Popri budovaní priemyselných kapacít sa venuje aj budovaniu ľudských zdrojov a pracovnému trhu. V súčasnosti je Anton Ongrej členom expertnej skpiny projektu Vysoké školy ako motory rozvoja vedomostnej spoločnosti, ktorý iniciovalo Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR. Zároveň pracuje ako špičkovým manažér spoločnosti Samsung na Slovensku. Hovorili sme s ním o kvalite vzdelávania na Slovensku z pohľadu elektrotechnického priemyslu. 

Ľudia akých profesií vašej spoločnosti a celkovo elektrotechnickému priemyslu na Slovensku najviac chýbajú, čo najviac potrebuje?

Chýbajú ľudia so vzdelaním technického smeru so zameraním na elektrotechniku, strojárstvo a IT technológie. Pri vysokoškolských profesiách je to ešte horšie ako pri stredoškolských. Potrebujeme inžinierov, ktorí zvládajú aj niekoľko odvetví, ale špecializujú sa na to, čo práve treba. Deficit však pociťujeme aj v ekonomických smeroch v pozíciách daňoví a colní špecialisti, či účtovníci.

Aká je úroveň technického, jazykového alebo manažérskeho vzdelania absolventov slovenských vysokých škôl?

Teoretická príprava je na pomerne vysokej úrovni, avšak úroveň tiež kolíše od školy ku škole. Technická úroveň študentov nie je zlá, len ich je málo. Sú značné rozdiely v kvalite absolventov jednotlivých vysokých škôl. Absolútne však chýbajú praktické skúsenosti a prax v reálnych podmienkach. Absolventi často majú nulovú predstavu o fungovaní firiem na Slovensku a potrebách praxe.

Čo absolventom chýba po príchode do firmy po škole, čo ich musíte doučiť?

V prvom rade im chýba disciplína, manažment času a pocit zodpovednosti. Absentuje reálny pohľad na vlastné schopnosti a možnosti ich trhového ocenenia. Pre stredoškolákov, ktorí u nás praxujú, je dôležité vyskúšať si, aké je to byť súčasťou kolektívu desať tisíc ľudí, ktorí výrobok pripravujú a produkujú. To je obrovská zodpovednosť a treba sa pýtať, či školy učia ľudí tej zodpovednosti, kvalite, či sa pripravujú na zapojenie do tohto systému.

Aké máte vo firme skúsenosti s praxou študentov vysokých škôl?

Máme veľmi dobré skúsenosti s odbornou praxou stredoškolákov, máme rozbehnutý projekt FRESH pre 40 študentov ročne. Pozitívne skúsenosti z projektu so strednými školami by sme radi aplikovali aj na možnosť absolvovania praxe vysokoškolákov, ale žiaľ nemajú možnosť stráviť potrebný čas v podniku. Naša spoločnosť v súčasnosti ponúka možnosť spolupráce pri tvorbe bakalárskych a diplomových prác.

Ako sa pozeráte na projekt Vysokoškoláci do praxe, aké sú skúsenosti vašej firmy?

Projekt považujem za prínosný hlavne v tom, že napomáha obnoviť stratené väzby medzi priemyslom a vysokými školami tam, kde zanikli, alebo aj vytvoriť novú spoluprácu medzi zahraničnými investormi a domácim akademickým prostredím. Zmapovali sme podniky, kde tieto väzby nezanikli a dobre využívajú možnosti praxe. Najlepšie príklady takejto spolupráce chceme rozšíriť na podniky, ktoré takéto väzby nemajú, ale sú ochotné ich robiť.

Ako možno slovenské vysoké školy viac priblížiť praxi, požiadavkám ekonomiky a priemyslu?

Problém vidím nielen v motivácii vysokých škôl, ale aj v potrebe reformy celého školského systému. Školy a vysoké školy dostávajú peniaze podľa toho, koľkých majú študentov bez ohľadu na ich ďalšie uplatnenie a kvalitu vzdelania, ktorá sa každoročne znižuje. To je potrebné čím skôr zmeniť, aby školy dostávali peniaze za to, aké uplatnenie v živote, v zamestnaní alebo v podnikaní dosiahnu ich absolventi.To trápi zamestnávateľov, ale netrápi to štátnych úradníkov, ktorí sú zodpovední za financovanie škôl. Skôr tento systém udržiavajú a podporujú na úkor celej spoločnosti, ktorá zatiaľ nenašla dostatočnú silu, aby neefektívny systém vzdelávania zmenila.

Peter Kremský