Ženy môžu mať rovnako úspešnú kariéru vo vede a technike ako muži. Je nevyhnutné zahodiť zaužívané vzorce z minulosti a sústrediť sa na potenciál a talent namiesto pohlavia. Búranie predsudkov je možné najmä prostredníctvom zdieľania inšpiratívnych príbehov. A preto sa s vami podelíme o ďalší inšpiratívny príbeh s Ivonou Gašparovou, vývojárkou webovej aplikácie pre bankový sektor.

Neľahká situácia, do ktorej sa priemyselné podniky dostali po príchode koronavírusu a v súčasnosti kvôli energetickej kríze a konfliktu na Ukrajine, preverila ich zdravie a schopnosť prispôsobiť sa neočakávaným situáciám. Manažéri hľadali spôsob, ako udržať výrobu bez vplyvu na kvalitu, zvýšené náklady a včasnosť dodávok odberateľom. Práve v tomto období sa prejavila dôležitosť projektov zameraných na udržanie chodu výrobných zariadení a technológií čo najdlhšie v bezporuchovom stave, optimálnu spotrebu energií či schopnosť reagovať proaktívne na možné zlyhania technológií namiesto reaktívnych zásahov. Vo všetkých týchto projektoch hrá mimoriadne dôležitú úlohu údržba a podpora výroby. O skúsenostiach v oblasti transformácie údržby u najväčšieho výrobcu ocele v strednej Európe sme sa porozprávali s Ing. Petrom Gazsim, generálnym manažérom pre transformáciu údržby a podpory výroby v U. S. Steel Košice, s. r. o. (USS KE).

Rýchlosť zmien vo svete, ktorých sme súčasťou, nemá v doterajšej histórii obdobu. Týkajú sa nielen technologického vývoja, ale aj vývoja geopolitického, ekonomického, sociálneho. Neistota a zmena sú jedinými istotami. Ako možno udržať zdravý chod firiem a priemyslu v takýchto podmienkach? Akú úlohu v tom hrajú technologické inovácie, prístup ľudí a zmysel pre zodpovednosť? O svoje skúsenosti nielen v týchto oblastiach sa s nami podelil Petr Novak, Director of Automotive Operations v nadnárodnej spoločnosti JTEKT European Operations.

Dievčatá a ženy sú v IT oblasti vítané a žiadané. Je však potrebné, aby mali tie, ktoré zvažujú ísť cestou vedy a techniky, dostatok informácií a hlavne poznali ľudí, ktorí im na tejto ceste môžu pomôcť a nasmerovať ich. Pomáhať malým aj veľkým ženám objavovať čaro technológií, aj to je poslanie Petry Kotuliakovej, ktorá vedie organizáciu Aj Ty v IT.

Termíny IoT a IIoT dnes používa prakticky každý od výrobcov strojov a zariadení, spotrebiteľov, odborné inštitúcie až po politických predstaviteľov. Inteligentné autá alebo domáce spotrebiče sú dokonalým príkladom IoT zariadení, ktoré sa pripájajú na internet, odovzdávajú a prijímajú dáta a spájajú fyzický svet s digitálnym svetom. Okrem IoT existuje ďalší podobný koncept s názvom IIoT, čo znamená priemyselný internet vecí. Oba koncepty majú rovnakú funkciu, a to prepájanie inteligentných zariadení. Jediný rozdiel medzi nimi je ich všeobecné použitie. Zatiaľ čo IoT má najčastejšie spotrebiteľské využitie, IIoT sa používa na priemyselné účely, ako je výroba, monitorovanie dodávateľského reťazca a riadenie. Viac sme sa o tejto problematike porozprávali s Thomasom Schulzom, channel manažérom strednej a východnej Európy v spoločnosti GE Digital.

Mnohí z nás si určite dobre pamätajú časy, keď sa v predpísaných časových intervaloch „odpisovali“ plynomery či vodomery. Osobná návšteva zástupcu dodávateľa týchto médií či domových správcov a následné prepisovanie zozbieraných údajov do ďalších výkazov a neskôr počítačov boli časovo náročné a náchylné na chyby. V dobe internetu či ešte populárnejšieho internetu vecí sa aj táto oblasť výrazne mení. O aktuálnom stave a najlepších skúsenostiach z hľadiska nasadzovania moderných komunikačných technológií a riešení pre vodárenský priemysel sme sa porozprávali s Mariánom Doležálkom, produktovým manažérom spoločnosti Macro Components, s. r. o.

V rôznych priemyselných odvetviach vrátane stavebníctva, rafinérií a energetiky sú údržba a monitorovanie dôležitou súčasťou rutinných činností. Úlohy, ktoré donedávna vykonávali ľudia, už robia autonómne „robotické psy“. Ich cieľom je zlepšiť efektivitu práce, znížiť náklady, odhaliť rôzne problémy skôr, ako by mohli spôsobiť prestoje, a v neposlednom rade zaistiť bezpečnosť pri práci. V rozhovore s Radoslavom Balajkom, CEO Panza Robotics, sme sa porozprávali o vývoji štvornohého robota na Slovensku, ale aj o možnostiach uplatnenia v energetickom priemysle.

Je nevyhnutné, aby sme zahodili zaužívané vzorce z minulosti a sústredili sa na potenciál a talent namiesto pohlavia. Tak ako muži dokážu byť skvelí kuchári či vizážisti, aj ženy sú kvalifikované v IT a technických a vedeckých odboroch. Dôkazom sú mnohé úspešné ženy, medzi ktoré patrí aj Miriam Jarabicová, pracujúca na pozícii vývojárky dosiek plošných spojov.

Niektoré témy sú a asi aj zostanú večné. Na Slovensku medzi ne určite už dlhodobo patrí kvalita vzdelávania, prepojenie škôl s praxou a systémová podpora vedy, výskumu a vývoja. Mnohí o tom rozprávajú, ako by sa to dalo, len málo z nich však dokáže skutočne meniť systém k lepšiemu. Máme vôbec na to, aby sme dokázali vychovať generáciu inovátorov, aby naše školy dokázali nejako motivovať mladých zostať na Slovensku, aby im dokázali odovzdať vedomosti s cieľom úspešne zvládnuť pracovný a osobný život? Odpovede sme hľadali s doc. Ing. Mikulášom Bitterom, PhD., prorektorom STU v Bratislave pre vzdelávanie a starostlivosť o študentov, a prof. Ing. Jánom Košturiakom, PhD., dlhoročným pedagógom, inovátorom, jedným zo zakladateľov a súčasným prezidentom inovačného laboratória prelomových nápadov INOVATO a pracovníkom IPA Slovakia, s. r. o.

Každá minca má dve strany. Jedna vec je, ako si jednotlivé univerzity nastavia svoje študijné programy a plány, druhá je však to, ako mladý človek dokáže získané vedomosti a zručnosti po absolvovaní štúdia reálne využiť nielen v rámci prijímacieho pohovoru do zamestnania, ale hlavne vo svojej každodennej práci. V nasledujúcej časti sme dali priestor hlasu z pomyselnej „druhej strany barikády“ – mladým ľuďom, ktorí len nedávno ukončili svoje univerzitné štúdium a v súčasnosti už pracujú v komerčnom prostredí. Ako využili vedomosti získané na univerzite a čo by sa podľa nich malo v rámci vzdelávania zmeniť, doplniť, zlepšiť?