J. Holeček: Univerzity majú dva problémy – slabú kvalitu a zlú štruktúru

Je situácia naozaj taká krízová?

Hovoria o mne, že Holeček predkladá hororové správy, ale je to naozaj tak. Je to žalostné, že sa pre Slovensko nadefinovali potreby trhu práce prvý raz po 22 rokoch. Ukázalo nám to niečo, čo sa bez reformy odborného vzdelávania nedá naplniť. Na budúcich päť rokov potrebuje slovenská ekonomika 320-tisíc nových kvalifikovaných ľudí. Nielen vzdelaných, ale aj kvalifikovaných. Treba medzi tým rozlišovať, lebo máme veľa vzdelaných ľudí, ale málo kvalifikovaných. Vzdelanie je absolvovanie školy, ale niekedy to vôbec nemá zmysel. Prinesie to len papier, neprinesie to kvalifikáciu pre povolanie.

Každý rok predsa dokončia školu desiatky tisíc mladých ľudí...

Ako som spomenul, na päť rokov potrebujeme 320-tisíc nových pracovných síl, teda vyše 60-tisíc mladých ľudí za jeden rok. Z toho tri štvrtiny pripadajú iba na obnovu pracovnej sily – teda ľudí, ktorí odchádzajú do dôchodku, iba štvrtina sú nové pracovné miesta.
Z tých 60-tisíc ročne však potrebujeme iba necelých dvadsaťtisíc vysokoškolsky vzdelaných, pričom v súčasnosti ich pripravujeme na vysokých školách raz toľko. Zvyšných 40-tisíc potrebujeme stredoškolákov.

Na stredných školách ročne končí takmer 50-tisíc študentov.

Áno, to je pravda, z toho však 64 % pokračuje na vysokú školu. To je prvý problém, niečo v našom systéme vysokých škôl je choré. Európsky priemer počtu tých, čo zo strednej pokračujú na vysokú školu, je 25 %, na Slovensku je to vyše 60 %. Kameň úrazu je, že tam idú ľudia, ktorí tam nemajú čo robiť, lebo vysoká škola má byť vysoká a nie niečo, čo len nahrádza nekvalitné stredné školy.

Na trh práce teda príde ročne iba zhruba 20-tisíc stredoškolákov.

Aj z nich sú ešte tri štvrtiny neuplatniteľných, lebo študujú odbory, ktoré trh práce nepotrebuje. Prípadne sú nepoužiteľní z hľadiska kvality, v niektorých krajinách by ani nedokončili školu, mali by iba základné vzdelanie. U nás však dokončia, lebo pre školy je každý cent je dobrý. Každá hlava, za ktorú prídu peniaze, je dobrá, takže to nejako vždy dokončia. No skončia ako nezamestnaní. Potom ostane podľa našich výskumov iba 6,5 % mladých, ktorí vychádzajú zo strednej školy a zamestnajú sa v tom odbore, ktorý študovali. Ak budeme optimisti, pridáme tých, čo idú na vysokú školu a vypadnú z nej už v prvom ročníku. Tak sa dostaneme na 10 percent, čo je zhruba 5 000 ľudí ročne. No my ich potrebujeme zo stredných škôl 30-tisíc.

Čo treba zmeniť na vysokých školách?

Tam sú dva problémy – kvalita a štruktúra. Na Slovensku je 36 plus dve vysoké školy, to je strašne veľa. Navyše dve tretiny z nich sú humanitné a jedna tretina je prírodovedná. Stačilo by o tretinu menej študentov na vysokých školách a rozdeliť to na polovicu na humanitné a prírodovedné smery. Aj to by ešte bolo veľa, prírodovedné by mali mať prevahu, s tými vieme žiť. Vysoké školy sú pre Slovensko ťažký problém, pretože majú autonómiu danú zákonom. Môžu si robiť, čo chcú a štát im to ešte aj čiastočne platí.

To je však dlhodobý proces, čo sa dá urobiť teraz?

Musíme spropagovať podniky a priblížiť ich školám. Problém je, že školy s tým systémom vzdelávania bez problémov dokážu vyžiť bez podnikateľskej sféry. Oni nepotrebujú podniky, dostanú peniaze od štátu, nemusia sa snažiť. Vysoké školy sa hodnotia podľa toho, koľko napublikujú, aké majú citácie. Nehovorí to už o kvalite tých publikácií, o tom, akých absolventov pripravia, pre koho ich pripravia. Všetko je o kvantite, nie o kvalite.

Vlani sa objavil projekt Vysokoškoláci do praxe, bude prínosom pre spoluprácu podnikov a škôl?

Povedali sme si, že musíme znovu vybudovať most medzi univerzitami a zamestnávateľmi. Mostom sa stal práve tento projekt. Je to výborný nápad. Keď s tým za nami prišli, potešili sme sa a povedali sme si, že sa konečne objavilo niečo, čo sme nevymysleli my zamestnávatelia. Projekt sa pripravoval systémovo, od toho, aby sme si stanovili, čo ekonomika reálne potrebuje, ktoré študijné odbory. Tým odborom potom otvoríme podniky a ukážeme študentom, o čo ide. Našli sme teraz prvých 54 študentov, ktorí idú na prax. Privedieme ich do podnikov, pretože oni si tam odvykli chodiť a majú pocit, že si vystačia so štúdiom.

Aký je druhý krok?

Vytvoriť školy, ktoré sú pre prax. Mali by sme konečne odísť od univerzitného smerovania, a to na každej škole. Môžeme mať univerzity, ale budú mať vedecké a praktické smerovanie. Povedzme, že bakalárske štúdium bude spoločné, ale potom v ďalšej časti sa to rozdelí. Iba 5, najviac 10 % študentov je schopných pôsobiť akademicky, vedecky a štát ani nepotrebuje viac. Potrebuje ľudí, ktorí budú pracovať, a nielen tých, ktorí budú rozmýšľať a robiť vedu.

Pracujete aj ako vysokoškolský učiteľ, ako vnímate dnešných študentov?

Len 20 percent študentov vie, na čo tam chodia, 80 percent je tam len pre papier. Na prednášku mi príde zo 150 študentov iba 40 a z nich iba 20 vie, o čom rozprávam. Školy sa často aj rôznymi marketingovými ťahmi usilujú pritiahnuť študentov. Často ich však iba klamú, nedávajú im prípravu na povolanie, ale papier. Určite treba zmeniť systém financovania školstva. Nie je možné, aby sme financovali všetko. Možno by prospelo, ak by si študenti školu spolufinancovali, prípadne získali štipendium z podnikov. Je to tak, že čo ľudia dostanú zadarmo, málo si vážia. Štát by však mal najmä podporiť odbory, ktoré sú potrebné pre rozvoj Slovenska. Nie je normálne, aby v ročníku študovalo 1 600 právnikov, pričom potrebujeme ročne iba tristo.