V technickej praxi je často riadenie procesu bez spätnej väzby nemožné. Nedeje sa niečo podobné aj v slovenskej vede a výskume, že na jej úspešný rozvoj a „riadenie“ nám chýba spätná väzba či už v podobe sebakritického a triezveho zhodnotenia aktuálnej situácie jej samotnými súčasnými aktérmi, alebo v podobe odvahy vpustiť do tohto systému zahraničných odborníkov, expertov a vedcov, ktorí sú v tom, čo si pod pojmom úspešná veda a výskum predstavujeme, oveľa viac vpredu?
Chýba aj triezvy sebakritický pohľad komunity vedcov a učiteľov na vysokých školách na stav vedy a výskumu na Slovensku aj kritické nezávislé hodnotenie vedy a výskumu na Slovensku nezávislým medzinárodným auditom. 13. novembra sa na pôde Slovenskej technickej univerzity v Bratislave uskutočnil okrúhly stôl k vede, výskumu a vzdelávaniu a špecificky k dvom dokumentom. Jedným dokumentom je Návrh na zlepšenie kvality vysokého školstva na Slovensku, druhým Návrh na zlepšenie vedy a výskumu na Slovensku. Návrhy i dokumentáciu k okrúhlemu stolu možno nájsť na stránke Učenej spoločnosti Slovenska (https://www.learned.sk).
Tie dva návrhy sú bezprecedentné: v úplnej názorovej zhode ich spolu pripravili Rada Učenej spoločnosti Slovenska (UčSS), predseda SAV a rektori UK, STU, UPJŠ a TUKE. V úvode okrúhleho stola, na ktorom sa zúčastnili aj zástupcovia siedmich politických strán, odborníci na vednú politiku a zástupcovia zamestnávateľov a top firiem, som uviedol dva základné problémy súčasného stavu vedy, výskumu a vzdelávania na Slovensku: 1. Štát v uplynulých rokoch zásadne nezlepšil svoj vzťah k vede a podporu vedy, výskumu a vzdelávania. 2. Vcelku a v priemere (sú aj svetlé výnimky) si vedci neurobili poriadok vo svojej vedeckej komunite. Ako jednu z troch hlavných príčin prvého problému som uviedol absenciu pravidelného medzinárodného auditu výsledkov výskumu.
Veda a výskum sú motorom zdravého a trvalo udržateľného rozvoja každej rozvinutej spoločnosti. Mnohí s týmto tvrdením súhlasia vrátane vedcov a laikov, ale reálne sa táto oblasť na Slovensku dlhodobo nezlepšuje. Kde treba hľadať hlavné príčiny?
Otázkou je skutočný obsah takého verbálneho súhlasu a skutočný počet tých, ktorí súhlasia. Dôležitou, ak nie najdôležitejšou, historickou skúsenosťou a hlbokou pravdou je, že rozvoj poznania, excelentný výskum a kvalitné vzdelávanie sú nutnou podmienkou rozumného rozvoja a prežitia nielen celej ľudskej civilizácie, ale aj našej spoločnosti, národa a štátu. Chápe to však verejnosť, manažéri a politici skutočne tak dobre, ako každý chápe, že si daný tovar v obchode nekúpi, ak nemá za čo? Domnievam sa, že v tom je problém.
Najväčší problém slovenskej vedy, výskumu a vzdelávania a zároveň veľký problém našej spoločnosti je, že si spoločnosť tú zásadnú historickú skúsenosť dostatočne do dôsledkov, v súvislostiach a každodennej praxi neuvedomuje. Obávam sa, že verejnosť vcelku nevie, kto a na čo je vedec, profesor, akademik – napriek tomu, že celkom dobre vie, na čo je lekár, advokát, krajčír, alebo chápe, že niekto musí vymyslieť lieky. Nevie, čo je veda a čo je výskum. Príliš veľká časť verejnosti sa nedožaduje najkvalitnejšieho vzdelania pre svoje deti. Stačí jej fakt, že deti získajú diplom. To, na akej škole, nie je dôležité. Takže hlavnou príčinou súčasného stavu je „nevedomý“ vzťah celej spoločnosti k vede, výskumu a vzdelávaniu.
Slovenskú vedu a výskum sužujú viaceré príkoria, ktoré asi nebudú mať v dohľadnej dobe triviálne riešenie. Či už preto, že sa stále presadzujú krátkodobé riešenia ohraničované často parlamentnými voľbami, alebo prijímaním skôr lokálnych ako koncepčných riešení, ktoré by našu vedu a výskum posunuli dopredu. Existuje podľa vás riešenie, ako z tohto začarovaného kruhu vystúpiť? Môžeme si v tomto smere vziať nejaký príklad z inej krajiny?
Predstavitelia akademickej komunity sa na okrúhlom stole zhodli, že vedia, ktoré opatrenia je nielen potrebné, ale aj možné urobiť, aby sme sa posunuli dopredu.
1. Potrebujeme nový zákon o štátnej vednej politike, ktorý by adekvátne zohľadnil súčasnú situáciu v slovenskom i svetovom výskumnom priestore. MŠVVaŠ SR by malo vytvoriť expertnú pracovnú skupinu, v ktorej by mali adekvátnu účasť významní predstavitelia vedy a výskumu (medzinárodne uznávaní vedci, významní riadiaci pracovníci vedy a výskumu, ktorí dosiahli medzinárodnú úroveň vo svojom odbore). Expertná pracovná skupina by mala naformulovať strategické a zásadné princípy s cieľom prípravy nového zákona o štátnej vednej politike. Legislatívna pracovná skupina by mala pripraviť návrh nového zákona o štátnej vednej politike. Návrh zákona by mal byť predložený expertnej pracovnej skupine. Následne by mal byť posunutý do parlamentu.
2. Musíme čo najskôr zaviesť pravidelný medzinárodný audit výsledkov výskumu, ktorý by sa premietol do rozdeľovania štátnej podpory za výskum. MŠVVaŠ SR v roku 2016 zriadilo expertnú pracovnú skupinu, ktorá v tom istom roku vytvorila systém hodnotenia výsledkov výskumu, ktorý je efektívnou adjustáciou a zjednodušením britského systému REF. Navrhnutý systém bol prezentovaný Rektorskej konferencii, Rade vysokých škôl a Klubu dekanov. Neboli vznesené námietky a protinávrhy. MŠVVaŠ SR by malo vytvoriť expertnú pracovnú skupinu na prípravu implementácie systému hodnotenia medzinárodným panelom.
3. Je potrebné zásadne pokročiť v internacionalizácii vedy, výskumu a vzdelávania. Internacionalizácia by implicitne a nenásilne riešila mnohé súčasné problémy vo výskume i vzdelávaní. Vysoké školy a SAV by mali už v týchto podmienkach zaviesť opatrenia, ktoré by výrazne zvýšili podiel vynikajúcich zahraničných odborníkov vo výučbe v magisterských/inžinierskych študijných programoch, vo vedeckej a umeleckej výchove a vo výskume. Je však zrejmé, že okrem týchto troch relatívne ľahko realizovateľných opatrení treba jednoducho zvýšiť celkovú finančnú podporu vede, výskumu a vzdelávaniu, výrazne zlepšiť rozdeľovanie tejto podpory a vytvoriť podmienky na väčšiu účasť súkromného sektora na podpore. Pozitívnych príkladov v krajinách s podstatne lepšou situáciou vo vede, výskume a vzdelávaní je dosť. Ide však o ochotu poučiť sa a adjustovane (s adekvátnym zohľadnením špecifík) zaviesť osvedčené riešenia u nás.
Jedným z objektívnych kritérií stavu vedy a výskumu je porovnanie sa s výsledkami v medzinárodnom meradle. Hirschov index a expertné hodnotenie, tzv. peer review, patria medzi scientometrické kritériá uznávané na celom svete. Ako si v tomto porovnaní vedie slovenská veda a výskum?
Slovensko je na tom z hľadiska špičkových výkonov skutočne veľmi zle. Samozrejme, máme svetových vedcov, ale vcelku a v priemere sme na tom doslova, prepáčte za ten výraz, mizerne. Vidieť to na počte získaných ERC grantov a projektov v rámci H2020, na umiestnení v rebríčku Nature index a na počte top publikácií. Porovnanie počtov ERC grantov je priam desivé: Fínsko má 5,51 milióna obyvateľov, Slovensko 5,45. Fínsko získalo 163 ERC grantov, Slovensko 2 (aj to ich získal jediný vedec, Ing. Ján Tkáč, DrSc., zo SAV). Pritom je zrejmé, že oba päťmiliónové národy disponujú porovnateľným intelektuálnym potenciálom (dôsledok genetiky). Porovnaní s podobne početnými štátmi je viac. Pri týchto číslach si človek s hrôzou uvedomí, že tento priam ponižujúci pomer asi nijako netrápi tých, ktorí majú právomoc a kompetencie zmeniť to. Asi ich zamestnávajú iné ciele. Pretože niet dôvodu myslieť si, že by naši politici boli v princípe menej schopní ako tí fínski. Bez štátnej podpory excelentnosti, ktorá môže napokon viesť k lepšiemu prieniku Slovenska do európskeho výskumného priestoru, to nepôjde.
V nadväznosti na predchádzajúcu otázku sa chcem spýtať aj na podporu excelentných vedcov, tímov a pracovísk. Vzhľadom na systém prerozdeľovania štátnej podpory pre vedu a výskum nemôžu takíto jednotlivci či tieto pracoviská zatiaľ očakávať nejakú výrazne inú podporu ako „priemerní“ vedci či pracoviská. No excelentnosť v celom dôsledku tohto slova by si zaslúžila asi inú pozornosť. Prežíva teda v prístupe kompetentných stále to historické „vsjo rovno“? Len aby boli, keď nie všetci, tak aspoň väčšina, spokojní, lebo je to potenciálny elektorát?
Podpora excelentnosti je prakticky zanedbateľná: rozdeľovanie peňazí nekoreluje s významnosťou vedeckých výsledkov. Absentuje medzinárodný audit výsledkov výskumu, ktorý by identifikoval excelentných jednotlivcov a excelentné tímy a vytvoril by tak objektívny základ pre výrazne hierarchickú podporu excelentného výskumu. Pritom, ako som už uviedol, od konca roku 2016 máme rozumný návrh na takéto hodnotenie a tento návrh bol vytvorený skutočne expertnou skupinou medzinárodne významných vedcov na objednávku samotného MŠVVaŠ SR. MŠVVaŠ SR rozdeľuje štátnu dotáciu pre vysoké školy na základe počtu a kategorizácie publikácií. Nezohľadňuje skutočný impakt týchto publikácií. Pritom je známe, že až 40 % CCC publikácií nikdy nikto necitoval.
Je tiež známe, že približne 30 % publikácií v Nature sa nikdy necituje a na vysokom impakt faktore Nature sa podieľa približne len 13 % článkov. Takže hodnotiť podľa kategórie publikácie má zmysel maximálne dva roky po publikovaní. Potom sa musí hodnotiť a rozdeľovať finančné prostriedky výlučne na základe skutočného impaktu publikácií. Na rozdiel od susedných štátov u nás neexistuje podporná schéma na prípravu ERC projektov. Po návšteve prezidenta ERC profesora J.-P. Bourguignona na Slovensku navrhli spolu predseda SAV a rektor UK v roku 2016 prvý krok takejto podpory listom ministrom financií a školstva. Dosiaľ neodstali odpoveď. Identifikácii a podpore excelentnosti bránia aj významné negatívne aspekty slovenskej vedy a vysokého školstva – predstieranie medzinárodnej kvality vedy a výskumu, škodlivé uplatňovanie rovnostárstva, nedôstojná produkcia docentov a profesorov, absencia adekvátneho, zdravo konkurenčného a motivujúceho prostredia. V tomto si musia do značnej miery urobiť poriadok všetci vedci a učitelia na vysokých školách sami v svojej komunite. Samozrejme, že ambície získať dôležité akademické funkcie sú vzhľadom na voliteľnosť do týchto funkcií akademickými senátmi častou brzdou a prekážkou opatrení, ktoré naše vysoké školy a vedecké ústavy potrebujú.
Vo svojich vystúpeniach na odborných fórach uvádzate, že kritériá hodnotenia znalostí študentov prírodných a technických vied na skúškach v 80. rokoch nie je možné v súčasnosti uplatňovať. Ani u tých najtalentovanejších študentov, hoci sa miera talentu, podľa vás, nezmenila. Čím si to teda vysvetľujete?
Miera talentu sa nemení. To je, zjednodušene povedané, genetika. Najtalentovanejší študenti dnes nemajú menší talent ako najtalentovanejší študenti začiatkom osemdesiatych rokov, keď som začal učiť na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky UK v Bratislave. Úroveň komplexnosti všeobecného vzdelania však evidentne klesá. Súčasní študenti v priemere nie sú schopní na rozumnej úrovni zvládnuť viac ako približne tretinu toho, čo som pokojne mohol požadovať od študentov v osemdesiatych rokoch. Ako prorektor UK som mal možnosť často o tomto diskutovať s učiteľmi viacerých vysokých škôl. Ani v jednom prípade som nenašiel iné skúsenosti.
Veľmi zdôrazňujem: študenti sami za toto nemôžu. Je to dôsledok priemerne nízkej kvality vzdelávania na základných a stredných školách. Spýtal som sa kvôli tejto odpovedi vnučky manželkinej sesternice, ktorá má 17 rokov, je sama veľmi dobrá, systematická a ambiciózna študentka bilingválneho gymnázia. Doslova mi povedala, že má pocit, že mladí ľudia prestávajú rozmýšľať a prestávajú mať pocit, že si treba pamätať veci a poznatky, pretože sú negatívne ovplyvnení tým, že majú vždy poruke mobil a notebook, kde si všetko nájdu. A, samozrejme, nie je to vina tých mladých ľudí. Je to vina všetkých, ktorí sa podieľajú na ich výchove. Ak sa nezlepší kvalita vzdelávania žiakov základných a študentov stredných škôl, dôsledky budú pre Slovensko priam katastrofálne. Problém je, že pri tomto slove má drvivá väčšina ľudí pocit, že ide o riadne preháňanie. Neuvedomia si pritom, či majú schopnosti toto posúdiť.
Neustále klesajúca úroveň vedomostí mladých ľudí (česť výnimkám) najmä v oblasti spomínaných prírodných a technických vied bude mať za následok nedostatočný počet potenciálnych budúcich vedcov a výskumníkov, nehovoriac o tých excelentných. Čo treba urobiť preto, aby sa opäť žiaci a študenti na všetkých úrovniach školstva nadchli pre vedu a techniku? Ako zároveň vychovať a prilákať do školstva kvalitných pedagógov?
Aj o tejto otázke som hovoril s vnučkou manželkinej sesternice. Povedala mi, že má pocit, že príliš mnoho mladých ľudí má tendenciu orientovať sa na vzdelanie (alebo skôr na absolvovanie školy), ktoré im umožní ľahko získať diplom a dobre zarábať. Nie som ani štátnik, ani ekonóm, ale laicky pochybujem o tom, či je pre našu malú krajinu ozaj dobré produkovať neadekvátne množstvá absolventov v zameraniach, v ktorých sa nemôžu uplatniť a v ktorých nemôžu pomôcť reálnym potrebám hospodárstva a spoločnosti. Evidentne je nutné zvýšiť atraktívnosť štúdia technických a prírodných vied. Bez takých absolventov budeme odkázaní na odborníkov zvonku.
Vplyv kvalitného učiteľa prírodných a technických predmetov na základných a stredných školách je významný. Kvalitný učiteľ môže presvedčivo vysvetliť čokoľvek a najmä to, že nemôže byť pre nikoho ťažké pochopiť to, čo je už vymyslené, ak je to dobre vysvetlené. V tomto zmysle nie je matematika a fyzika o nič ťažšia ako iné predmety. Ak ťažšia niekomu pripadá, je to zlyhanie učiteľa a niekedy aj rodičov. Otázkou teda je, ako mať na základných a stredných školách kvalitných učiteľov, ktorí by dokázali pozitívne ovplyvniť žiakov a študentov. No nebudeme ich mať, kým si učiteľov štát a spoločnosť nebude viac vážiť a adekvátne ich hodnotiť. Napriek súčasnej situácii máme na stredných školách stále ešte talentovaných študentov matematiky a fyziky. Nedávno sa konalo paralelne v Bratislave a Košiciach finále súťaže Fyzikálny náboj. V Bratislave sa na ňom zúčastnilo 425 študentov. Hlavným organizátorom bol môj doktorand Mgr. Valovčan. Spýtal som sa ho, koľko z týchto 425 zanietených študentov príde študovať na našu fakultu. Jeho odpoveď bola zdrvujúca: tak do desať. Kam ide zvyšok? Odídu študovať do zahraničia, alebo študovať IT na Slovensku (lepší prípad), alebo si zvolia iné vysoké školy. Prečo? Zrejme pre celkovú situáciu s podporou mladých talentovaných ľudí, ktorí odchádzajú za lepšími podmienkami jednak pre tvorivú prácu, jednak pre jej ohodnotenie.
Bežnou praxou na zahraničných univerzitách je účasť špičkových vedcov a výskumníkov z rôznych krajín. Slovenské univerzity sú v tomto smere konzervatívne, podvyživené. Boli by ony tým motorom, ktorý by dokázal naštartovať zmeny a posunúť slovenskú vedu a výskum na špičkovú úroveň?
Ako som už uviedol, jedným z troch hlavných odporúčaní, ktoré som prezentoval na okrúhlom stole, je internacionalizácia. Zvýšenie účasti špičkových vedcov zo zahraničia má veľký význam pre zvýšenie kvality výskumu a vysokoškolského vzdelávania. Špičkoví zahraniční vedci sa môžu podieľať na vedení dizertačných prác, môžu byť menovaní do odborových rád doktorandského štúdia, pozývaní do obhajobných komisií alebo ako oponenti, môžu mať prednáškové pobyty pre študentov. Oponentmi dizertačných prác našich doktorandov sú len zahraniční (nie českí) oponenti. Nič mi v tom ako predsedovi odborovej rady nebráni.
Z nedávno publikovaného prieskumu vyplynulo, že až takmer 80 % Slovákov nevie uviesť meno žiadneho slovenského vedca a 64 % nevie uviesť žiadny úspech slovenskej vedy. Kto teda musí robiť našej vede a výskumu lepšie PR? Potrebuje vôbec veda a výskum PR smerom k celej spoločnosti?
Samozrejme, potrebuje. Ako napokon všetko. Na súčasnom vzťahu verejnosti, manažérov a politikov k vede, výskumu a vzdelávaniu majú veľký podiel samotní vedci. My vedci sme za tridsať rokov nedocenili, že spoločnosť treba k správnemu vzťahu vychovať. Nikto to za nás neurobí. Evidentne nestačí len robiť excelentný a zaujímavý výskum. Nestačí ho len popularizovať v doterajšej podobe a štruktúre. My vedci musíme prevziať nutnú mieru svojej spoločenskej zodpovednosti. Musíme pôsobiť na spoločnosť tak, aby pochopila to najpodstatnejšie: že rozvoj poznania, excelentný výskum a kvalitné vzdelávanie sú nutnou podmienkou rozumného rozvoja a prežitia spoločnosti. Realizovať to nie je, samozrejme, ľahké. Musíme však na to prísť. Budeme pritom potrebovať pomoc PR profesionálov, ktorí majú dostatočné vzdelanie vo vzťahu k vednej politike.
Keby ste mali tú politickú a spoločenskú právomoc a kompetencie zmeniť veci týkajúce sa vzdelávania, vedy a výskumu na Slovensku, kde by ste začali a kam by vaše úsilie smerovalo v najbližších piatich rokoch?
Boli by to tieto zásadné kroky: 1. Nový zákon a štátnej vednej politike a nový zákon o vysokých školách. 2. Zavedenie pravidelného medzinárodného auditu výsledkov výskumu inštitúcií, ktoré výskum realizujú. 3. Internacionalizácia vedy, výskumu a vzdelávania. 4. Zvýšenie finančnej podpory pre vedu, výskum a vzdelávanie súčasne so zmenou ich rozdeľovania. 5. Vytváranie podmienok na väčšiu podporu výskumu zo strany súkromného sektora.
