Do výpočtov výkupných cien sa musia okrem samotných nákladov na výrobu zahrnúť aj tieto vstupné investície. Vstupné investície pri výrobe elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov sú výrazne vyššie, avšak účinnosť výroby nedosahuje hodnoty ako pri výrobe z fosílnych palív. Vo výpočtoch výkupných cien sa preto uvažuje s rôznymi inštalovanými výkonmi pri zohľadnení rozhodujúcich špecifík nákladov na výstavbu a prevádzku jednotlivých výrobných zariadení a technológií.

Udržateľnosť a energetická bezpečnosť štátu má po turbulentnom období rôznych energetických kríz a pri kolísaní cien na trhoch s fosílnymi palivami najvyššiu prioritu. Nerastné bohatstvo Slovenskej republiky na zabezpečenie výroby elektrickej energie z vlastných zdrojov je nedostatočné, preto sa krajina stáva závislá od svojich energetických partnerov [1]. Výroba elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov je cesta, ktorou sa energetický priemysel musí uberať, aby sa znížila závislosť ekonomiky od zmluvných obchodných partnerov. Postupný prechod na nové zdroje výroby predstavuje benefit v podobe dosahu na životné prostredie, pričom sa začína znižovať uhlíková stopa v danom odvetví.

V posledných rokoch sa podiel výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov na celkovej spotrebe pohyboval okolo 21 % [2]. Obnoviteľný zdroj má už vo svojom názve možnosť opakovaného využívania, čo sa pri zdrojoch fosílnych palív nedá povedať, tie majú svoje limity v zásobách aj možnosti ťažby. Energetický potenciál obnoviteľného zdroja je daný v procese postupného obnovovania, a to prírodnými procesmi alebo činnosťou ľudí. Podpora tohto typu výroby sa pozoruje na všetkých frontoch, či už zo strany Európskej únie, Slovenskej republiky, ale aj miestnych samospráv. Najväčší rozmach podpory nastal prijatím integrovaných národných energetických a klimatických plánov, ktoré sa schvaľujú na obdobie desiatich rokov [3].

Každý novo schválený plán zvyšuje podporu obnoviteľných zdrojov a zaväzuje sa zvýšením podielu vyrobenej energie z týchto zdrojov na celkovej výrobe. V súvislosti s plnením plánu pripravila vláda Slovenskej republiky niekoľko motivačných pravidiel pre výrobcov energie a vytvorila možnosti krytia vstupných investičných nákladov z podporných fondov EÚ. Objem podpory pri investičných nákladoch musí byť zahrnutý do konečnej celkovej kalkulácie výkupných cien energií. Ďalším nemenej dôležitým faktorom pri určovaní výkupnej ceny je návratnosť investícií, ktorá bola v minulosti veľkou prekážkou prechodu výrobcov energií na technológiu výroby podporujúcu využitie obnoviteľných zdrojov energie.

Potenciál využitia OZE na Slovensku

Najväčší potenciál predstavuje slnečná energia, ktorá je dostupná na celom našom území. Výnimkou sú niektoré hornaté oblasti, kde sa slnko nenachádza na obzore dostatočne dlhý čas, aby sa dokázal využiť jeho potenciál pri zohľadnení vstupných nákladov. Pri premene slnečnej energie na elektrickú sa využíva fotovoltický jav, kde pri dopade slnečných lúčov tvorených fotónmi na polovodičový p-n prechod dochádza k uvoľňovaniu a hromadeniu veľkého množstva elektrónov. Aby sa elektróny dostali do pohybu, treba systém doplniť dvomi opačne nabitými elektródami. Takto pracujúci prvok sa nazýva fotovoltický článok a jeho potenciál pri výrobe elektrickej energie závisí predovšetkým od intenzity slnečného žiarenia a plochy, na ktorú slnečné žiarenie dopadá.

Veterná energia má podstatné nižší potenciál využitia ako slnečná. Vo všeobecnosti závisí od atmosférických vplyvov, pohybu vzduchu pri rozličnom tlaku. Územie Slovenska je veľmi rozmanité, preto nájsť vhodné oblasti na využitie potenciálu vetra je zložité. Aby sa zabezpečila vyššia účinnosť, treba používať listy vrtule s väčšími rozmermi na vysokých stožiaroch, ktoré musia byť navrhnuté podľa statických výpočtov. Tu sa však v mnohých prípadoch dostáva do sporu investori a obyvatelia daného územia alebo ochranári.

Vodná energia pri premene na elektrickú predstavuje najväčší potenciál pri objeme výroby. Rozmanitosť slovenského územia je v tomto prípade pozitívum. Veľké množstvo vodných tokov a zásoby vody umožňujú množstvo plánov a následne analýz na vybudovanie vodných elektrárni, avšak nie všetky vodné toky sú vhodné. Prietoky niektorých riek sa na základe zmien klímy a zvyšovania priemernej ročnej teploty spojenej s dlhšími obdobiami sucha znižujú, ba niektoré korytá riek na určité obdobie v roku až vysychajú. Týmto javom sú najviac ovplyvnené prietokové vodné elektrárne, a preto sa naskytá otázka ich kombinácie s akumulačnou nádržou, ktorá by zabezpečila potrebný prísun vody do turbíny v kritickom období, takže by sa nemusel znižovať výkon elektrárne.

Geotermálna energia nie je typický obnoviteľný zdroj energie, jeho potenciál sa odvíja od ustálenej hodnoty teploty zemského jadra, ktorá prestupuje zemským plášťom a kôrou až na povrch, kde sa približné rovná vonkajšej teplote vzduchu. Teplotný gradient závisí od chemicko-fyzikálneho zloženia látok brániacich prestupu tepla na povrch. Chemicko-fyzikálne zloženie nie je všade konštantné, preto je teplota pod povrchom rozličná. Všeobecne možno geotermálny tok predpokladať na hodnote 30 °C na jeden kilometer vrtu. Avšak všetko závisí od chemicko-fyzikálneho zloženia látok a predovšetkým od dutín a prasklín v zemskej kôre. Územia s takýmito anomáliami v zemskej kôre predstavujú vysoký geotermálny potenciál, avšak v praxi sa najviac využívajú vrty s teplotou blížiacou sa hodnote bodu varu vody. Najväčší potenciál je však pri výrobe tepla a chladu, kde možno už niekoľkostupňové rozdiely teploty využiť v technológii tepelného čerpadla. Účinnosť tepelného čerpadla ako zdroja tepla vo vykurovacom systéme musí byť podporená takmer nulovými stratami cez obalové konštrukcie budov.

Energia vytvorená z biomasy ako obnoviteľného zdroja energie má korene v dávnych dobách. Vo všeobecnosti sa rozdeľuje na dva základné typy podľa vzniku, a to:

  • prírodnými procesmi,
  • činnosťou ľudí.

Podľa produkčného odvetvia ju možno ďalej rozdeliť na:

  • poľnohospodársku biomasu,
  • lesohospodársku biomasu,
  • odpad z poľnohospodárskej a lesohospodárskej výroby,
  • komunálny odpad.

Energia z biomasy sa vyrába priamo prostredníctvom spaľovania alebo tvorby bioplynu a jeho následnou premenou na teplo a elektrickú energiu.

Faktory ovplyvňujúce výpočtovú výkupnú cenu elektrickej energie 

Pri výpočte výkupnej ceny elektriny sa uvažovali rôzne hodnoty inštalovaných výkonov tak, aby boli v čo najväčšej miere zastúpené všetky špecifiká nákladov na výstavbu a prevádzku výrobného zariadenia. Faktory, ktoré vstupujú do výpočtov, sú investičné, prevádzkové a režijné náklady, úroky z úverov, osobné náklady a kalkulovaný zisk. Okrem týchto faktorov sa zohľadňuje aj predpokladaná životnosť výrobných zariadení a technológie. Predpokladanú životnosť deklaruje výrobca, ktorý sa zaručuje, že určitú dobu prevádzky účinnosť nepoklesne pod vopred stanovenú úroveň. Hodnota investície do strojných zariadení a technológie sa v nákladovej cene odzrkadľuje v podobe ročných odpisov. Každé zariadenie a technológia má osobitnú dĺžku odpisovania.

Investičné náklady sú celková cena zariadenia, za ktorú sa hodnotené zariadenie obstaralo, alebo cena podobných zariadení na trhu od rôznych výrobcov, s porovnateľnými technickými parametrami a úžitkovými vlastnosťami hodnotenými k rozhodujúcemu dátumu na mieste používania. Na stanovenie čo najpresnejšej hodnoty sa musia do výpočtu investičných nákladov zahrnúť náklady na projekčnú a inžiniersku činnosť, vývoj a vyhotovenie prototypov, nákup zariadenia, dopravu, montáž, softvér, clo, dovoznú prirážku, úroky z úverov na obstaranie. Do investičných nákladov sa nezapočítavajú penále, poplatky z omeškania a peňažné náhrady škôd súvisiacich s procesom obstarávania, výdavky na školenie personálu, opravy, spotrebný materiál a náhradne diely.

Osobitú skupinu tvoria zariadenia vytvorené vlastnou činnosťou, najčastejšie na základe vlastných vývojových programov, prototypy, pomocné a meracie prístroje, kontrolné zariadenia a softvér. Podmienkou zatriedenia do tejto skupiny je skutočnosť, že hodnotené zariadenie nebolo obstarané ako celok.

Niektoré hodnotené zariadenia zahrnuté v investičných nákladoch k určenému dátumu hodnotenia nemusia byť dostupné na trhu, podobne aj zariadenia s ekvivalentnými technickými parametrami a úžitkovými vlastnosťami. Najzreteľnejšie sa to javí pri technologických celkoch, linkách a jednoúčelových strojoch. V takýchto prípadoch sa pri stanovovaní investičných nákladov používa tzv. koeficient zmeny ceny.

Vývoj výkupnej ceny elektrickej energie v predchádzajúcom sledovanom období (2009 – 2019)

Technologický pokrok sa pri výrobe zariadení na výrobu elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov prejavuje aj vo výkupných cenách. Ako dobrý príklad slúži výroba elektrickej energie zo slnečnej energie, kde je pokles výkupnej ceny najmarkantnejší. Za obdobie posledných desať rokov sa cena znížila približne na pätinu pôvodnej výkupnej ceny. V súčasnosti sa výška investičných nákladov potrebných na vybudovanie fotovoltickej elektrárne prepočítaná na jednotku inštalovaného výkonu znižuje. Znižovanie výkupných cien možno pozorovať aj pri ostatných obnoviteľných zdrojoch. Pri niektorých vyšších inštalovaných výkonoch sa prestala poskytovať. Podpora veternej a geotermálnej energie sa znížila približne o 45 % a biomasy v závislosti od pôvodu v rozmedzí 30 – 50 % (obr. 1).

Systém podpory výroby elektrickej energie z OZE v roku 2020

Nový systém podpory výroby bol vypracovaný na základe novelizovania zákona č. 309/2009 Z. z., ktorého posledná novela nadobudla účinnosť od 1. januára 2020 [4]. Systém podporuje energetické odvetvie v súlade s usmernením Európskej únie o štátnej pomoci v oblasti životného prostredia a energetiky [5]. Okrem systému podpory sa v novele zavádza aj inštitút lokálneho zdroja, kompenzácia tarify za prevádzkovanie systému pre odberateľov nad 1 GWh ročnej spotreby, neoprávnená dodávka do sústavy a ďalšie. Zmena systému podpory sa upravila na základe pokročilých technológií na výrobu elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov a množstva elektriny na straty, ktoré prevyšuje reálne straty v regionálnej distribučnej sústave. Pri zachovaní prednostného pripojenia, prístupu a distribúcie elektriny možno systém rozdeliť do troch základných skupín:

  • Doplatok + výkup elektriny + prevzatie zodpovednosti za odchýlku. Podpora je určená pre výrobcov elektriny s inštalovaným výkonom do 250 kW vyrábajúcich energiu z vody, geotermálneho zdroja a bioplynu. Predmetný typ podpory sa uplatňuje najneskôr do 31. decembra 2033, najviac však 15 rokov odo dňa uvedenia výrobného zariadenia do prevádzky.
  • Doplatok (Feed in tariff). Podpora je určená pre výrobcov elektriny s inštalovaným výkonom od 251 kW do 500 kW vyrábajúcich energiu z vody, geotermálneho zdroja a bioplynu. Pri tomto type podpory majú výrobcovia nárok na doplatok, avšak vyrobenú elektrickú energiu musia na trh umiestňovať sami. Predmetný typ podpory sa uplatňuje počas 15 rokov odo dňa uvedenia výrobného zariadenia do prevádzky. Výška doplatku sa bude určovať na základe rozdielu medzi cenou elektriny v cenovom rozhodnutí a cenou vykupovanej elektriny stanovenou Úradom pre reguláciu sieťových odvetví.
  • Príplatok. Podpora je určená pre výrobcov elektriny s inštalovaným výkonom od 10 kW do 50 MW vyrábajúcich energiu z vody, geotermálneho zdroja a bioplynu. Podpora vznikla na základe výsledku aukcie vyhlásenej Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky. Detaily podpory spresní vyhláška, ministerstvo však rozhoduje o tom, aká technológia bude preferovaná a tiež určí objem vyrobenej elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov [6]. Predmetný typ podpory sa uplatňuje počas 15 rokov odo dňa uvedenia výrobného zariadenia do prevádzky. Výška príplatku sa bude určovať na základe rozdielu medzi víťaznou cenou elektriny v aukcii na ministerstve a cenou vykupovanej elektriny stanovenou Úradom pre reguláciu sieťových odvetví. Rovnako ako v predchádzajúcom type musia vyrobenú elektrickú energiu na trh umiestňovať sami.

Všetky typy uvedenej podpory závisia od výšky výkupnej ceny, od ktorej sa následne odvíja výška doplatku a príplatku. Výkupnú cenu elektriky bude každoročne stanovovať Úrad pre reguláciu sieťových odvetví ako predpokladanú trhovú cenu elektriny korigovanú koeficientom.
Riziko pre výrobcov predstavuje zavedenie možnosti nevyplácania doplatku a príplatku, ak sú počas dvoch obchodných hodín na veľkoobchodnom trhu záporné ceny. Podobne si podporu nemôžu nárokovať výrobcovia, ktorí predstavujú ostrovnú prevádzku, a teda sú trvale odpojení od distribučnej sústavy. Avšak Úrad pre reguláciu sieťových odvetví si naďalej zachováva výsostné postavenie pri cenotvorbe, kde môže zmeniť výkupnú cenu elektriny na základe ceny vstupných surovín použitých pri výrobe.

Záver

Podpora výroby elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov prispieva k diverzifikácii energetických zdrojov v Slovenskej republike. Zmeny v legislatíve pripravované a v súčasnosti zavádzané na podporu ekologicky akceptovateľnej výroby elektrickej energie sú jednou z hlavných priorít Európskej únie, ktorá prostredníctvom smerníc ovplyvňuje využívanie energetických zdrojov v jednotlivých členských štátoch. Pokroku technológií výroby sa prispôsobuje aj systém podpory na Slovensku. Ten sa mení so zvyšujúcou sa účinnosťou získavania elektrickej energie z výrobných procesov, ktorých vstupným médiom je obnoviteľný zdroj energie. Smerovanie k udržateľnosti a energetickej bezpečnosti štátu je prioritou štátnych inštitúcií a regulačného úradu.

Literatúra

[1] Štátny geologický ústav Dionýza Štúra. Registre Geofondu. Ložiská. [online]. Citované 29. 4. 2020. Dostupné na: http://apl.geology.sk/geofond/loziska2/.

[2] Eurostat. [online]. Citované 16. 6. 2020. Dostupné na: https://ec.europa.eu/eurostat/statistics-explained/index.php?title=File:Share_of_energy_from_renewable_sources_in_gross_electricity_consumption,_2004-2018_(%25).png#file.

[3] Integrovaný národný energetický a klimatický plán na roky 2021 – 2030, spracovaný podľa nariadenia EP a Rady (EÚ) č. 2018/1999 o riadení energetickej únie a opatrení v oblasti klímy. [online]. Citované 29. 4. 2020. Dostupné na: https://www.mhsr.sk/uploads/files/zsrwR58V.pdf.

[4] Zákon č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Účinnosť od 1. 1. 2020.

[5] Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/28/ES z 23. apríla 2009 o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov energie a o zmene a doplnení a následnom zrušení smerníc 2001/77/ES a 2003/30/ES.

[6] Vyhláška Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 202/2019 Z. z., ktorou sa ustanovujú podmienky účasti v aukcii na výber výkupcu elektriny a určenie výšky odmeny výkupcu elektriny. Účinnosť od 15. 7. 2019.

prof. Ing. František Janíček, PhD.
Ústav elektroenergetiky a aplikovanej elektrotechniky
Fakulta elektrotechniky a informatiky STU v Bratislave
frantisek.janicek@stuba.sk

Ing. Jozef Holjenčík, PhD.
Ústav elektroenergetiky a aplikovanej elektrotechniky
Fakulta elektrotechniky a informatiky STU v Bratislave
holjencik@gmail.com

Ing. Radovan Kostelník
ÚEOS – Komercia, a. s.
kostelnik@ueos.sk