Hovorí o nej zákon 142/2000 Z. z. o metrológii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení a nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 126/2016 Z. z. o sprístupňovaní váh s neautomatickou činnosťou na trhu (Problematika váh s neautomatickou činnosťou NAWI). K tomuto nariadeniu je ešte pripojená harmonizovaná norma STN EN 45501: 2015, ktorá upresňuje ďalšie požiadavky. Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 145/2016 Z. z. o sprístupňovaní meradiel na trhu je zamerané na problematiku váh s automatickou činnosťou – AWI. Táto legislatíva stanovuje požiadavky na váhy aj na tolerancie meraní, ktoré musia byť splnené. Pre meradlá NAWI sú uvedené v harmonizovanej norme STN EN 45501: 2015.

V ostatných sférach použitia váh žiadne legislatívne požiadavky neplatia. Ide predovšetkým o oblasť vývoja, výskumu, výrobných procesov a laboratórií. Tu vo všeobecnosti platí, že každý subjekt je zodpovedný za svoj výrobok alebo službu (analýzu, rozbor) a legislatíva nerieši, akým technickým spôsobom k výsledku dospeje. Automaticky sa predpokladá, že v týchto prípadoch váhy používajú odborníci na daný proces, ktorí dobre vedia, aké požiadavky na váhy musia klásť, aby dosiahli požadovaný výsledok. Typickým príkladom môže byť miešanie farieb. Výrobca obvykle postupuje tak, že základnú surovinu farbí pomocou pigmentov na požadovaný odtieň. Len on sám vie podľa použitých surovín, aké množstvo pigmentov musí do základu primiešať, aby vznikla požadovaná farba. Musí tiež zabezpečiť, aby každá výrobná dávka mala rovnaký odtieň. Ak by každá plechovka „rovnakej farby“ mala iný odtieň, zákazník by ju nechcel a výrobca by na trhu neuspel. Ďalším príkladom môže byť výrobca potravín, ktorý na obale garantuje spotrebiteľovi určité zloženie a obsah jednotlivých zložiek, ako sú cukor, tuk a pod. Pri výrobnom procese potom bude záležať na surovinách, ktoré použije, na technologickom procese spracovania a množstve vyrábaných dávok. Pre jednotlivé fázy výroby budú potrebné rôzne váhy. Podobný prístup je aj v zdanlivo veľmi kontrolovanej oblasti, akou je výroba liečiv. Aj tu len výrobca vie, ako treba liek vyrábať, aby mal požadované zloženie a účinnosť.

Samozrejme existuje legislatíva pre výrobu potravín, liekov a ďalších produktov, ktoré majú vo všeobecnosti dosah na zdravie a životné prostredie. Táto legislatíva sa však sústreďuje až na výsledný produkt pred jeho uvedením na trh. Výrobný proces táto legislatíva nerieši, lebo by to bolo veľmi zložité. Takáto regulácia by tiež bránila technickému rozvoju a hľadaniu nových prístupov.

Dnešná doba však nedovolí používateľom váh pracovať bez akýchkoľvek pravidiel. Hlavným regulátorom je predovšetkým trh a spotrebiteľ. Usmernenia a nároky kladené na výrobný proces prichádzajú z oblasti systémov riadenia kvality, systémov riadenia rizík, hygienických požiadaviek a potrieb niektorých špecifických trhov a významných odberateľov. Tieto nároky sa môžu tváriť ako celkom dobrovoľné. No pokiaľ ich výrobca nespĺňa, má obvykle malú šancu predať alebo exportovať svoj výrobok. Môžeme uviesť niekoľko príkladov.

Systém riadenia kvality podľa ISO 9001: 2000 je azda najrozšírenejším a predstavuje štandard v priemyselnej výrobe. Mnohí odberatelia vyžadujú, aby ich dodávatelia boli certifikovaní podľa tejto normy. V oblasti potravín sa viac využíva norma ISO 22000 a systém kontroly kritických bodov HACCP, ktoré riešia hygienu a bezpečnosť potravín. Pokiaľ výrobca tieto systémy neaplikuje, má obvykle ťažkosti svoje výrobky na trhu presadiť. Európsky automobilový priemysel zase vyžaduje, aby dodávatelia a druhovýrobcovia spĺňali normy VDO, ktoré tiež určujú požiadavky na meradlá a meranie. Vo farmaceutickom priemysle sa v Európe používa Európska pharmakopea, v Spojených štátoch Americká pharmakopea (USP). Oba tieto systémy vyžadujú, aby mal výrobca liekov, okrem iného, zavedený systém správnej výrobnej praxe (GMP) a systém správnej laboratórnej praxe (GLP). Posledný systém riadenia kvality, ktorý v oblasti váženia stojí za zmienku, je systém Akreditácie podľa noriem ISO 17025 a ISO 17020. Oba vyžadujú, aby dodávatelia akreditovaných firiem boli tiež akreditovaní alebo mali zavedené systémy kvality, ktoré musí odberateľ takejto služby pravidelne auditovať.

Tento zoznam, samozrejme, nie je kompletný a podrobná analýza by vydala na samostatnú publikáciu. Každý podnikateľ sa musí oboznámiť s požiadavkami na jeho oblasť podnikania a tie rešpektovať podľa svojho uváženia a miery rizika, ktorú je ochotný podstúpiť. My sa tu pokúsime z pohľadu váženia rozumne zhrnúť tieto „dobrovoľné“ požiadavky, ktoré vyplývajú z uvedených systémov, a budeme ich aplikovať na váhy ako pracovné meradlá. Ako sme už spomenuli, veľa informácií platí pre meradlá všeobecne. My sa sústredíme na váhy s neautomatickou činnosťou (NAWI). Ak nevyužívate žiaden z uvedených systémov, môžete ďalšie informácie použiť v prospech zlepšenia organizácie merania hmotnosti vo vašich procesoch.

Vo všeobecnosti môžeme požiadavky spomenutých systémov zhrnúť do niekoľkých princípov:

1. Procesy, ktoré vo svojej praxi používate, by mali byť rozdelené podľa závažnosti dosahu na bezpečnosť a výslednú kvalitu výrobku na kritické a nekritické. Napríklad navažovanie pigmentov pri miešaní farby je proces kritický, pretože ak zlyhá, vyrobíme chybný výrobok. Ak si budeme orientačne vážiť, koľko materiálu vstupuje do výroby, pravdepodobne to nebude závažné pre výsledný výrobok. Každý podnikateľský subjekt môže k určovaniu závažnosti procesu a miery rizika pristupovať inak. To, čo je pre jedného nepodstatné, môže byť pre iného kritické. Napríklad váženie odpadu u zlatníka pri výrobe šperkov môže byť pre neho veľmi kritický proces. Ako pomôcka nám môžu slúžiť tieto základné pravidlá:

a) Ovplyvňuje posudzovaný proces merania bezpečnosť a zdravie ľudí či zvierat a má zásadný vplyv na životné prostredie? Pokiaľ áno, reguluje ho nejaká legislatíva? Ako ju spĺňame? Čo by znamenalo zlyhanie tohto procesu? Tu môžeme naraziť aj na určené meradlá. Požiadavky vyplývajúce z legislatívy berieme vždy ako nutné minimum. Niektorí podnikatelia si z etických dôvodov určujú ešte prísnejšie požiadavky, ako sú tie zákonom stanovené.

b) Aký je ekonomický dosah zlyhania daného procesu na moju firmu? Bude napríklad veľká tolerancia predstavovať plytvanie drahou surovinou a moje náklady budú neúmerné príjmu? Budú zbytočne prísna tolerancia a postup zaťažovať pracovníkov tak, že budú zvoleným procesom váženia tráviť neúmerne veľa času?

c) Ako ľahko sa dá odhaliť chyba v jednotlivých procesoch váženia? Ide o jediné meranie, ktoré rozhodne o výslednej kvalite výrobku? Alebo je jednoduché a lacné napraviť prípadnú chybu v ďalšom kroku? Aký dosah bude mať na moje podnikanie to, že po skončení výrobnej dávky odhalím, že výrobok má nesprávne zloženie alebo hmotnosť? Musím výrobok prerobiť, vyhodiť a koľko ma to bude stáť práce a peňazí?

Toto sú základné kritériá, ktoré by sme mali vyhodnotiť predtým, než stanovíme tzv. kritickosť procesu merania. Ak vyhodnotíme všetky kritériá ako závažné, bude meranie podliehať prísnym toleranciám a bude vyžadovať náročné sledovanie a údržbu meradla. Tak sa vám podarí dosiahnuť veľkú bezpečnosť a kvalitu. Zároveň to však bude náročné a nákladnejšie.

Bezpečnosť si môžeme v praxi predstaviť ako pomer medzi nami stanovenou toleranciou v bode merania a neistotou výsledku merania pri používaní (obr. 14)…

Celý článok si môžete prečítať v elektronickej verzii ATP Journal 3/2018 (dokument na stiahnutie).

  

Ing. Daniel Šťastný
Daniel.Stastny@mt.com

Katarína Surmíková Tatranská, MBA
ktatranska@libra-vahy.sk

Únia váharov SR
www.uniavaharov.sk