Údržba ako účinný nástroj na dosiahnutie bezpečnosti strojov a zariadení

Kto sa musí zaujímať o bezpečnosť strojov?

Prioritnou skupinou, ktorá musí ochraňovať všeobecný záujem a mala by sa preto zaoberať bezpečnosťou strojových zariadení, sú výrobcovia, prípadne dovozcovia a distribútori. Tí sú zodpovední za povinnosti, ktoré im vyplývajú z uvádzania strojového zariadenia na trh v štátoch Európskej únie.

Tieto podmienky priamo stanovuje zákon č. 264/1999 Z. z. o technických požiadavkách na výrobky
a o posudzovaní zhody. Ďalším článkom v reťazci sú prevádzkovatelia a ich zamestnanci. Samozrejme, zreteľ treba brať i na všetky spomínané skupiny používateľov, pretože sa podieľajú na tom, aby sa požiadavky na bezpečnosť a ochranu zdravia aj reálne dodržiavali.

Vo všeobecnosti možno povedať, že výrobca alebo jeho splnomocnenec garantujú, že nimi vyrábané strojové zariadenia sú bezpečné, t. j. spĺňajú všetky požiadavky na bezpečnosť a ochranu zdravia, ktoré sú obsiahnuté v právnych a technických predpisoch pre strojové zariadenia. Na druhej strane prevádzkovateľ a jeho zamestnanci používajú strojové zariadenie v súlade s týmito požiadavkami, neustále sa snažia používať správne postupy a návody na obsluhu a implementujú do svojich činností i nástroje a metódy údržby.

V našom systéme existuje viacero všeobecno-záväzných predpisov, ktoré buď priamo vyzývajú dodržiavať bezpečnosť, alebo ponúkajú praktický návod a postup, ako bezpečnosť implementovať a udržiavať vo všetkých procesoch svojich činností:

• smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/42/ES o strojových zariadeniach a o zmene a doplnení smernice 95/16/ES,
• smernica Európskeho parlamentu 89/391/EHS o zavádzaní opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pracovníkov pri práci,
• zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (č. 309/2007 Z. z., č. 140/2008 Z. z., č. 132/2010 Z. z. a č. 136/2010 Z. z.),
• nariadenie vlády SR č. 436/2008 Z. z., ktorým sa ustanovujú podrobnosti o technických požiadavkách a postupoch posudzovania zhody na strojové zariadenia (účinnosť od 29. 12. 2009, používa sa spolu so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2006/42/ES o strojových zariadeniach a o zmene a doplnení smernice 95/16/ES),
• vyhláška č. 59/1982 Zb., ktorou sa určujú základné požiadavky na zaistenie bezpečnosti práce a technických zariadení v znení neskorších predpisov,
• STN EN ISO 13849-1 Bezpečnosť strojov. Bezpečnostné časti riadiacich systémov. Časť 1: Všeobecné zásady navrhovania (ISO 13849-1: 2006),
• STN EN ISO 12100 Bezpečnosť strojov. Všeobecné zásady konštruovania strojov. Posudzovanie a znižovanie rizika (ISO 12100: 2010).

Pred uvedením strojového zariadenia na trh a do prevádzky treba vykonať aj tzv. posúdenie rizika. Posudzovanie rizík vo vzťahu k bezpečnosti technického systému predstavuje proces skúmania a sledovania toho, čo môže spôsobiť škodu v podobe zranenia alebo poškodenia. Veľký význam sa ďalej prikladá zvažovaniu, či sa prijal dostatočný rozsah opatrení a či sú opatrenia účinné. Teória a prax posudzovania rizík poskytuje nový uhol pohľadu na bezpečnosť technických zariadení.

Menia sa tým postupy a formy preventívnych opatrení, mení sa systém riadenia BOZP. Aby sa však dosiahla bezpečnosť, nestačí vykonať opatrenia podľa predpisov a noriem, nad rámec právnych požiadaviek treba aj posúdiť riziko a zaviesť a efektívne udržiavať proces údržby strojového zariadenia. Dôležitý a rozhodujúci je i princíp neustáleho monitorovania hranice akceptovateľnosti rizika; tá totiž nie je pevná, mení sa podľa stupňa technickej a kultúrnej úrovne a možností vedy a techniky.

Ani posúdenie rizík a prijatie zodpovedajúcich opatrení nezaručuje, že nedôjde k úrazu alebo inej nežiaducej udalosti. Súčasťou preventívnych opatrení musí byť aj príprava na zvládnutie havárie a o zostatkových rizikách musia byť informovaní zamestnanci, používatelia a iné osoby, ktorých sa ohrozenie týka. Dané metódy posudzovania rizík udávajú následne postupy, ktoré umožňujú na jednej strane komplexne a systematicky posúdiť to, čo môže ľuďom ublížiť, a na druhej strane sa zamerať na najzávažnejšie nedostatky, kde sa vyskytujú najväčšie riziká. K riziku sa musí zodpovedne postaviť ten, kto ho vytvára – konštruktér vo svojom návrhu, výrobca vo svojom výrobku, zamestnávateľ v práci, ktorú zadáva, a používateľ strojového zaradenia počas realizácie svojej pracovnej činnosti.

Nevyhnutnou súčasťou bezpečnej a spoľahlivej prevádzky a bezpečného používania stroja a strojového zariadenia je údržba. Charakteristiky procesu používania, prostredia a komponentov sa časom menia a priamo ovplyvňujú dosiahnuté výsledky. Základnou funkciou údržby ako podsystému bezpečnosti je zabezpečovať pracovnú spôsobilosť strojov a zariadení vo výrobe a zachovávať a udržiavať požadovaný stav zariadení. Podľa STN EN 13306 je údržba kombináciou všetkých technických, administratívnych a riadiacich činností počas životnosti položky s cieľom udržať alebo obnoviť taký jej stav, v ktorom môže vykonávať požadovanú funkciu.

Reliability-centered Maintenance

Riadenie údržby zahŕňa aj metódy hodnotenia s cieľom neustáleho zlepšovania a zvyšovania bezpečnosti. Na nasledujúcom obrázku sú objasnené minimálne požiadavky na zabezpečenie činností z hľadiska riadenia bezpečnosti. Každodenná prax však ukazuje, že napriek úsiliu vykonávať údržbu základných prostriedkov presne podľa stanoveného plánu veľká väčšina údržbárskych činností neprináša ten úžitok, ktorý by sa od nich očakával, ba dokonca niektoré z nich bránia kontinuite technologického procesu, ak nie sú priam potenciálne nebezpečné. To obzvlášť platí pre činnosti, ktoré sú označované ako preventívna údržba.

Obr. 1 Demingov cyklus neustáleho zlepšovania, aplikovaný na zabezpečenie bezpečnosti strojov a zariadení

Naopak mnohé údržbárske činnosti, ktoré sú potrebné pre bezpečné prevádzkovanie moderných priemyselných komplexov, nie sú zahrnuté do systémov plánu údržby. Predtým, ako sa začne s akýmikoľvek činnosťami údržby, treba vykonať hodnotenie rizík. Do prvotného hodnotenia rizík je vhodné zapojiť aj zamestnancov. Je možné, že počas tejto úlohy budú musieť vykonať ďalšie hodnotenia. Preto je dôležité, aby podniky každého typu ) a veľkosti pravidelne vykonávali hodnotenia. Riadne hodnotenie rizík zahŕňa okrem iného uistenie, že sa zohľadnili všetky príslušné riziká, kontrolu účinnosti prijatých bezpečnostných opatrení, zaznamenanie výsledkov hodnotenia a jeho pravidelnú kontrolu, aby bolo stále aktuálne.

Na hodnotenie činnosti údržby sa využíva napríklad koncepcia RCM zohľadňujúca aj možné straty pri výskyte poruchy. Údržba zameraná na bezporuchovosť predstavuje systematický prístup identifikovania efektívnych a účinných činností údržby zariadení a ich prvkov podľa špecifických postupov a na základe intervalov definovaných pre vykonávanie jednotlivých činností. RCM sa zaoberá príčinami a spôsobmi vzniku porúch, spôsobom ich prejavu a možnosťami predvídania, prípadne predchádzania ich vzniku, čím podstatnou mierou dokážeme eliminovať možnosť úrazu alebo poškodenie strojového zariadenia a zvýšiť tak celkovú bezpečnosť strojového zariadenia.

Dôsledky porúch, ktoré výraznou mierou znižujú hodnotu bezpečnosti, sú klasifikované do štyroch základných oblastí:

• zapríčinené najmä skrytými poruchami, ktoré zvyšujú riziko výskytu následne sa opakujúcich porúch,
• ovplyvňujúce bezpečnosť a životné prostredie,
• prevádzkové, ktoré ovplyvňujú priame náklady v dôsledku opravy zariadení, postihujú výrobu a predstavujú straty,
• nepriame, ktoré sa podieľajú len na výške celkových nákladov.

Táto stratégia sa využíva pri hodnotení rizík analýzou spôsobov a dôsledkov porúch a príčin a následkov rizík. Zavedením riadenia údržby sú podniky schopné zefektívniť využívanie materiálových či ľudských zdrojov a zabezpečiť tým úsporu nákladov na údržbu. Zariadenia tak budú pripravené vždy v správnom čase, zvýši sa efektívnosť ich využívania a zároveň sa zlepší aj využívanie ľudských
a materiálových zdrojov.

Prínosy z interakcie údržba – bezpečnosť

Metóda RCM sa využíva vo všetkých oblastiach priemyslu viac ako desať rokov. Ak je korektne aplikovaná, jej prínosy možno zhrnúť takto:

• zvýšená efektivita nákladov na údržbu, t. j. optimalizácia rutinnej údržby (v niektorých prípadoch jej zníženie až o 50 %),
• zvýšenie bezpečnosti a ochrany životného prostredia, a to zlepšením údržby existujúcich ochranných zariadení, systematickou kontrolou bezpečnostných prostriedkov namierenou voči akémukoľvek zlyhaniu, ohrozeniu alebo poruche skôr, ako sa objavia nejaké prevádzkové problémy,
• získanie podrobnej databázy pre útvar údržby,
• predĺženie životnosti drahých objektov využívaním vhodných diagnostických metód.

Záver

Dnešný pracovný priestor môžeme definovať ako dynamický svet, kde sa všetko mení. Na jednej strane je to všadeprítomná globalizácia, ktorá značne vyhrocuje konkurenčné prostredie, na druhej strane sú to ekologické a bezpečnostné aspekty, ktoré nadobúdajú čoraz väčší význam. Jedným z prostriedkov na presadenie sa v tomto prostredí je využívanie efektívnych technológií a metód, ktoré nám pomôžu zvýšiť hodnotu bezpečnosti strojového zariadenia na predpísanú hodnotu.

Údržba a hľadiská súvisiace s bezpečnosťou a ochranou zdravia pri jej vykonávaní vrátane spomínaných prvkov by mali byť neoddeliteľnou súčasťou komplexného systému riadenia bezpečnosti a ochrany zdravia každej organizácie a spoločnosti. Systém riadenia bezpečnosti spolu s údržbou by sa mal neustále rozvíjať a zlepšovať. Pravidelná údržba zohráva pri odstraňovaní rizík a riadení bezpečnosti na pracovisku dôležitú úlohu a zaisťuje bezpečnejšie a zdravšie pracovné podmienky. Nedostatočná alebo neprimeraná údržba môže spôsobiť závažné a smrteľné úrazy alebo zdravotné problémy.

Literatúra
[1] MOBREY, J.: Reliability-centered Maintenance. New York: Industrial Press Inc. 2000.
[2] CHOVANEC, A.: Údržba alebo komplexná starostlivosť. In: Strojárstvo, 2008, roč. 12, s. 68 – 69. ISSN 1335-2938.
[3] STN ISO 12100 Bezpečnosť strojov. Všeobecné zásady konštruovania strojov. Posudzovanie a znižovanie rizika (ISO 12100: 2010), SÚTN 2010.