Najväčším trendom je v poslednom čase automatizácia, digitalizácia a robotizácia logistických prevádzok, teda aj skladov a distribučných centier. Môžete nám opísať moderné metódy vychystávania položiek a využitej IT technológie v skladových priestoroch?
U našich zákazníkov sa stretávame najmä s tým, ako presne a čo najrýchlejšie naskladniť materiál do výroby, prípadne ako jednotlivé výrobky vyskladniť. Najčastejšie sú využívané systémy Pick-to-Light alebo iné systémy, ktoré vizuálne informujú operátora o tom, v ktorej bunke sa kde čo nachádza. Tento systém prakticky informuje pracovníka, do ktorej bunky má niečo vložiť alebo z ktorej bunky to má zobrať, vďaka čomu je celý proces rýchlejší a nedochádza k častým chybám.
Čoraz rozšírenejšia automatizácia výrobných liniek a technologických procesov prináša nevyhnutnú potrebu manažmentu a monitorovania výroby, a teda aj spracovania informácií v reálnom čase. Mohli by ste spomenúť niektoré projekty zo Slovenska, ktoré ste v poslednom období realizovali?
V súčasnosti je to najviac o dátach, pretože akýkoľvek hardvér, ktorý sa v súčasnosti vyrába, poskytuje veľa možností, a teda aj informácií. Je preto dôležité tieto dáta zbierať a ukladať, napríklad do cloudu a spolu s nimi využívať protokoly ako OPC UA, MQTT a nástroje na vizualizáciu dát. Aj v našom portfóliu máme od našich partnerov komponenty na zber, vyhodnocovanie a vizualizáciu dát. Nie je to tak dávno, čo sme napríklad riešili zber a vizualizáciu dát zo starého motora. Zákazník potreboval informácie o vibráciách, aby vedel, ako rýchlo sa motor opotrebováva, aby vedeli rýchlo zareagovať a vyhli sa prípadným problémom a odstaveniu motora. Tieto informácie sa dajú pekne zbierať, dajú sa z nich robiť trendy, nastavovať na základe nich alarmy tak, aby v prípade prekročenia istej hranice upozornili pracovníkov. Získané dáta je možné vizualizovať v jednoduchom rozhraní. My používame 3D prostredie od spoločnosti Navvis, keď sa celá prevádzka naskenuje a následne sa viete po prevádzke v online nástroji pohybovať ako po mape, podobne ako Google Street View. Do modelu prevádzky viete pridať dáta z viacerých snímačov, vizualizovať procesy, čím získate pekný 3D prehľad.
V mnohých prípadoch sa dostupné technologické riešenia kategorizujú podľa veľkosti podniku. Akú osvedčenú technológiu odporúčate prevádzkam, pokiaľ ide o rôzne činnosti v sklade, ako je vychystávanie položiek alebo inventúra? Je rozdiel v riešeniach pre malé a veľké podniky?
Ja by som nepovedal, že sa technologické riešenia kategorizujú podľa veľkosti podniku. Skôr ide o to, s akými problémami sa v podniku zaoberajú. Robili sme riešenie Pick-to-Light na vyskladňovanie objednávok pre jeden regál s 10 pozíciami. Tým chcem povedať toľko, že aj toto riešenie je dostupné, keď to v konečnom dôsledku prinesie zákazníkovi aj v malom sklade zaujímavú výhodu. Robili sme tiež riešenia Pick-to-Light aj pre automotive zákazníkov, kde bolo viacero regálov so stovkami pozícií a neskôr sa rozširovali. Ak sa to podniku oplatí a prinesie mu to výsledok, nezáleží na tom, či je veľký alebo malý. Na druhej strane sa stretávame s tým, že aj vo veľkých spoločnostiach stačí malé jednoduché riešenie. Či už je to doplnenie snímačov a vytvorenie jednoduchej logiky, alebo vizualizácia informácie, ktorá im poskytne priestor na zlepšenie v oblasti, s ktorou mali problém. Aj jednoduché riešenia prinášajú veľkú hodnotu. Vždy je potrebné pozrieť sa na konkrétny problém.
Akým spôsobom dokáže digitalizácia pomôcť logistike ako takej? Aké sú najväčšie problémy pri inventúre a vychystávaní položiek v skladoch?
Je to najmä o informáciách a o tom, akými informáciami a údajmi disponujú zákazníci. Stretávame sa s tým, že aj veľké podniky s IT technológiami na veľmi dobrej úrovni nevedia, čo kde majú uložené a čo majú k dispozícii. Nevedia, kde majú materiál, vyrobené produkty alebo prepravné obaly. Napríklad v súvislosti s prepravnými obalmi existujú zaujímavé štatistiky, ktoré hovoria o tom, že podniky majú aj o 20 % viac prepravných obalov, ako je vôbec potrebné, pretože nemajú prehľad. Tovar sa odosiela v prepravke a nevedia, kde skončí, nevráti sa, a preto potrebujú ďalšie prepravky, palety, prepravné boxy. A potom je to zbytočne majetok spoločnosti, o ktorom nevedia, že ho niekde majú. Podobne je to pri inventúrach. Mali sme zákazníka, ktorý vykonával inventúru ručne každé dva týždne, pretože stále niečo hľadal. Strácal veľa času tým, že hľadal to, čo vlastne niekde mal, ale nevedel kde. Celé riešenie a systém by mali byť o tom, že to, čo mám v skladovom alebo ERP systéme, je v skutočnosti pravda a môžem sa na to spoľahnúť. Stáva sa, že príde balík, nenaskenuje sa, ale v prevádzke sa reálne nachádza. Má to aj isté nadväznosti na ďalšie procesy, keď sa kvôli chybe nemôže pokračovať v ďalšej činnosti. Manuálnym procesom došlo k tomu, že sa informácia nedostala do systému, alebo dostala, ale oveľa neskôr, ako je potrebné. Tomu napomáha práve automatizácia týchto procesov a činností. Všetko je to o tom, aby boli k dispozícii správne informácie v správnom čase.
Tiež sa stretávame s tým, že aj jednoduchá vizualizácia, teda svetelné vyznačenie miesta, dokáže veľmi pomôcť. A to neplatí len pre logistiku, ale je to riešenie aj pre výrobné podniky. Každá vizuálna informácia dáva pracovníkom informáciu, že sa niečo deje a že nasledujú ďalšie kroky. V mnohých prípadoch stačí jednoduchá vizualizácia, ktorá poskytne cenné informácie a pomôže sa správne a rýchlo rozhodnúť.
Akú rolu v manažmente výrobných postupov zohráva technológia automatickej identifikácie RFID?
Do veľkej miery sú aktuálne stále najviac používané čiarové kódy. Ak ich chcete prečítať, musíte ich vidieť. Naproti tomu RFID ako nástroj na automatickú identifikáciu nepotrebuje na získanie informácie o položke vidieť RFID tag alebo štítok. Tieto tagy vie čítať na podstatne väčšiu vzdialenosť a dokáže identifikovať desiatky produktov naraz. Ako príklad by som uviedol problém u zákazníka, ktorý na vysokozdvižný vozík (VZV) nakladal tovar do kamióna. Aj keď išlo vždy len o štyri výrobky, operátor musel vždy, keď prechádzal cez bránu, zísť z vozíka a ručne nasnímať každý jeden výrobok. Napriek tomu, že to celé trvalo len pár sekúnd, ak to robíte celý deň a na viacerých miestach alebo viacerých VZV, celková strata času je už dosť výrazná. Ak tovar alebo palety identifikujete automaticky napríklad pomocou RFID brány, VZV prechádza cez bránu bez zastavenia, palety sa automaticky nasnímajú aj s časovou značkou. Odstráni sa tak manuálna práca, zrýchli sa a zefektívni proces vyskladnenia. Dokonca RFID systém môže byť umiestnený priamo na VZV. RFID má už teraz veľké využitie v maloobchode. Jedným z prvých je predajňa so športovými pomôckami Decathlon, kde celý nákup vložíte do špeciálneho koša a systém si sám nasníma každú položku. To je rozdiel oproti iným predajniam, v ktorých sa položky musia stále skenovať ručne. NIKE implementuje RFID tagy priamo do obuvi už pri výrobe a podobne.
V porovnaní s konvenčnými metódami identifikácie, ako sú čiarové kódy, aké sú výhody RFID? Aký druh informácií môžu RFID identifikačné prvky obsahovať?
Výhoda RFID oproti čiarovému kódu je, že viete zo štítku nielen čítať, ale do neho zapisovať informácie. A tak, ako som už povedal, môžete naraz identifikovať niekoľko desiatok produktov a na väčšiu vzdialenosť. Získate informácie o nasnímanej položke a časovú značku o tom, aká položka sa kam a kedy posiela. To je spôsob, akým vieme rýchlo získať prehľad o pohybe položiek. RFID sa využíva hlavne v oblasti logistiky, kde sa nachádza množstvo brán, cez ktoré sa palety nakladajú do kamiónov. A tu práve dochádza k chybám, keď sa vezme nesprávna paleta a umiestni sa do nesprávneho kamióna cez nesprávnu bránu. Tovar, ktorý mal cieľ v krajine X, sa dostane do krajiny Y. Aj to sa bežne stáva, pretože ide o manuálny proces, pri ktorom prirodzene dochádza k pochybeniu. Moderné technológie ako RFID sú tu práve preto, aby zjednodušili a zefektívnili proces vyskladnenia, minimalizovali chyby a tiež poskytli dôležité informácie v reálnom čase.
Systémy Pick-to-Light sú teda alternatívou, ktorá by mohla zlepšiť mieru presnosti vychystávania objednávok. Ako?
Pick-to-Light poskytuje veľa možností. Je to systém, ktorý umožňuje rozsvietiť jednotlivé bunky s položkami tak, aby pracovník nemusel čítať pokyny z papiera. Bunky je možné rozsvietiť naraz, ale aj postupne, pokiaľ je dôležitá aj postupnosť vychystávania položiek. Možnosti systému sú rôzne. Pick-To-Light prvky môžu byť s displejom, so snímačom, ktoré, ak zachytia pohyb ruky v bunke, vám poskytnú nejakú spätnú väzbu. Prípadne sa tam môže nachádzať tlačidlo, ktorým potvrdíte vybratie položky z bunky. Avšak najdôležitejší komponent systému je práve svetelná signalizácia.
Určujúcimi parametrami úspechu logistických a distribučných centier, ale aj skladových prevádzok sú čas, rýchlosť a neomylnosť informácií. Sú niektoré zo spomenutých technológií kľúčom k naplneniu týchto cieľov?
Súčasný trend, ktorý vidíme aj medzi našimi zákazníkmi, je najmä o technológii RFID. S RFID sme v našej spoločnosti začali pracovať pred viac ako 10 rokmi a táto technológia sa za toto obdobie výrazne posunula vpred. Spomeniem dosah RFID antény, ktorá bez problémov zvládne aj 10 metrov. Takisto spoľahlivosť zariadení sa výrazne posunula. Pri RFID hrá najdôležitejšiu úlohu nájdenie správneho RFID tagu. Hovoríme väčšinou o tisíckach, niekedy stotisíc položiek a aj napriek tomu, že cena RFID tagov sa za posledné roky výrazne znížila, pri takomto počte stále ide o relatívne vysokú sumu (aj keby RFID tag stál 5 centov), pričom tieto náklady sa každoročne opakujú. Samotný program, inštalácia RFID na brány alebo vysokozdvižný vozík, to sú jednorazové investície. Avšak dochádza k tomu, že RFID riešenia sú pre zákazníkov z hľadiska návratnosti investície stále viac zaujímavé.
Pridaním hlasového navádzania sa prevádzka skladu stáva efektívnejšou, pretože pracovníci už nemusia ani pozerať na displej, aby videli pracovné pokyny. Aj o tom sú systémy Pick-by-Voice. Na druhej strane, nová éra Priemyslu 4.0 priniesla množstvo inovatívnych technológií, ako je rozšírená realita, drony a inteligentné hodinky. Vidíte priestor na ich využitie pri vychystávaní položiek v skladoch alebo sme na míle ďaleko?
Myslím, že spomínaný systém Pick-by-Voice už dnes využíva vo svojich prevádzkach napríklad Lidl, ale my s ním nemáme skúsenosti. Tento druh systému nemusí vyhovovať každému. Môj názor je, že niekto sa dá radšej navádzať svetlom, niekto hlasom. Obe možnosti majú svoje pre a proti. Čo sa týka rozšírenej a virtuálnej reality, určite to je budúcnosť, už dnes sú aj na Slovensku výrobné spoločnosti, ktoré tieto technológie testujú, resp. aj aktívne využívajú. Na druhej strane, sú spoločnosti, ktoré nemajú ani základné technológie, a sami sme niekedy prekvapení, ako môžu bez základnej automatizácie fungovať. Spektrum využívaných technológií v podnikoch je obrovské. Spoločnosť IKEA napríklad vykonáva inventúru skladu pomocou dronov. Takisto existujú riešenia s využívaním spomínaných inteligentných hodiniek, pomocou ktorých sa privoláva vozík, alebo skenery čiarových kódov umiestnené priamo na ruke pracovníka. Do popredia ide aj robotika. Opäť je to však o tom, čo zákazníkovi vyhovuje viac a čo menej. Niekomu nemusí vyhovovať veľkosť displeja na hodinkách, pretože z nich nedokáže získať a prečítať väčšie množstvo informácií. Inému zase vyhovuje práca s hodinkami, pretože sú menšie a nemusí nosiť tablet. Súčasná doba ponúka množstvo pekných riešení – a bude ich stále viac, len si vybrať to, ktoré má pre každého najväčšiu pridanú hodnotu a dokáže mu zefektívniť procesy a minimalizovať chyby.
Ďakujeme za rozhovor.