Ktorá legislatíva je na Slovensku dôležitá pre stroje a zariadenia?

Pri uplatňovaní zákonov, vyhlášok a nariadení vlády SR sa rozlišuje, či ide o výrobu zariadenia a jeho uvedenie na trh alebo o jeho prevádzku. Výroba a uvádzanie na trh sú na Slovensku regulované zákonom č. 264/1999 Z.z. Prevádzka zariadenia je regulovaná zákonom o bezpečnosti práce č. 124/2006 Z.z.. V rámci EÚ sú takýmto regulačným nástrojom smernice, ktoré sa na Slovensku transformujú do nariadení vlády SR. Nariadenie vlády SR určuje, od ktorého dátumu sa smernica používa. Po oficiálnom vydaní smernice EÚ majú jednotlivé štáty únie a výrobcovia istý čas na jej uvedenie do praxe a získavajú tak možnosť sa na ňu pripraviť. Smernice sa priebežne dopĺňajú a novelizujú. Zmeny v smerniciach bývajú mierne, ale aj zásadné.

V porovnaní so staršími smernicami nastali významné zmeny v dokumentácii strojov a zariadení. V starých smerniciach sa napríklad uvádzalo, že výrobca je povinný vydať vyhlásenie o zhode. Dnes je výrobca tiež povinný vydať ES vyhlásenie o zhode a musí ho vyhotoviť aj v štátnom jazyku krajiny, do ktorej sa zariadenie dodáva. Vyhlásenie o zhode je deklarácia výrobcu, že zariadenie spĺňa požiadavky príslušnej európskej smernice a harmonizovaných noriem, podľa ktorých sa zariadenie vyrába. Zoznam harmonizovaných noriem na posudzovanie zhody vychádza v úradnom vestníku EÚ. Zoznam týchto noriem v súvislosti s elektrickými zariadeniami je pomerne veľký. Používanie noriem vo všeobecnosti v zmysle zákona č. 264/1999 Z.z. je nepovinné a normy tak nie sú záväzné. Ten istý zákon však zároveň hovorí, že používanie harmonizovaných noriem je povinné. Zákon č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v § 38 hovorí o tom, že používanie noriem je minimálne kritérium pre zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Formálne teda používanie noriem nie je povinné, ale pre výrobcov a prevádzkovateľov strojov a zariadení je najjednoduchší spôsob ako deklarovať bezpečnosť odvolať sa na normy. Ak výrobca nepostupuje podľa noriem, je povinný vypracovať analýzu rizík a na základe nej určuje opatrenia. Lepšie je odvolať sa na opatrenia a riešenia, ktoré sú už určené, ako vymýšľať niečo nové a dokazovať, že zariadenie je aspoň tak bezpečné, ako určuje norma.

Ak chce výrobca legálne predať zariadenie na európskom trhu, čoho sa musí pridŕžať?

Pre väčšinu výrobkov platia smernice EÚ, ktoré sú výrobcovia povinní rešpektovať. Smernice EÚ určujú technické požiadavky, požiadavky na dokumentáciu, požiadavky na skúšanie a požiadavky na posudzovanie zhody. Spôsob posudzovania zhody sa v jednotlivých smerniciach líši. Napríklad pri elektrických zariadeniach nízkeho napätia je predpísaný spôsob posudzovania výrobcom, čiže sám výrobca posudzuje zhodu a nemusí byť do toho zapojená notifikovaná osoba. Notifikácia na posudzovanie zhody pre smernicu pre elektrické zariadenia sa nevydáva. Vydáva sa však akreditácia. Ak si výrobca sám netrúfa posúdiť zhodu, môže o to požiadať akreditovanú osobu, čo je napríklad aj Technická inšpekcia, a.s. Pri iných určených výrobkoch, napríklad tlakové zariadenia, výťahy, plynové spotrebiče je výrobca povinný požiadať o posúdenie zhody notifikovanú osobu v súlade s ustanoveniami príslušnej smernice. Pri väčších zariadeniach sa zvykne najčastejšie používať modul posudzovania zhody G, kedy sa posudzuje zhoda každého výrobku notifikovanou osobou. Pre výrobcu to je niekedy najjednoduchší spôsob ako deklarovať bezpečnosť vyrobeného zariadenia.

Výrobca stroja resp. zariadenia musí teda deklarovať jeho zhodu a bezpečnosť. Dá sa vôbec zariadenie, ktoré toto neobsahuje, predať na európskom trhu?

Dá sa to, lebo v princípe to je vec odborných znalostí odberateľa. Výklady orgánov dozoru aj dohľadu sú rôzne na určité veci, nevládne medzi nimi úplná jednota na požiadavky na výrobky. Niekomu stačí, že na výrobnom štítku je umiestnená značka zhody CE, na základe čoho si odberateľ myslí, že výrobok vyhovuje a bol posudzovaný notifikovanou osobou, čo vôbec nemusí byť pravda. Výrobca je oprávnený použiť na výrobnom štítku značku zhody CE aj v prípadoch, keď zariadenie nebolo posudzované notifikovanou osobou. Väčšina výrobkov totiž nie je posudzovaná treťou stranou, čiže buď notifikovanou osobou alebo akreditovaným inšpekčným orgánom. Medzi také výrobky patria napríklad aj všetky elektrické zariadenie do 1000 V striedavého napätia, pri ktorých stačí posudzovať zhodu iba výrobcom, nevyplýva mu povinnosť osloviť tretiu oprávnenú osobu.

My často zisťujeme na zariadeniach dovezených z krajín mimo EÚ, že smernici EÚ nevyhovujú mnohé elektrické komponenty, ktoré potom musia budúci prevádzkovatelia vymieňať. Ide najmä o ističe, zásuvky, vypínače, prepäťové ochrany, či bezpečnostné riadiace systémy, ktoré nevyhovujú európskym požiadavkám vyhotovením, označením a niekedy aj z hľadiska technických parametrov. Nevyhovujúcimi sú často aj prechodový odpor a izolačný stav.

Aké sú podľa vás dôvody chýb na dovážaných strojoch do EÚ?

Jedným z hlavných dôvod je neznalosť resp. nerešpektovanie smernice EÚ. Vyskytujú sa aj prípady, kedy výrobca mimo EÚ vydá vyhlásenie o zhode strojového zariadenia a uvedie v ňom starú neplatnú európsku smernicu z roku 1998, hoci platí novšia z roku 2006.

Vzhľadom na to, že väčšina strojových zariadení si vystačí len s vyhlásením zhody od výrobcu, budúci prevádzkovatelia sú odkázaní na to, že vyhlásenie výrobcu sa zakladá na pravde?

Na to tu máme smernicu EÚ, ktorá je na Slovensku zavedená nariadením vlády 392/2006 Z.z. a tá stanovuje zamestnávateľom, že musí byť vykonaná po nainštalovaní pracovného prostriedku, teda aj stroja, pred uvedením do prevádzky kontrola oprávnenou osobou. Každá krajina má v legislatíve určené, kto je oprávnená osoba. Na Slovensku dáva kompetenciu na kontrolu týmto oprávneným osobám, ktorou je aj naša spoločnosť Technická inšpekcia, a.s., § 14 zákona o bezpečnosti práce č. 124/2006 Z.z. V prípade vyhradených technických zariadení určuje kompetencie aj vyhláška č. 508/2009 Z.z. pre tlakové, zdvíhacie, elektrické a plynové zariadenia, pre strojové zariadenia to je zákon č. 124/2006 Z.z. § 14 a v ostatných prípadoch môžu byť kompetencie určené inými osobitnými predpismi. Pokiaľ takáto kompetencia nie je predpisom určená, tak kompetentnú osobu určuje zamestnávateľ.

Plnia si prevádzkovatelia strojov, ktorí sú zároveň zamestnávatelia, povinnosť nechať stroj pred uvedením do prevádzky skontrolovať oprávnenou osobou?

Väčšinou si plnia. Za samozrejmosť to považujú firmy so zahraničnou účasťou, kde sú takéto kontroly bežnou súčasťou podnikateľského prostredia. Domáci prevádzkovatelia si tiež vo veľkej miere uvedomujú, že sa im to oplatí. Ak zariadenie bolo posúdené oprávnenou právnickou osobou s kladným výsledkom, v prípade pracovného úrazu je väčšinou príčinou úrazu porušenie určených pracovných postupov zamestnancom, alebo bol odstránený alebo vyradený z činnosti niektorý ochranný prvok na zariadení. Ďalším dôležitým faktorom je poistné plnenie za škody na majetku. V prípade, že zariadenie nie je posúdené oprávnenou právnickou osobou, poisťovňa buď kráti poistné plnenie alebo ho vôbec nevypláca. Zdravotné poisťovne si v prípade úrazu takisto uplatňujú náhradu škody. Pre zamestnávateľa je teda dôležité, aby boli zariadenia v poriadku a v súlade s pozitívnym odborným posudkom oprávnenej osoby.

Z našich štatistík vyplýva, že 95 % dovážaných zariadení má chyby technického charakteru i v dokumentácii. Ak sa napr. na dovezenom zariadení v záruke po našom posúdení ukáže, že má nejaké chyby, prevádzkovateľ môže požiadať výrobcu, resp. importéra o bezplatné odstránenie chýb. Náklady za náš posudok, čo je v priemere okolo 200 €, sú v porovnaní s nákladmi za odstránenie chýb, ako je napr. výmena zlej časti zariadenia, dorobenie ochranného krytu alebo zábradlia, podstatne nižšie. Spolupracujú s nami firmy, ktoré sú si toho veľmi dobre vedomé a niekedy žiadajú aj o posúdenie zariadení, kde im to legislatíva nenariaďuje. Tiež si treba uvedomiť, že pre strojové zariadenia sú predpísané bezpečnostné riadiace systémy, ktoré ak zariadenia nemajú, nedajú sa prevádzkovať a znamená to nezanedbateľné straty v produkcii prevádzky. Často sa preto stáva, že prevádzkovatelia si nechávajú posudzovať zariadenia priebežne počas montáže, aby boli zariadenia pri uvádzaní do prevádzky už bezpečné a plne v súlade s legislatívou.

Často posudzujeme zariadenia kórejských a japonských investorov priamo v Kórei a Japonsku, ktoré sa majú doviezť na Slovensko, aby spĺňali požiadavky európskych smerníc a noriem. V začiatkoch spolupráce s ázijskými investormi boli prípady, že na zariadeniach posudzovaných u výrobcu sme vytýkali aj viac ako 50 vážnych nedostatkov. Po dovezení a nainštalovaní zariadenia sa vyskytli len drobné chyby, ktoré sa hravo odstránili. Kórejskí investori si na základe toho zhodnotili, že je výhodnejšie, keď slovenský inšpektor vycestuje k nim k zariadeniu, ako keby mali vyslať tím vlastných technikov na Slovensko, ktorý by odstránil zistené nedostatky.

Aké sankcie sú spojené s prípadným úrazom na strojovom zariadení z viny prevádzkovateľa?

Minimálna výška pokuty v prípade vážneho úrazu na zariadení bez odborného posudku o jeho bezpečnosti je 33 000 €. K spomínanej pokute sa ďalej pripočítava regres od zdravotnej poisťovne a odškodnenie postihnutého zamestnanca. Náklady sa vedia vo veľmi vážnych prípadoch vyšplhať aj na 500 000 €. Jeden závažný pracovný úraz z viny zamestnávateľa dokáže v princípe zruinovať stredne veľkú firmu.

Ako vlastne vyzerajú vaše odborné posudky k bezpečnosti a zhode stroja? Z čoho sa skladajú?

My konštatujeme technický stav. V prípade vyrábaného zariadenia vydávame inšpekčnú správu, v ktorej sú uvedené nedostatky, ale nevydávame certifikát o zhode. Certifikát o zhode je pre zariadenie vydaný až vtedy, keď sa nedostatky odstránia. V prípade prevádzkovaného zariadenia vydávame odborné stanovisko a ak nie sú zistené nedostatky, tak pri úradných skúškach vydávame osvedčenie v zmysle vyhlášky č. 508/2009 Z.z. Pre strojové zariadenie vydávame certifikát v zmysle európskej normy pre činnosť inšpekčných orgánov. Pri posudzovaní zariadení vychádzame z právnych predpisov, väčšinou sú to nariadenia vlády, vyhlášky a technické normy. Pri nových zariadeniach sa prednostne používajú harmonizované technické normy. Certifikát a ani osvedčenie nevydávame v prípade, ak na zariadení nájdeme čo len jediný hoci aj pomerne málo významný nedostatok.

V oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci ste činný takmer 40 rokov. Ako sa za toto obdobie zmenila bezpečnosť strojov a zariadení?

Smrteľných úrazov na strojoch a technických zariadeniach je na Slo-vensku ročne necelých 100, čo je výrazne menej ako pri dopravných nehodách, kde to je 600 až 800. V 80-tych rokoch bol tento pomer výrazne iný. Smrteľných úrazov bolo na Slovensku okolo 500 a z toho okolo 300 tvorili úrazy na strojoch. Z toho vidieť, že úroveň bezpečnosti strojov za ostatných 30 rokov sa významne zvýšila.

Vďaka čomu sa zvýšila bezpečnosť strojov v posledných troch desaťročiach?

Mnohé stroje sú takmer kompletne zakryté a akonáhle sa počas činnosti otvorí kryt, stroj okamžite zastane. Takéto zabezpečenie v 80-tych rokoch vôbec nebolo bežné. Ochranné komponenty strojov sú dokonalejšie. Jedným z takých prvkov sú bezpečnostné riadiace systémy, ktoré okrem iného monitorujú funkciu koncového spínača. Používať sa začali približne pred 10 rokmi. Inak sú vyhotovované aj bezpečnostné vypínacie zariadenia. Pamätám si začiatkom 80-tych rokov, že som posudzoval zariadenia staré 100 rokov vyrobené ešte na sklonku 19. storočia. Išlo o stroje v celulózo-papierenskom priemysle. Aj stroje na rezanie dyhy by obstáli aj v hororových filmoch, len samotný pohľad na ich činnosť spôsoboval hrôzu. V súčasnosti sa na Slovensku takéto stroje už nepoužívajú.

Môžete na záver spomenúť nejakú perličku z profesijnej praxe?

Sú prípady, kedy sú naši zákazníci tlačení termínom. Stane sa, že investor má kolaudáciu a zavolá nás na posúdenie zariadenia dva dni pred kolaudáciou. Vtedy mu odporúčame, aby si hneď pripravil tím ľudí na prípadné odstránenie zistených nedostatkov. Ten potom odstraňuje chyby za pochodu počas nášho posudzovania. Mnohé nedostatky sa takto naozaj odstrániť dajú, napr. chýbajúce niektoré kryty, bezpečnostné označenia, výmena niektorých ovládačov, doplnenie bezpečnostného označenia, niektoré typy zábran pri stroji a pod. Zariadenie tak môže byť z našej strany posúdené kladne hneď pri našej prvej návšteve. Ideálne je, keď sa nám zákazník ozve 30 dní vopred, ako potrebuje mať k dispozícii kladný odborný posudok.

Ďakujeme za rozhovor.