Lenka Galčíková je v súčasnosti študentkou 2. ročníka inžinierskeho štúdia na Fakulte chemickej a potravinárskej technológie STU v Bratislave v študijnom odbore automatizácia a informatizácia v chémii a potravinárstve. Z jej doterajších významnejších úspechov možno spomenúť pochvalné uznanie dekana za mimoriadne plnenie študijných povinností, cenu rektora Študent roka v kategórii Najlepší študent II. stupňa štúdia či víťazstvo v medzinárodnej súťaži Female Engineers MOL Programme, ktoré sa jej podarilo získať v minulom roku.

Aj keď prvé počiatky vedy siahajú do čias starovekého Grécka, jej moderná podoba sa objavila až začiatkom sedemnásteho storočia, keď sa začal na overovanie tvrdení používať experiment. Za viac ako tristo rokov sa veda, výskum a vzdelávanie posunuli o veľký kus vpred. A tak ako v minulosti, aj dnešnú generáciu vedcov trápia pri výkone ich povolania rôzne problémy a výzvy. O tom, ktoré to sú a aké sa črtajú ich riešenia na Slovensku, sme sa porozprávali s jedným z najpovolanejších – prof. RNDr. Petrom Moczom, DrSc. Je vedúcim Katedry astronómie, fyziky Zeme a meteorológie na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky UK v Bratislave, vedúcim vedeckým pracovníkom v Ústave vied o Zemi SAV, predsedom Učenej spoločnosti Slovenska a predsedom Slovenskej komisie pre vedecké hodnosti.

Viacerí predstavitelia popredných svetových organizácií poukázali na fakt, že Slovensko patrí medzi najrizikovejšie krajiny, čo sa týka dosahu automatizácie na trh práce. V spolupráci s odborníkmi z rôznych oborov sa organizátori tohtoročnej konferencie BeREADY FOR THE FUTURE opäť pokúsili zorientovať študentov stredných škôl v aktuálnych trendoch a možných scenároch budúcnosti, vďaka čomu si budú vedieť vybrať zameranie tak, aby sa dokázali uplatniť v rýchlo sa meniacom pracovnom prostredí. Profitovať by z toho mali nielen oni, ale aj naša krajina. Našu účasť na konferencii sme využili aj my a s Rolandom Ižipom, zástupcom šéfredaktora ekonomického týždenníka Trend, sme sa porozprávali aj o tom, či je Slovensko pripravené na nastupujúcu štvrtú priemyselnú revolúciu a ako motivovať mladých ľudí k štúdiu technických disciplín, ktoré budú pre ďalší rozvoj našej krajiny jedny z rozhodujúcich.

Viktor Lučkanič je v súčasnosti študentom 1. ročníka inžinierskeho štúdia na Fakulte elektrotechniky a informatiky STU v Bratislave v študijnom odbore robotika a kybernetika. Bakalársku prácu robil v spolupráci so spoločnosťou PSA v Trnave, kde sa zaoberal virtuálnym modelovaním výrobnej linky a následným optimalizovaním výroby. Spolupracoval tiež s dizajnérmi z Fakulty architektúry STU, kde spolu s ďalšími kolegami pracovali v rámci projektu od spoločnosti Škoda na návrhu a zostrojení prototypov v oblasti samočistiacich áut budúcnosti. V súčasnosti sa podieľa na zlepšovaní a inovovaní plánovania výroby vo firme IKEA Components.

Meranie prevádzkových fyzikálnych veličín, ako sú tlak, výška hladiny, prietok či teplota, patrí medzi piliere kvalitného riadenia najmä spojitých technologických procesov. Zdá sa vám nadpis článku príliš odvážny až provokujúci? V rozhovore s doc. Ing. Martinom Halajom, PhD., odborníkom so znalosťami nielen z akademickej pôdy, ale aj z viacerých významných projektov z Blízkeho východu, sme sa pokúsili uviesť tému merania v priemyselnej praxi na pravú mieru.

Tereza Ábelová je v súčasnosti študentkou 2. ročníka inžinierskeho štúdia na Fakulte chemickej a potravinárskej technológie STU v Bratislave v študijnom odbore automatizácia a informatizácia v chémii a potravinárstve. Prostredníctvom programu ERASMUS absolvovala jeden semester štúdia na Univerzite v Ľubľane a je členkou univerzitného STUBA Green Team, ktorý vyvíja bezpilotnú elektrickú formulu, pričom Tereza sa podieľa na vývoji autonómneho riadenia. V spolupráci so školou pracuje v slovenskom startupe ProGridTech, ktorý chce priniesť nové riešenia v oblasti energetiky. Je aj víťazkou v TV šou Čo ja viem?

Bc. Jakub Krchnák je v súčasnosti študentom 1. ročníka inžinierskeho štúdia na Fakulte elektrotechniky a informatiky STU v Bratislave v študijnom odbore aplikovaná elektrotechnika. Jeho doteraz najvýznamnejším úspechom je účasť v súťaži EBEC team design a case study. Spolupracoval aj na vyhodnocovaní merania a následnom zopnutí vysielačov stredných vĺn pre spoločnosť Tower Com, a. s.

Technológia blockchain púta čoraz väčšiu pozornosť a často sa uvádza ako sľubná technológia, ktorá by mohla priniesť výrazné výhody a inovácie v energetickom sektore. Britské národné stredisko pre integráciu energetických systémov (financované EPSRC) v spolupráci s veľkými priemyselnými partnermi (Siemens) spracovalo a nedávno uverejnilo jeden z prvých akademických výskumných materiálov, ktorý vypracovali odborníci a ktorý skúma výzvy a príležitosti blockchainu v oblasti energetických aplikácií. Výskumné úsilie viedli akademici zo skupiny Smart Systems Group na Heriot-Watt University.

Zákon o kybernetickej bezpečnosti priniesol množstvo opatrení a zmien pri projektoch zameraných na komunikačné a informačné technológie. Týka sa nielen štátnych zákaziek, ale zahŕňa aj prevádzkovateľov základných služieb, teda oblasť energetiky, plynárenstva či dopravy. Ako sa na tieto zmeny pripravili vývojári a výrobcovia riadiacich systémov, ktorí sem informačné systémy a služby dodávajú? Na to sme sa spýtali Pavla Kulika, riaditeľa útvaru Technického rozvoja spoločnosti ZAT, ktorá dodáva riadiace systémy a know-how pre energetiku a priemysel takmer do 70 štátov sveta.

Michal Takáč je v súčasnosti študentom 2. ročník doktorandského štúdia v študijnom odbore Kybernetika na Fakulte baníctva, ekológie, riadenia a geotechnológií TU Košice. Z množstva jeho úspechov možno spomenúť ocenenie za najlepšiu diplomovú prácu v šk. roku 2016/2017 na Fakulte baníctva, ekológie, riadenia a geotechnológií s názvom Využitie virtuálnej reality vo výučbe, 10. miesto v celosvetovom hackathone zameranom na vývoj aplikácií využívajúcich virtuálnu realitu na webe (WebVR) s aplikáciou MathworldVR (projekt bol spomenutý aj na prestížnej konferencii Google I/O 2017), či získanie štipendia na šesťmesačnú stáž na University of California Berkeley od 01/2020.