Legislatívna smršť

Na začiatku podujatia vystúpil Ján Kanta, nezávislý konzultant a kontraktor spoločnosti EY so zameraním na sektor energetiky. V úvode svojej prezentácie sa venoval problematike aktuálnej legislatívy v energetike v rámci Českej republiky. Ak novela energetického zákona, známa ako LEX OZE I, riešila len menšie úpravy, v LEX OZE II sa už pristúpilo k tým zásadnejším bodom a tie boli zapracované do novely platnej v Čechách od 1. 1. 2024. Po prijatí novely energetického zákona, známeho ako LEX OZE III, sa očakáva, že Zimný balíček EÚ by mal byť v zásade v Českej republike kompletne implementovaný a navyše už bude obsahovať aj tie najnovšie legislatívne úpravy, ktoré boli na úrovni EÚ vydané za posledné dva roky.

J. Kanta sa podrobnejšie venoval hlavným trendom v rámci aktuálne platnej novely LEX OZE II. Medzi ne patrila dlho očakávaná možnosť vlastníkov, resp. prevádzkovateľov technológií na výrobu elektrickej energie zdieľať nimi vyrobenú elektrickú energiu s inými subjektmi. Zdieľanie prebieha s využitím distribučnej alebo prenosovej sústavy. Zdieľanie elektrickej energie a vznik energetických spoločenstiev, ako aj ďalšej novinky v rámci LEX OZE II sú podľa J. Kantu viac-menej spojené nádoby, nakoľko zdieľať elektrickú energiu možno nielen v rámci energetického spoločenstva a jeho členov, ale aj ako aktívny zákazník. Základná verzia tejto novinky je v Čechách v prevádzke od 1. augusta minulého roku, pričom ku koncu novembra minulého roku bolo do zdieľania elektrickej energie zaregistrovaných cca 8 – 10-tisíc kódov EAN (obdoba EIC kódov na Slovensku) a zhruba 3 – 4-tisíc skupín zdieľania v rozsahu jednotiek kódov EAN. Pokiaľ sa zdieľa elektrická energia v energetickom spoločenstve, môže byť skupina tvorená až 1 000 kódmi EAN. Do skupiny zdieľania mimo energetického spoločenstva môže patriť maximálne 11 EAN kódov. Energetické spoločenstvo je definované ako zoskupenie založené s cieľom zabezpečovania energetických potrieb svojich členov prostredníctvom zdieľania elektriny. Uvedené hodnoty z hľadiska počtov sa môžu v budúcnosti meniť a napr. aj novela energetického zákona LEX OZE III de facto niektoré obmedzenia už odstraňuje s tým, že presné nastavenie ponecháva na rozhodnutí regulačného úradu.

S uvedenými dvomi novinkami – zdieľanie elektrickej energie a vznik energetických spoločenstiev – súvisí aj tretia téma, a to vznik elektroenergetického dátového centra (EDC). To bude okrem procesovania, administrácie a vyhodnocovania zdieľania elektrickej energie zapojené po novele energetického zákona aj do registrácie a vyhodnocovania flexibility a vyhodnocovania akumulácie elektrickej energie podobne, ako je to už zavedené na Slovensku. Okrem týchto obchodných aktivít bude EDC zabezpečovať určitú podporu a koordináciu pre prevádzkovateľov prenosovej siete a distribučných sietí z hľadiska prípravy a riadenia ich prevádzok, pretože aj tieto spoločnosti sa musia celému dianiu prispôsobiť tak, aby bol o dianí v sieťach väčší prehľad a aby ich bolo možné riadiť online aj na úrovni vn a nn, kde sa dajú očakávať najväčšie zmeny.

Štvrtou témou v rámci LEX OZE II bola definícia zraniteľného zákazníka, čo je ochrana osôb využívajúcich zo zdravotných dôvodov vo svojom domove zariadenia, ktoré potrebujú trvalú dodávku elektrickej energie. To je podľa J. Kantu oproti definícii zraniteľného zákazníka v legislatíve na Slovensku veľmi zjednodušená definícia. Vo všeobecnosti je v Českej republike snaha problematiku zraniteľného zákazníka ponechať na riešení mimo oblasti energetiky, t. j. na sociálne dávky podpory a pod.

V rámci novely energetického zákona LEX OZE II sa riešila aj téma prolongácie zmlúv, t. j. úprava predlžovania zmlúv o dodávke uzavretých na dobu určitú so spotrebiteľom. Život ukázal, že elektrinu ako komoditu si môžeme vybrať od viacerých dodávateľov, môžeme si ju kúpiť, od koho chceme, ale je to pomerne zložitá oblasť a je naivné predstavovať si, že aj ten najmenší odberateľ si dokáže sám všetko v uzavretej zmluve ustrážiť. Postupne sa preto pri novelizáciách zužoval priestor pre isté nekalé praktiky a bola vytvorená lepšia ochrana pre tú slabšiu vyjednávajúcu stranu.

Medzi najvýraznejšie zmeny v rámci LEX OZE II patrilo zavedenie nového typu zmluvy s dynamickým určením ceny. Dodávatelia elektriny s viac ako 10 000 zákazníkmi sú povinní ponúkať dynamické ceny. S týmito zmenami súvisí aj úprava uzatvárania zmlúv za spotové ceny a zmeny vo fakturácii.

Ak by sme sa pozreli na LEX OZE III, táto novela energetického zákona prináša v Česku zavedenie akumulácie, flexibility a jej agregáciu, dopĺňa aktívneho zákazníka, prináša ďalšiu úpravu ochrany zákazníka a podpory zdrojov a pod. Po dlhom čase ide podľa J. Kantu o jednu z tých zásadných noviel energetického zákona. Za zmienku stojí najmä spomenutá akumulácia, ktorú česká legislatíva doteraz nepoznala. Niežeby reálne v sieti neexistovala alebo nefungovala aj doteraz, ale až teraz ju do svojho slovníka zaradila aj legislatíva, čo by mohlo pre mnoho aktivít a subjektov podnikajúcich na energetickom trhu odstrániť mnohé komplikácie.

Pre úplnosť obrazu o dianí na energetickom trhu treba spomenúť aj európsku smernicu pre obnoviteľné zdroje RED III (Renewable Energy Directive). Časť tejto legislatívy rieši Česká republika v rámci zákona o urýchlení využívania obnoviteľných zdrojov energie. To, čo smernica RED III ukladá jednotlivým členským štátom EÚ, je systém navyšovania podpory obnoviteľných zdrojov energie na energetickom mixe a kredity v doprave, pričom tieto dve oblasti z veľkej časti rieši česká legislatíva v rámci novely LEX OZE III.

Cena elektriny sa posunula takmer na dvojnásobok

Dlhé roky sme boli zvyknutí na cenu za 1 MWh elektrickej energie 40 – 60 eur na veľkoobchodnom trhu. Po začiatku konfliktu na Ukrajine došlo k masívnemu nárastu tejto ceny a v súčasnosti sa dostávame na novú ustaľujúcu sa úroveň ceny okolo 80 – 100 eur. Podľa J. Kantu je otázka, či to už bude naozaj nová cenová hladina, alebo sa ešte v najbližších rokoch bude zvyšovať. Táto takmer dvojnásobná cena má samozrejme dosah na spotrebiteľov a tam, kde ešte doznievajú rôzne podporné a stropovacie mechanizmy, bude nevyhnutné, aby sa konkrétny štát aj v tomto smere s novu cenovou hladinou nejako vyrovnal. Nie je možné si predstaviť, aby nasledujúcich päť či sedem rokov štát dotoval celý rozdiel 40 – 60 eur, možno skôr len nejakú časť.

Ďalším fenoménom na energetickom trhu sú záporné ceny elektrickej energie. Prvé obdobie záporných cien súvisí s nástupom kovidu, keď výroba zostala na pomerne rovnakej úrovni ako pred pandémiou, avšak spotreba razantne klesla. Postupne sa spotreba s výrobou začala vyrovnávať, avšak opäť po vypuknutí konfliktu na Ukrajine a obzvlášť v minulom roku sa na trhu objavili záporné ceny v oveľa väčšej miere. Ak bola počas kovidu dôvodom záporných cien nižšia spotreba, v minulom roku to bolo navyšovanie podielu výroby elektrickej energie ťažiskovo z fotovoltických zdrojov v lete a najmä cez letné víkendy. Ak sa z dlhodobého hľadiska nevyrieši technicky a ekonomicky fungujúca a výhodná akumulácia elektrickej energie, počty hodín so zápornou cenou elektrickej energie budú podľa J. Kantu len narastať. Pritom nejde len o nejaké špecifikum Slovenska či Česka, ale je to fenomén prítomný v celej Európe. Je to výzva aj pre oblasť inovácií v energetike, ktoré by dokázali za rozumnú cenu a s čo najvyššou účinnosťou ukladať prebytočnú elektrickú energiu.

Vývoj cien na veľkoobchodných trhoch v rámci Slovenska a Česka je takmer identický, pričom ceny na Slovensku boli ku koncu minulého roka o cca desať eur vyššie ako v Česku. Ak by sme sa pozreli na porovnanie regulovaných cien pre domácnosti a pre veľkoodberateľov, tam vidieť zásadný rozdiel medzi prístupom Slovenska a Česka k cenám pre domácnosti. Cena v prvej polovici minulého roku pre domácnosti bola podľa EuroStatu na Slovensku na úrovni 0,18 eur/kWh, zatiaľ čo v Čechách to bol takmer dvojnásobok – 0,34 eur/kWh. Pri veľkoodberateľoch mali obidve krajiny takmer rovnakú stratégiu a predávali kWh za 0,19 eur (Česko), resp. 0,226 eur (Slovensko).

V závere svojej prezentácie sa J. Kanta venoval projektom MARI (Manually Activated Reserves Initiative), PICASSO (Platform for the International Coordination of Automated Frequency Restoration and Stable System Operation) a ALPACA (Allocation of Cross-Zonal Capacity and Procurement of aFRR Cooperation Agreement). Pre malé krajiny s relatívne malou potrebou, ako je Slovensko a Česko, má zapojenie sa do projektov MARI/PICASSO, t. j. veľkých prepojených trhov jednoznačný prínos z hľadiska zníženia priemernej ceny aFFR+/aFFR- a priemerného denného výkonu aFRR+/aFRR-. Projekt ALPACA, ktorý je zameraný na zavedenie európskeho cezhraničného rozdelenia kapacity, resp. nákupu rezervácie na dennej báze, rozbehli spolu Nemecko a Rakúsko, pričom v Česku sa očakáva plné spustenie do prevádzky v tomto roku. Ide o ďalší krok prevádzkovateľov prenosových sústav vzájomne koordinovať a kombinovať možnosti na úrovni jednotlivých štátov v oblasti služieb výkonovej rovnováhy, pričom vo všeobecnosti by to malo viesť k ďalšiemu znižovaniu cien elektrickej energie.

Dianie na Slovensku

Na prednášku J. Kantu nadviazal Martin Pitorák, riaditeľ Odboru palív a energetiky na Ministerstve hospodárstva Slovenskej republiky. Posledné štyri roky sú z hľadiska vývoja v energetike mimoriadne významné. Na veľkú volatilitu cien za energie a novú úroveň cien za energie vplývali nielen už spomínaná pandémia kovidu či konflikt na Ukrajine, ale aj štrukturálne problémy sektora energetiky v rámci EÚ; nakoľko Európa má obmedzený prístup k vlastným fosílnym zdrojom, má určitú štruktúru výroby a vlastné politiky smerujúce k celkovej dekarbonizácii energetiky a priemyslu.

Tieto zmeny priniesli podľa M. Pitoráka konkrétne dôsledky. Prvým dôsledkom vysokej volatility cien je problém pre investorov, či už v sektore energetiky alebo iných odvetviach priemyslu, robiť si dlhodobejšie plány. Pritom plány dekarbonizácie EÚ už počítali s tým, že práve investície mali pomôcť rýchlejšiemu prechodu na elektrifikáciu hospodárstva a hľadať spôsoby, ako nahradiť fosílne palivá vo výrobných procesoch. Druhým dôsledkom je potreba ochrany spotrebiteľov. Podľa M. Pitoráka je nutné zdôrazniť, že takmer dvojnásobný nárast ceny elektrickej energie nie je niečo, čo by dokázali malí, ale aj strední či väčší odberatelia len tak jednoducho zvládnuť.

Všetky uvedené udalosti vyvolali zmeny na úrovni legislatívneho rámca. EÚ má legislatívny cyklus s periódou päť až sedem rokov, v rámci ktorého sa pravidelne prehlbuje integrácia na trhu s elektrinou a plynom a zároveň v rámci obnoviteľných zdrojov, energetickej efektívnosti a dekarbonizácie. Do toho prišli snahy reagovať na zásadné zmeny, ktoré sa udiali v posledných rokoch. Aj preto je pre účastníkov trhu ťažké sledovať a zavádzať všetky prichádzajúce legislatívne zmeny v takom krátkom čase, keď ešte len nedávno boli zapracované požiadavky Zimného balíčka EÚ a už máme pred sebou ďalšie nové legislatívne zmeny, ktoré bude potrebné premietnuť do legislatívy národnej úrovne. Posledným prvkom, ktorý je dôležitý a podľa M. Pitoráka sa nespomína až tak často, je, že okrem riešenia cien je potrebné riešiť aj bezpečnosť dodávok energií. Treba si uvedomiť, že úsilie MH SR aj mnohých vlastníkov energetických subjektov smeruje nielen k znižovaniu cien, ale aj zabezpečeniu dostupnosti elektriny a plynu pre spotrebiteľov.

Čo nás čaká?

V priebehu roku 2025 plánuje MH SR intenzívne pokračovať v procesoch na poli najmä primárnej legislatívy, kde bude potrebné riešiť tri základné oblasti. Prvou je nový dizajn na trhu s elektrinou, ktorý sa na časovej osi nachádza za prijatým Zimným balíčkom EÚ a ktorý rozvíja to, čo bolo v slovenskej legislatíve prijaté v roku 2022. Druhou je transpozícia smernice o obnoviteľných zdrojoch RED III, ktorá sa dotkne trhu s elektrickou energiou, tepla a vo veľkej miere aj priemyslu, pretože prvýkrát budú nastavené ciele pre obnoviteľné palivá v priemysle. Treťou oblasťou bude transpozícia vybraných častí balíčka pre trh s obnoviteľnými plynmi (tzv. plynárenský balíček).

Z hľadiska dizajnu trhu sa očakáva posilnenie úlohy dlhodobých nástrojov na zníženie finančného rizika, obmedzenie rizika zníženia likvidity na trhu či zahrnutie zmlúv PPA (Power Purchase Agreement) a CfD (Contract for Difference) do systému podpory obnoviteľných zdrojov energie alebo jadra. Obojsmerné CfD by sa mali stať nástrojom na podporu nových zdrojov a predĺženie životnosti existujúcich zdrojov. Navyše, výnosy z CfD by mali byť distribuované spotrebiteľom energie. Mimoriadne dôležitá je aj podpora flexibility v elektrizačnej sústave. Jedným zo spôsobov, ako zabrániť negatívnemu dosahu vysokých cien, je, aby sa mohli subjekty na trhu s elektrinou chrániť tak, že budú mať svoje vlastné obnoviteľné zdroje, ktoré im budú vyrábať za stabilnú cenu, ktorú si vedia vypočítať a vedia, koľko na tieto zdroje minuli prostriedkov. Podpora flexibility je nevyhnutná na to, aby sa takéto zdroje mohli pripájať do sústavy. Smernica obsahuje aj ustanovenia na uzatvorenie flexibilných zmlúv na pripojenie.

Na európskej úrovni sa bude výrazne pracovať na posilnení ochrany a práv spotrebiteľa. Budú platiť prísnejšie pravidlá pre dodávateľov pri hedžovaní komodity. Spotrebiteľ bude mať právo výberu medzi dynamickými a flexibilnými cenovými kontraktmi, bude zavedená ochrana zraniteľných spotrebiteľov pred odpojením (ktorá je na Slovensku v platnosti už od r. 2022) či povinný inštitút dodávateľa poslednej inštancie (aj tento inštitút je už dlhšie na Slovensku realitou). Kľúčové bude zdieľanie elektrickej energie vyrobenej z obnoviteľných zdrojov, a to aj bez potreby vytvorenia energetického spoločenstva a na viac meračov na jednom odbernom mieste.

Čo sa týka smernice RED III, tak tá je podľa stanoviska Slovenska nastavená až veľmi ambiciózne. Smeruje k cieľom, ktoré budú len veľmi ťažko dosiahnuteľné, a na jej splnenie by bolo potrebné vynaložiť rozsiahle investície. V priebehu roka 2025 sa bude musieť RED III premietnuť aj do národnej legislatívy.

Z hľadiska podpory pri výrobe elektriny z obnoviteľných zdrojov bola na Slovensku nahradená prevádzková podpora investičnou podporou zo zdrojov z Plánu obnovy a odolnosti SR. Podporované boli najmä nové zdroje nad 500 kW v podobe výziev na výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov, modernizácie vodných elektrární a bioplynových staníc a zvyšovania flexibility vrátane zariadení na uskladňovanie elektriny (stand alone). V roku 2024 sa podarilo podporiť niekoľko významných projektov v uvedených oblastiach, avšak podľa M. Pitoráka hodnotenie a posudzovanie projektov bolo mimoriadne komplexné a časovo oveľa náročnejšie, ako sa očakávalo a ako bolo deklarované aj zo strany Európskej komisie.

Podpora pri výrobe elektriny je financovaná aj z Modernizačného fondu, pričom jednotlivé schémy podpory sú väčšinou v kompetencii Ministerstva životného prostredia SR. V roku 2024 to bola napr. podpora vysokoúčinnej kombinovanej výroby elektriny a tepla vo forme hybridnej výzvy, a to nielen pre výrobcov tepla, ale aj pre priemyselné podniky, podpora vysokoúčinnej kombinovanej výroby elektriny a tepla z obnoviteľných zdrojov energie či príprava investičného zámeru s cieľom podporiť rozvoj výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov z dielne MH SR. Časovú hranicu realizácie projektov predstavuje rok 2030.

Zdroj: Záznam konferencie Slovenská a česká energetika: jeden cieľ, rozdielne cesty, 20. 11. 2024.