Aktuálne sa svet mení spôsobom, akého sme boli svedkom možno za čias studenej vojny. Tieto udalosti majú zásadný vplyv aj na ekonomiku a celkové globálne trhové prostredie. Ako toto dianie ovplyvňuje činnosť priemyselných podnikov na Slovensku? Sú dostatočne konkurencieschopné voči svojim rivalom z EÚ, resp. sveta?

Skôr nie, ako áno. Je to otázka schopnosti prispôsobovať sa novým trendom, výzvam a technológiám. Slovensko má síce rozvinutý priemysel, avšak s nízkym potenciálom prispôsobovať sa. Máme výskumné ústavy a inštitúcie, ktoré sa venujú vývoju, ale schopnosti rýchleho pretavenia do praxe s veľkými investormi nám chýbajú. Chemický a petrochemický priemysel je ťažkopádny, pretože akékoľvek zmeny si vyžadujú vysoké investície s pomerne dlhou návratnosťou. Ak sa k tomu pridajú aj legislatívne obmedzenia či už národné, alebo aj nadnárodné, tak nám z toho vyjde jeden lenivý moloch, ktorého len tak nerozhýbeme.

V rámci automobilového priemyslu vidím potenciál rýchlejšieho prispôsobenia sa svetovým trendom, ale otázka je, či umožníme týmto investorom realizovať ich predstavy. To isté možno tvrdiť aj o obnoviteľných zdrojoch energie, ako je aj výroba vodíka elektrolýzou. Potenciál na to máme a je len otázka, či ho vieme využiť. Sme pomerne konzervatívna krajina, ktorá ťažko prijíma zmeny, a preto ak sa spýtate obyvateľa niektorej obce, či súhlasí s výstavbou veterných elektrární, ekologických spaľovní alebo s atómovou elektrárňou, tak áno, ale nie vedľa jeho pozemku, ale niekde ďaleko. Viete si predstaviť, koľko inovácií sme tu mohli realizovať počas rokov 2004 až 2021? V čase lacných peňazí a pomerne pokojného investičného obdobia sme mohli postaviť desiatky technologických hubov a výskumných centier s vysokou pridanou hodnotou technologického spracovania.

Žiaľ, v súčasnosti je už okno príležitostí zavreté a obávam sa, že sa tak rýchlo neotvorí. Pritom počas týchto rokov, ale ešte aj v súčasnosti máme množstvo európskych fondov na vývoj nových technológií a nevieme ich dostatočne využiť, pretože sme tomu nevytvorili dostatočné legislatívne podmienky. Musím, bohužiaľ, konštatovať, že máme a mali sme aj v minulosti veľmi vysoký odliv mozgov, ktorý tiež len znevýhodňuje naše šance stať sa konkurencie schopnou krajinou. Považujem sa za chronického optimistu, ale obávam sa, že toto nás znevýhodňuje oproti iným krajinám EU a tiež aj sveta. To, čo nás doteraz najviac zvýhodňovalo oproti iným krajinám, sa už pomaly vytráca. Obávam sa, že ak s tým nič nespravíme, postupne začneme zaostávať voči ostatnému svetu a za 20 rokov tu zostane nemoderný priemysel neschopný konkurovať.

Okrem toho súčasné svetové zmeny Slovensku ani EÚ vôbec neprospievajú. Zmeny sú také rýchle a prekopávajú rokmi zabehnuté trhové reťazce, že si to všetko vyžaduje extrémne rýchle procesy prispôsobovania sa. Technologický prím začína preberať Čína a Európa vrátane Slovenska mu nevie konkurovať, pretože si to vyžaduje obrovské investičné zdroje, ktoré nám v tejto chvíli buď chýbajú, alebo naše zdroje musíme, resp. chceme vynakladať na iné účely, ako je napr. obrana. A to vplýva na slovenský priemysel. Najhoršie na tom je to, že si to málokto uvedomuje, pretože sa to neprejavuje hneď, ale až po niekoľkých rokoch.

Ak by sme porovnali vývoj a stav priemyslu na Slovensku, v EÚ a vo svete, máme kúpený lístok do tohto vlaku, ktorý sa chystá vyraziť v súčasnosti ťažko odhadnuteľným smerom a rýchlosťou, alebo ešte len dobiehame na stanicu a dúfame, že nám vlak zmien neodíde?

Ja by som to pomenoval troška inak. Európsky vlak, na ktorý sa snažíme naskočiť, ide pomerne veľkou rýchlosťou a nespomaľuje, aby nám dal šancu, pretože ostatné svetové vlaky idú tiež rýchlo. Vlaky síce nepoznajú svoj konečný cieľ, ale len ten najbližší a ten sa snažia čo najskôr zastihnúť, pretože ovocie zbiera iba ten, ktorý je medzi prvými. Ostatným sa ujdú už iba omrvinky. Pred pár rokmi sme o umelej inteligencii počuli ako o niečom mystickom a za posledné dva roky nestíhame sledovať svetový trend. Kde je v tomto úsilí Európa? A kde je Slovensko? Kde je ten európsky vlak a kde je slovenský?

Ak môžem byť troška kritický, tak to vidím takto. Ak sú najrýchlejšie svetové vlaky 100 km ďaleko, európsky vlak je 50 km za nimi a slovenský vlak je ďalších 20 km za tým európskym. Dokážeme teda niekedy dobehnúť tento vlak? Prial by som si to. Skúsme byť však troška realistický. Minulý rok som mal možnosť navštíviť holandskú spoločnosť, ktorá funguje v rámci tzv. priemyselného parku a vedľa tohto parku funguje jeden priemyselný hub s 3 000 výskumnými pracovníkmi, ktorí pracujú na nových technológiách. Ukážte mi, prosím, niečo podobné na Slovensku.

Ako prezident SÚZ máte možnosť hovoriť so zástupcami rôznych odvetví a sledovať vývoj priemyslu na Slovensku. Ktoré oblasti majú podľa vás v našich podnikoch prioritu – zvyšovanie produktivity, efektívnosti, kvality, znižovanie nákladov, snaha čo najviac sa prispôsobiť požiadavkám zákazníkov…?

Veľmi záleží na tom, o akom odvetví sa budeme rozprávať. Chemický a petrochemický priemysel sa sústreďuje najmä na zvyšovanie produktivity, znižovanie nákladov a pri tom všetkom chce zachovať bezpečnosť. Spotrebný a potravinársky priemysel sa sústreďuje na snahu prispôsobiť sa požiadavkám zákazníkov a automobilový priemysel sa snaží inovovať s cieľom zvyšovania kvality a produktivity výroby. Pomerne často sa na Slovensku stretávam so snahou maximálne znižovať svoje náklady. Následne však táto cesta prináša negatívne efekty.

Dokonca sme schopní akceptovať aj nižšiu kvalitu, len aby sme mali čo najnižšiu cenu vstupov. Kladiem si teda otázku, či je to cesta. Stavil by som sa, že ak to takto manažmentu vysvetlíte, bude krútiť hlavou, že toto cesta určite nie je, ale na druhú stranu, keď sa pozriete na ich fungovanie, tak sa to u nich deje bez toho, aby si to uvedomovali. Ja to považujem za cestu do pekla. Áno, je náročné hľadať iné možnosti na to, aby som si zvýšil profit podniku či celého sektora, ale jednoduché cesty, žiaľ, nevedú k želateľnému cieľu.

Znova sa vrátim k téme inovácií, ktoré riešia aj produktivitu, efektívnosť, bezpečnosť, kvalitu aj znižovanie nákladov. Poznám na Slovensku niekoľko podnikov, ktoré inovujú a v dlhodobom horizonte dosahujú pekné výsledky. Poznám však aj také podniky, ktoré sa neobťažujú, aby inovovali a, žiaľ, také podniky strácajú dych. Jeden takýto prípad sledujem na vlastné oči a ak sa dostanete do kritického bodu, tak už niet návratu. Podnik následne končí a je dokonca nepredajný. Pozor, proces je pomalý, ale neúprosný. Umelo živiť takýto sektor sa síce chvíľu dá, ale je to drahý špás.

Do akej miery je úspech týchto snáh závislý od moderných technológií, ktoré sú nasadzované vo výrobných prevádzkach či v rámci údržby, a akou mierou sa na úspechu podniku podieľajú samotní pracovníci?

Pracovníci sú v tomto procese kľúčoví, pretože hodnotu firmy netvoria stroje, ale ľudský potenciál. Kreativita pracovníkov je najsilnejším hnacím motorom pokroku a inovácií. Len čo utlmíte kreativitu pracovníkov akýmkoľvek, aj keď dobre mieneným opatrením, utlmí sa aj rozvoj firmy. Keď vytvoríte priestor na kreativitu a otvorenú komunikáciu s dostatočnou motiváciou, tak sa to za pomerne krátky čas začne prejavovať aj na výsledkoch firmy. Osobne som zástanca úprimnej a otvorenej komunikácie v rámci firmy: ak pracovník spraví chybu a otvorene sa k nej prizná, tak otvorená spoločnosť nehľadá spôsob, ako ho potrestať, ale začne hľadač spôsoby, ako takýmto chybám predchádzať. Je to prirodzený zlepšovací mechanizmus, ktorý v konečnom dôsledku funguje sám od seba. To isté sa aplikuje aj pri strojoch, programovom vybavení alebo procesoch. Len čo spoločnosť začne trestať ľudí za ich nešikovnosť alebo za drobné chyby, končí sa to tým, že sa vytvorí atmosféra strachu a kreativita je na bude nula. Preto som presvedčený, že samotní pracovníci sú v tomto procese najdôležitejšiu súčasťou inovácií.

Skúsme túto otázku ešte rozmeniť na dve samostatné témy. Aké konkrétne technológie, resp. metódy a postupy v rámci riadenia prevádzok a údržby považujete v súčasnosti za kľúčové pre to, aby podniky zlepšovali vyššie spomínané ukazovatele a svoje výsledky?

V tomto vidím pomerne veľké rozdiely medzi jednotlivými firmami. Sú podniky, ktoré ešte stále nedigitalizovali dostatočne a práve v tomto vidím dosť veľký potenciál ľahko dosiahnuteľného cieľa. Digitalizáciou procesov sa dá priamo úmerne zvýšiť produktivita a pritom sa budú znižovať náklady. Ak k tomu pripočítam aj budúce trendy nedostupnej pracovnej sily, tak digitalizáciu môžeme považovať priam za nevyhnutnú. Uvediem jeden odstrašujúci príklad: na Slovensku sú stále podniky, ktoré fungujú bez digitalizácie procesov tak, že jeden pracovník niečo napíše do svojho počítača, potom dokument vytlačí, druhý pracovník dokument skontroluje a odovzdá tretiemu a ten ho prepisuje do svojho počítača. A toto sa deje v 21. storočí a nikomu to nevadí. Druhá oblasť je sledovanie výroby.

Dnes už existujú naozaj lacné senzorické riešenia, ktoré dokážu sledovať kvalitu výroby a následným hodnotením výsledkov zvyšovať jej efektivitu. Na Slovensku pôsobí niekoľko spoločností v tomto sektore, ktoré majú dobré meno v zahraničí, avšak na domácom trhu nevedia nájsť dostatočný dopyt. Tretia oblasť je síce nákladnejšia, ale je naozaj efektívna. Ide o zmeny technológie výroby. V chemickom a petrochemickom priemysle, kde sa pohybujem, sú to buď čiastočné zmeny, alebo úplné zmeny technológie výroby, ktoré pri rovnakých nákladoch zvyšujú objem výroby spolu s kvalitou produkcie. Tieto tzv. BAT technológie zároveň vyhovujú náročným podmienkam ekologizácie výroby. Samozrejme, kombinácia všetkých troch je ideálna a prináša okamžité výsledky vo všetky sledovaných ukazovateľoch.

Druhou časťou je otázka ľudských zdrojov. Ako zabezpečiť, aby hlboké znalosti starších prevádzkových pracovníkov neodišli s nimi do dôchodku?

V tomto prípade si veľa sľubujem od umelej inteligencie. Tak ako súčasné verzie umelej inteligencie dokážu načítať množstvo dát, analyzovať ich a následne z nich vytvoriť ideálnu kombináciu so súčasným zohľadnením okolností, prečo by sme nemohli použiť tento nástroj na uchovávanie skúseností starších a skúsenejších pracovníkov. Tu sa priamo ponúka toto riešenie. Treba len riešiť to, aby sa znalosť pracovníka dostala do systému. Následne vie systém poradiť, ako postupovať, prípadne korigovať svoje rozhodnutia.

V kombinácii so smart riešeniami, ktoré sú už dnes na trhu bežne dostupné, dostávame znalosti skúsenejších pracovníkov do vedomia človeka, ktorý len začína naberať skúsenosti a potrebuje tútora. Ja by som možno išiel ešte ďalej. Naráža to síce na know-how jednotlivých podnikov, no ak by sme vedeli zdieľať dáta z viacerých podnikov v jednom centre umelej inteligencie, viem si predstaviť, že nám systém vytvorí takú kombináciu postupov, ktoré budú najefektívnejšie. Možno v priebehu 5 až 10 rokov už budeme pozorovať tento trend minimálne na úrovni korporátnych podnikov.

V súčasnosti je na trhu práce kritický nedostatok technicky vzdelaných ľudí a tento stav sa podľa odborníkov nebude v blízkej budúcnosti vôbec zlepšovať. Máme síce na Slovensku zavedené aj duálne vzdelávanie, ale počty absolventov, ktorí sú do tohto projektu zapojení, nepostačujú na pokrytie potrieb praxe. Ako je možné tento nelichotivý vývoj zvrátiť?

Ak ešte niekoho netrápi otázka nedostatku kvalifikovanej pracovnej sily, tak za krátky čas bude. Nestraším, len konštatujem. Dlhší čas sledujem kolegov na západ od nás, ktorí sa s týmto problémom začali stretávať už pred viac ako 10 rokmi. U nás sa tento fenomén začal vážnejšie prejavovať len prednedávnom, ale o to intenzívnejšie. Nie je to len problém vzdelávania, aj keď vzdelávanie v tomto zohráva dôležitú úlohu. Osobne som rád, že forma duálneho vzdelávania sa postupne dostáva do praxe a jeho kvalita tiež stúpa. Podľa môjho názoru sa dá ešte zvýšiť počet záujemcov o tento typ vzdelávania napríklad zvýšením marketingových aktivít týchto vzdelávacích inštitúcií spolu s podnikateľskými subjektmi, ktoré sú zapojené do tohto systému.

Mnohých mladých ľudí zaujíma oblasť technického vzdelávania, treba ich len dostatočne motivovať. Najväčší problém je však v populačnej krivke. Keď sa pozriete na populačnú krivku Slovenska, prípadne aj celého stredoeurópskeho regiónu, zistíte, že za cca 10 rokov bude k dispozícii iba približne 75 % pracovného potenciálu, než aký máme teraz. Za ďalších 10 rokov to bude pravdepodobne ešte menej. Ak k tomu pripočítate odliv mladých ľudí do zahraničia, tak to už sú hrozivé čísla. Preto ak sa niekto nepreorientuje na technológie s potrebou menšieho počtu pracovnej sily, v budúcnosti bude mať zásadný problém. Zúčastnil som sa na niekoľkých panelových diskusiách na túto tému, ale všetky prišli k tomu istému záveru, a to, že kvalitné vzdelávanie je síce potrebné, ale žiaľ nerieši základný problém a tým je populačný prepad.

Jednou z možností, ktoré napomáhajú zdieľaniu informácií a skúseností, je aj členstvo v rôznych záujmových a odborových združeniach. SÚZ patrí medzi tie, ktoré pravidelne a aktívne vytvárajú priestor na osobné stretávanie svojich členov. V čom vidíte hlavnú úlohu takýchto združení z hľadiska pozitívneho vplývania na vývoj v rôznych priemyselných odvetviach?

Komunikácia či zdieľanie informácií a skúseností sú nevyhnutým predpokladom presadzovania nových poznatkov. Záujmové združenia vytvárajú predpoklady na ich realizáciu využitím rôznych foriem stretnutí, ako sú napr. workshopy, semináre, business raňajky alebo konferencie. Práve na týchto stretnutiach vznikajú kontakty a myšlienky, ktoré sa následne rozvíjajú v praxi. V rámci konferencie, na ktorej som sa zúčastnil, sme začali diskutovať o probléme, ktorý sme už dlhší čas riešili v podniku, a práve na tejto konferencii vznikli myšlienky, ako tento problém riešiť. Neznamená to, že sme ho na tomto jednom stretnutí vyriešili, ale že sme sa pohli ďalej a pri ďalších osobných stretnutia s osobami z tejto konferencie sme vedeli priniesť riešenie, ktoré sa následne aplikovalo. Preto som presvedčený, že tieto stretnutia majú esenciálny vplyv na technologický progres.

V rámci SÚZ to sú najmä konferencie, ktoré organizujeme trikrát do roka, ale aj tematické semináre, ktoré pripravujeme. Nebyť týchto aktivít záujmových združení, bola by sťažená možnosť dostať sa k aktuálnym informáciám v takom krátkom čase. V čom ešte vidím veľkú pridanú hodnotu, sú panelové diskusie, ktoré sme tiež začali pripravovať. Práve tu vzniknú myšlienky, ktoré sa následne rozdiskutujú a pretavia do ucelených a široko akceptovaných riešení. Mnohí sa inšpirujú alebo sa len utvrdzujú, že to, čo robia, robia správne. Takže všetky tieto aktivity majú významný a priamy vplyv na dianie v priemysle.

Vráťme sa ešte na chvíľu k otázke dôležitosti technologických inovácií. V rámci prebiehajúcej transformácie priemyselných podnikov smerom k ich digitalizácii sa čoraz častejšie skloňuje pojem kybernetická bezpečnosť. Narastajúci objem údajov a sieťové prepojenie čoraz väčšieho počtu prevádzkových a podnikových zariadení je lákadlom pre kriminálne aktivity. Vnímate rozsah investícií do zvyšovania odolnosti podnikov voči kybernetickým útokom vo vašom podniku, resp. všeobecne v priemyselných podnikoch na Slovensku ako dostatočný?

Myslím si, že ešte pred niekoľkými rokmi sa kybernetická bezpečnosť nepovažovala za kľúčovú potrebu aj napriek tomu, že na konferenciách a rôznych seminároch sme si veľakrát vypočuli katastrofické príbehy, ktoré sa stali vo svete. Podľa môjho vnímania sa situácia začala výrazne meniť po zavedení legislatívnych opatrení pre kritickú infraštruktúru, i keď pod hrozbou výrazných finančných postihov. Najväčší dopyt po investíciách do kybernetickej bezpečnosti však začíname zažívať teraz a som presvedčený, že tento dopyt bude len narastať.

Som si istý, že takmer každý priemyselný podnik už zažil väčší či menší kyberútok, ale posledné dianie na Slovensku len potvrdilo, že táto téma musí byť prioritná. V súčasnosti sa aj v našom podniku výrazne zvyšujú opatrenia a investuje sa do ochrany infraštruktúry napriek tomu, že vďaka našim odborníkom sa doteraz darilo chrániť náš majetok. V tejto chvíli nedokážem celkovo posúdiť stav kyberbezpečnosti na Slovensku, pretože by si to zrejme žiadalo vykonať benchmark v rámci všetkých podnikov. No pred nedávnom som čítal výsledky prieskumu NBÚ, ktorý bol realizovaný v roku 2023 v malých a stredných podnikoch (MSP), a bol som šokovaný.

Budem citovať z tohto prieskumu (ISBN 978-80-69011-14-4):

  • U respondentov identifikujeme výraznú neznalosť odbornej terminológie.
  • Zamestnanci kladú pasívny odpor bezpečnostným opatreniam, pretože pri ich používaní sú bezprostredne konfrontovaní s nedostatkom vlastných digitálnych zručností.
  • Len štyri z desiatich podnikov deklarujú, že poskytujú zamestnancom školenia na zvyšovanie ich znalostí a zručností v oblasti kybernetickej bezpečnosti; takmer 2/3 respondentov si však myslí, že školenia v kybernetickej bezpečnosti potrebujú len špecialisti.
  • Aktualizované a otestované plány kontinuity činnosti má iba 29 % MSP.

Štatutári MSP sú náchylnejší spoliehať sa na odporúčania dodávateľov ako na úsudok odborných zamestnancov.

Takýchto záverov je v tomto prieskume ešte veľa. Chcel som tým len poukázať na to, že veľké podniky, ktoré sú súčasťou kritickej infraštruktúru, sú už pomerne ďaleko v porovnaní s ostatnými podnikmi, ktoré ešte stále zostávajú veľmi zraniteľné a je len otázkou času, kedy a kto bude napadnutý.

Ak by sme hľadali na internete slovo s najväčšou frekvenciou vyhľadávania, nepochybne by medzi ne patrila už spomínaná umelá inteligencia. Tá sa už udomácňuje aj v priemyselných podnikoch. Máte skúsenosti s jej praktickou aplikáciou? Aké možnosti, prínosy a naopak výzvy či hrozby sú s jej využívaním v priemyselnom prostredí spojené?

Formu umelej inteligencie už využívame na vyhľadávanie podobných poruchových udalostí. Softvér, ktorý používame, je schopný nachádzať podobnosti medzi týmto udalosťami a tým nám pomáhať pri identifikovaní príčin poruchy. Z môjho pohľadu sú to len naozaj začiatky využívania umelej inteligencie, ale som presvedčený, že toto je tá správna cesta. Pred pár týždňami som diskutoval s jedným dodávateľom o využití umelej inteligencie pri diagnostike rotačných strojov a jej nasadení v krátkom čase s možnosťou čerpania znalostí z viacerých podnikov. Žiaľ, všetko, čo človek vymyslel, bolo aj zneužité na negatívne účely. Umelá inteligencia nie je výnimkou.

Preto bude potrebné citlivo pristupovať k tomu, ktoré procesy bude umelá inteligencia sledovať, prípadne riadiť. O to citlivejšia bude táto otázka, ak umelá inteligencia bude priamo riadiť zásadné rozhodnutia človeka. Koncom minulého roka som bol na jednom workshope, kde jedna inštitúcia prezentovala formu umelej inteligencie, ktorá bola implementovaná do e-shopu, ktorý pomocou umelej inteligencie prispôsoboval svoje správanie tak, by ovplyvnil rozhodnutie návštevníka e-shopu. Možno sa to zdá ako sci-fi, ale toto prezentovali ako priemerný softvér. Takže áno, využitie už poznáme, avšak stále treba byť na pozore, kde a čo pustíme, pretože výstupy z týchto systémov budú priamo ovplyvňovať naše rozhodnutia.

Skúsme na záver pomenovať problémy, výzvy, neduhy, ktoré slovenský priemysel bude musieť v súvislosti s princípom trvalej udržateľnosti a zvyšovania konkurencieschopnosti riešiť. A aby sme to nezakončili tak pesimisticky, viete načrtnúť nejaké odporúčania, ako sa s nimi vyrovnať?

Myslím si, že svetový priemysel ešte len hľadá, ktorá cesta je tá správna. Áno, z pohľadu priemyslu čelíme výzvam, ktoré značne komplikujú ďalšie smerovanie európskeho hospodárstva, ale ja osobne to beriem tak, že tieto výzvy môžu priniesť motiváciu na zmenu technológií. Aby som bol konkrétny, uvediem príklad. Ak si kladieme za cieľ byť uhlíkovo neutrálni, tak to prináša výzvu vyvinúť technológiu, ktorá sa k tejto neutralite priblíži.

Tým činom sa vytvára motivácia pracovať na výskume týchto technológií. Keď sa pozrieme na oblasť pravdepodobne najviac diskutovanú, a to na oblasť výroby vodíka obnoviteľnými zdrojmi energie, prípadne ešte jeho ďalšie spracovanie na amoniak, musím konštatovať, že v tomto sektore sú už pomerne významné úspechy. Je len otázka času a peňazí, kedy sa táto technológia dostane do priemyselnej veľkosti, respektíve sa rozšíri tak, že bude súčasťou bežného života. To bol len príklad toho, ako môžu výzvy priniesť riešenia, ktoré sú trvalo udržateľné. Bez tejto výzvy by neexistovala žiadna motivácia vyvíjať nové technológie a hospodárstvo by tým nemalo potenciál rastu.

Ak sa pozrieme v kontexte týchto výziev na Slovensko a jeho priemysel, tak odporúčam sledovať aktuálny vývoj svetových trendov a byť pripravený na rýchle zmeny, ktoré môžeme v blízkej budúcnosti očakávať. Chcel by som tiež zdôrazniť, že ovocie z využívania nových technológií budú zbierať iba tie podniky, ktoré sa budú vedieť prispôsobiť týmto zmenám. Odporúčam tiež intenzívne sledovať vývoj využitia umelej inteligencie, pretože práve tento nástroj môže zvýšiť konkurencieschopnosť priemyselnej výroby bez výrazných investícií. Všetky tieto možnosti nielenže dokážu zvýšiť produktivitu a trvalú udržateľnosť, ale dostanú podniky medzi svetové špičky svetového trendu.

Ďakujeme za rozhovor.

Anton Gérer