie a rozvrhovanie výroby riadené dopytom a s tým súvisiace zásobovanie riadené dopytom. Z pohľadu implementácie digitálnych technológií to znamená zvýšenie dátovej transparentnosti, dátovú integráciu naprieč oddeleniami, zabezpečenie sledovania materiálového toku v reálnom čase, prediktívnu analytiku a dátovú analýzu s cieľom identifikácie odchýlok, prestojov, úzkych hrdiel a vzniku chýb.
Ak si chcú výrobné spoločnosti udržať konkurencieschopnosť v rýchlo sa meniacom trhovom prostredí pri ešte rýchlejšie sa meniacich zvykoch a nárokoch spotrebiteľov, musia byť schopné pružne reagovať na tieto požiadavky a prispôsobiť tomu aj svoje procesy. Môže byť riešením tejto výzvy tzv. omnikanálová logistika?
Omnikanálová logistika sa primárne týkala e-commerce podnikov, resp. podnikov, ktoré začali prepájať rôzne predajné kanály do hybridného predajného modelu (integrácia offline a online predaja). To malo vplyv na logistické procesy a organizáciu prevádzky, ktoré bolo potrebné prispôsobiť tomuto nastaveniu. Navyše, súčasťou omnikanálovej logistiky je aj riadenie reverzných tokov, reklamácií a návratiek. Adaptácia riadenia zásob a skladovej logistiky na model viacerých predajných kanálov už vyžaduje komplexné a integrované riešenie inteligentnej logistiky. Od týchto riešení sa vyžaduje efektívne spracovávanie väčších objemov rôznorodých objednávok, skracovanie cyklov vychystávania a maximalizácia efektívnosti procesov fulfillmentu. Omnikanálová logistika sa však netýka výhradne e-commerce segmentu. Ako sme videli už počas pandémie koronavírusu, firmy, ktoré dovtedy obsluhovali výhradne B2B segment, sa mohli aj vďaka digitálnym technológiám rýchlo preorientovať, resp. svoju obchodnú aktivitu rozšíriť aj o koncového spotrebiteľa (B2C). Tento koncept D2C distribúcie (direct-to-consumer, priamo spotrebiteľovi) má potenciál na rozšírenie aj vo výrobných spoločnostiach (napr. novovznikajúcich výrobných startupoch) a môže byť tiež súčasťou hybridnej predajnej a distribučnej stratégie.
Veľký priestor na zlepšenie a optimalizáciu logistických procesov je ukrytý aj v samotných skladoch firiem. Tie často nefungujú efektívne, skladníci trávia veľa času „chodením“ po sklade a inými činnosťami bez pridanej hodnoty. Aké možnosti zlepšenia vidíte v tejto oblasti?
V konvenčných skladových prevádzkach generuje proces vychystávania odberateľských objednávok približne 50 – 60 % prevádzkových nákladov. A v rámci tohto procesu až dve tretiny času strávia pracovníci premiestňovaním sa po sklade. Eliminácia týchto nákladov je možná v zásade dvoma spôsobmi, ktoré možno navyše kombinovať.
V prvom rade ide o implementáciu prvkov automatizácie a robotizácie. V závislosti od šírky sortimentu a povahy odberateľských objednávok sa pri nich využíva princíp goods-to-person alebo orders-to-person. V oboch prípadoch automatické prepravné systémy zabezpečia prepravu materiálu po sklade bez potreby zapojenia ľudskej obsluhy.
Na druhej strane je optimalizácia riadenia skladových procesov, najmä vychystávania objednávok a umiestnenia zásob v sklade, možná prostredníctvom inteligentných riadiacich systémov. V súčasnosti existujú efektívne riešenie v podobe už spomínaných WES. Tieto riešenia kombinujú nielen funkcionalitu systémov WMS, ale aj WCS (Warehouse Control System), ktoré sa používajú práve na riadenie skladových technológií a prepravných a manipulačných zariadení. V týchto systémoch zahrnuté inteligentné digitálne technológie prinášajú podniku dve kľúčové funkcie – prediktívne riadenie a dynamický paralelizmus. Konkrétne v skladovej prevádzke to napríklad znamená dosiahnutie lepšieho rozmiestnenia artiklov na jednotlivých skladových pozíciách vďaka dynamickému inteligentnému prideľovaniu pozícií pre tovar v momente jeho naskladnenia alebo synchronizáciu a koordináciu nadväzujúcich procesov, ktorá je nevyhnutná pre úspešnú realizáciu sekvenčného vychystávania. Jednoducho digitalizácia a nasadenie inteligentných algoritmov prinášajú takú úroveň kvality rozhodovacích procesov, ktorá umožní signifikantnú redukciu činností bez pridanej hodnoty, akými sú presuny, navigácia alebo evidovanie.
Tí najlepší medzi výrobnými podnikmi začínajú čoraz užšie prepájať svoje výrobné a logistické procesy a materiálové toky nielen fyzicky, ale aj údajovo. Čo takáto stratégia prináša z hľadiska optimalizácie a výkonnosti procesov či ekonomiky podniku?
V súčasnosti dochádza vo výrobných podnikoch k prepojeniu a ku koordinovanému riadeniu materiálu a skladu (prostredníctvom WMS) s výrobnými pracoviskami. Cieľom tejto integrácie je zabezpečiť nielen včasné a presné zásobovanie výrobných liniek a pracovísk (line-feeding), ale aj prípravu dielov, manipuláciu komponentov a polotovarov medzi jednotlivými pracoviskami a odvoz hotových produktov do expedičného skladu. Z internej logistiky sa tak stáva kritický prvok, niekedy označovaný aj ako „krvný obeh“ výrobného podniku. Práve preto čoraz viac takýchto podnikov pristupuje k dynamickej synchronizácii materiálových tokov nielen pri jednotlivých segmentoch zásobovacieho reťazca, ale aj v rámci vnútropodnikovej logistiky. Prevádzkové postupy založené na princípe just-in-time (JIT) nachádzajú uplatnenie v čoraz väčšom množstve prípadov. Integrácia dát zo zásobovania a výroby je navyše kľúčová aj z hľadiska prechodu na prevádzkovú stratégiu založenú na dátach, ktorá umožňuje riadiť procesy s ohľadom na skutočné udalosti v reálnom čase. Na druhej strane dátová analýza dokáže odhaliť včas akékoľvek zmeny na trhu alebo meniace sa vzorce správania zákazníkov, čomu môže podnik náležite prispôsobiť svoje prevádzkové stratégie. Prognostika zmien dáva podnikom konkurenčnú výhodu a zároveň dodáva procesom flexibilitu potrebnú na včasné a primerané reakcie na zmeny na trhoch. Pružnosť nadobudnutá na základe dátovej analýzy umožňuje podniku dosiahnuť aj elasticitu v zmysle kontinuálnej implementácie nových trendov a vylaďovania prevádzkových procesov, vďaka čomu sa podnikové procesy stanú ľahšie adaptovateľnými na dynamické prostredie aj rôzne externé a interné faktory.
Čoraz väčšiu popularitu si začína získavať pojem cirkulárna ekonomika. Znižovanie uhlíkovej stopy či opätovné použitie materiálov je na programe dňa nielen medzi aktivistami, ale aj na úrovni stratégií štátov či ekonomických zoskupení. Preprava a logistika sa veľkou mierou podieľa na zaťažovaní životného prostredia. Kde vidíte v tejto oblasti potenciál na zlepšenie? Budeme čoskoro hovoriť aj o zelenej, resp. cirkulárnej logistike?
Čo sa týka logistiky, horúcou témou sa stávajú práve reverzné toky pri nasadzovaní rôznych recyklačných iniciatív, ako je napríklad zber obalov alebo spätný výkup použitého tovaru. Tieto iniciatívy súvisia práve s priblížením sa k cirkulárnej ekonomike. Tá sa viaže na nastavovanie environmentálnych iniciatív, ako aj udržateľných stratégií a zásobovacích postupov. Tie boli predmetom klimatického samitu COP26 v Glasgowe, z ktorého vyplynulo niekoľko záväzkov týkajúcich sa dekarbonizácie a znižovania produkovania skleníkových plynov a metánu. Tieto opatrenia majú zároveň priamy dosah na dodávateľské reťazce, zásobovanie a logistiku. V tomto smere môžeme očakávať nastavovanie nových štandardov udržateľného fungovania zásobovacích reťazcov. Zatiaľ čo donedávna bolo trendom nasadzovať digitálne technológie s cieľom dosiahnuť štíhlu (lean) prevádzku, v súčasnosti sa táto ambícia rozširuje aj o green procesy. Aj keď už samotné zoštíhlenie logistiky prináša tú základnú úsporu – samotnú elimináciu zbytočnej prepravy tovarov.
Technologické trendy sa teda budú v nadchádzajúcom období čoraz viac uberať eco-friendly smerom, čo sa prejaví aj na „zelenom skladovaní“. Najčastejšie opatrenia pri transformácii skladu na ekologickú prevádzku zahŕňajú najmä prechod na LED svietidlá, používanie elektrických prepravných a manipulačných zariadení, ako aj využívanie alternatívnych zdrojov energie, napr. solárnych panelov. Okrem dekarbonizácie skladu sa pri redukcii vzniku odpadov pristupuje predovšetkým k digitalizácii papierovej agendy (výdajky, návratky, preberacie a odovzdávacie protokoly), opätovnému používaniu prepravných materiálov a nastavovaniu reverzných tokov na zber obalov. Tieto všetky opatrenia sú súčasťou nastupujúcich ekologických stratégií.
Ak by ste sa pozreli do blízkej budúcnosti, ktoré exponenciálne technológie (cloud, vision/kamerové systémy, umelá inteligencia, virtuálna/rozšírená realita, blockchain, IoT…) vidíte ako perspektívne pre logistické a prepravné operácie? Čo bude ich pridanou hodnotou a ako zlepšia logistické, skladové či prepravené procesy, ktoré poznáme v súčasnosti?
Ako už môžeme vidieť, kombinácia globálnych a lokálnych faktorov bude neustále zasahovať do fungovania podnikov a vytvárať nové výzvy. Aj preto je dôležité, aby sa podniky snažili pripraviť svoje procesy, predovšetkým udržateľnosťou a flexibilitou, a to nielen z dôvodu predchádzania krízovým a kritickým situáciám, ale nastavením sa na nový normál, ktorý bude podstatne volatilnejší. To znamená nasadzovanie nových technológií, kontinuálne inovovanie, transformáciu na dátami riadené procesy a prechod na pružné prevádzkové modely. Uvedené technológie ako cloud computing, umelá inteligencia (AI), blockchain, IoT či digitálne dvojčatá sú neodmysliteľnou súčasťou týchto transformačných procesov. Avšak nielen technológie, ale aj ich využitie je kľúčové. Práve preto očakávam, že v blízkej budúcnosti sa budú čoraz viac presadzovať technológie, ktoré povedú k užšej kooperácii a prepojeniu človeka s technikou. Dôsledkom bude posilňovanie a rozširovanie kognitívnych schopností človeka, čiže niečo, čo by som označil ako rozšírená inteligencia (augmented inteligence). Vznikne tak možno úplne nová paleta povolaní, tzv. paraprofesionálov. Tí budú disponovať znalosťami v konkrétnom odbore a súčasne s tým ovládať zručnosti pri ovládaní rôznych technologických nástrojov a systémov.
Čo sa týka budúcnosti samotných prevádzok, do popredia sa bude čoraz viac dostávať omnikanálová logistika a s tým súvisiace rozširovanie reverznej logistiky. Nezanedbateľné postavenie bude mať implementácia ekologických stratégií, a to nielen digitalizáciou papierovej agendy v kombinácii s princípmi štíhleho (lean) manažmentu. Vzhľadom na optimalizáciu priestorov bude v čoraz väčšej miere dochádzať k robotizácii, napríklad nasadzovaniu mobilných robotov (AMR) pre logistiku, ktoré sa dokážu lepšie prispôsobovať procesným aj priestorovým zmenám. A samozrejme dôležitý bude prechod na podnikové procesy riadené dátami. Prístup k dátam a ich adekvátne spracovanie umožní premenu dodávateľských reťazcov na logistiku riadenú dopytom a sklady riadené dopytom, ktoré sú tiež súčasťou transformácie obchodných a prevádzkových modelov zameraných na spotrebiteľa (customer-centric) a jeho individuálne a špecifické požiadavky a preferencie. To zaznamená preorientovanie podnikových procesov tak, aby boli schopné podporovať režim masovej personalizácie vo výrobe aj v zásobovaní.
Ďakujeme za rozhovor.