Sú nové pravidlá pre trh s elektrickou energiou skutočne nové a sú prínosom pre odberateľov?, Prehľadové články, Rubriky,

Z učebníc uvádzam jednoduchú definíciu trhu: „Je to usporiadanie, pri ktorom na seba vzájomne pôsobia predávajúci a kupujúci (1), čo vedie k stanoveniu cien a množstva statku. Je to najdokonalejší doteraz známy regulátor a stimulátor rozvoja odvetvia.“ (2) Možno konštatovať, že súčasná liberalizácia trhu s elektrickou energiou nespĺňa podmienky tejto definície.

Ad (1) Pôsobenie predávajúceho a kupujúceho

Dodávateľ elektriny (jeden z účastníkov trhu s elektrickou energiou v zmysle zákona o energetike 251/2012 Z. z.; pozn. nie je to výrobca) nakupuje elektrinu podľa svojich možností a predáva ju kupujúcemu, ktorý ani nevie, kde a za koľko jeho dodávateľ elektrinu kupuje. Kúpa elektriny sa deje bez akejkoľvek kontroly toho, kto elektrinu spotrebuje a kto za ňu platí. Sám dodávateľ sa púšťa do podnikateľského rizika a nikoho o tom neinformuje. Ak riziko nebude úspešné, tak dodávateľ v tom najhoršom prípade skrachuje (ako sa to už udialo viackrát). V zmysle zákona sa zákazník dostane k dodávateľovi poslednej inštancie. Elektrinu bude mať zabezpečenú, avšak cena môže byť značne nevýhodnejšia, než bola v pôvodnej zmluve. Odberateľ sa dostane do tohto stavu bez svojho pričinenia. V zmysle súčasných pravidiel nikto nič neporušil.

Ad (2) Stimulátor rozvoja odvetvia

Dnes nie je možné postaviť akúkoľvek elektráreň bez štátneho vplyvu. Aj výstavba OZE je možná iba so štátnou dotáciou a/alebo odpustením štandardných poplatkov (najmä poplatku za odchýlku). Stavby veľkých elektrární do základného zaťaženia so schopnosťou poskytovať zaručený výkon musia mať špeciálne podmienky: banková záruka, garantovaná výkupná cena a podobne. Trhové prostredie nie je prostredím, ktoré by umožňovalo rozvoj elektroenergetického odvetvia.

Návrhy ministrov energetiky na trh s energiami sú najmä:

cena elektriny má byť menej závislé od ceny fosílnych palív (akoby cena za použitie taxíka s vysokou spotrebou mala obsahovať iba časť spotreby benzínu),
reforma trhu by mala posilniť dlhodobé forwardové obchody,
širšie využívanie bilaterálnych obchodných nástrojov na nákup elektrickej energie.

Tieto návrhy samy o sebe potierajú trhové princípy a často sa vynára otázka: Je trh s elektrickou energiou vôbec možný? Pri riadení výrobní v energetickej sústave sú rozhodujúce prevádzkové náklady na výrobu elektriny, kde palivové náklady tvoria výraznú položku.

Forwardové zmluvy a CfD (Contract for Difference) boli pred 24. 2. 2022 bežnou metódou. Pred rokom 2022 sa na burzách obchodovalo 10 % z celkového obstaraného množstva (Zdroj: web Lipskej burzy). Všetky ostatné obchody boli najmä bilaterálne založené na forwardovej báze (krátkodobá alebo dlhodobá). Samotné obchodovanie nie je lacná záležitosť. Riziko pri obchodovaní s elektrinou sa znižuje finančnými zárukami, ktoré značne predražujú koncovú cenu. Znižovanie rizika nie je zadarmo. No a samotné finančné záruky niektoré menšie firmy nedokážu zabezpečiť. Väčšie firmy s dlhodobou históriou zvládajú finančné záruky lepšie ako menšie, ktoré majú menšiu kapitálovú rezervú. Pre začínajúce firmy je takmer nemožné začať podnikať na trhu s elektrickou energiou.

História obchodovania s elektrinou

Trh s elektrickou energiou vznikol v 80. rokoch v USA. Miestne regulačné orgány ohraničili tržby elektrárenských firiem, ktoré nedokázali plnohodnotne zabezpečiť svoju činnosť – najmä čo sa týka výstavby nových zdrojov potrebných pre budúcnosť. Vtedajšie elektrárenské firmy sa volali všeužitočné (utility company) a mali monopolné postavenie na vyhradenom území. Celá ich činnosť bola monopolná a ich tržby boli kontrolované regulačnými orgánmi. Regulačné orgány „dusili“ tieto firmy a tie nakoniec samy volali po odčlenení niektorých aktivít, najmä zabezpečenie špičkového výkonu. Samotné firmy tvrdili, že táto činnosť nie je monopolná, a teda nemusí byť regulovaná v nádeji, že všetko ostane tak, ako bolo a monopolné elektrárenské spoločnosti si budú nakupovať špičkový výkon od odčlenených elektrární. Výsledok? Okamžité zvýšenie ceny elektriny. Cena elektriny sa po zavedení trhu doteraz zvýšila v každej krajine.

EÚ a liberalizácia trhu s elektrickou energiou

V roku 1996 vydala EÚ smernicu o liberalizácii trhu s elektrinou [1]. Výsledkom bolo, že len čo systém single buyer vystriedala tzv. liberalizácia trhu s elektrinou, nastalo postupné zvýšenie koncovej ceny elektriny. To isté platí aj pre Slovensko. Ako sme zmenili systém single buyer a pristúpilo sa k liberalizácii, koncová cena elektriny sa zvýšila. Na Slovensku bola zmena single buyer navyše sprevádzaná aj veľmi nevhodnou reštrukturalizáciou a následnou legislatívne absolútne nepripravenou privatizáciou.

Schopnosť či skôr neschopnosť liberalizovaného trhu s elektrinou sa ukazuje na každom kroku. Napríklad: 1. Elektrina z kombinovaného spôsobu výroby (elektrina/teplo), kde sa dosahuje účinnosť využitia paliva viac ako 90 %, musí byť špeciálne vykupovaná (v celej Európe, nielen na Slovensku). Trh sa nevie vyrovnať s tým, že takáto elektráreň súbežne vyrába elektrinu aj teplo pre obyvateľstvo. Tento nedostatok trhu vedie k tomu, že kombinovaná výroba sa snaží zbaviť výroby tepla, čo je veľmi zlé pre ochranu životného prostredia. Ak trh nie je v prospech ochrany životného prostredia, je na uváženie, či ľudstvo takýto trh potrebuje. 2. Postaviť novú elektráreň, aby bola možná výroba elektriny aj v budúcnosti, to liberalizovaný trh nezvláda. Musí sa pristupovať k špeciálnym metódam, aby sa zabezpečili dostatočné tržby na splátku investície.

Svojím spôsobom dostal trh s elektrinou „facku“ aj pri nedávnej kúpe elektriny od SE, a. s. Výrazne nižšia cena ako vládou zastropovaná, resp. ako spotová cena, však nevyžaduje žiadne štátne dotácie. Štát je spokojný, spotrebitelia elektriny sú spokojní, akcionári SE, a. s., sú, zdá sa, tiež spokojní. Slovenské elektrárne hlásia za rok 2023 mimoriadne dobré tržby. Čo robí a kde je v tomto prípade trh?

Zvýšenie ceny elektriny po zavedení liberalizácie nebolo také výrazné a zdá sa, že všetci účastníci boli spokojní. Po 24. 2. 2022 prekročilo zvýšenie ceny elektriny všetky akceptovateľné hranice. Po tomto termíne sa všetky krajiny zobudili?

Ak chceme skutočne riešiť obchodovanie s elektrinou využitím trhových mechanizmov, je potrebné zásadné prekopanie jeho dnešných pravidiel. Nestačí deklarácia transparentnosti. Trh s elektrinou totiž narušil mnohé fyzikálno-ekonomické pravidlá. Keďže sa koncová cena tvorí podľa najdrahšieho zdroja, stratil sa rozdiel v ponímaní špičkového výkonu a výkonu do základného zaťaženia. Predajná cena dnes pre každý typ výroby závisí od predajnej ceny najdrahšej výroby, akoby každá elektráreň spaľovala zemný plyn.

S takýmto prístupom majú problémy všetci odberatelia. V Čechách možno v zmysle zákona používať systém tzv. jediného nákupcu, ktorý by dokázal pri bilaterálnom rokovaní dosiahnuť lepšie cenové podmienky. Jednoduchý reťazec pri obchodovaní pozostáva z (1) odberateľa/zákazníka, (2) dodávateľa, (3) výrobcu. Dovolím si napísať jednoduchú otázku: V koho záujme je, aby bola predajná cena čo najnižšia? Ad (1) zákazník – ani nevie, čo sa deje pri nákupe elektriny, (2) dodávateľ a (3) výrobca – to sú štandardné podnikateľské subjekty, ktorých cieľ v zmysle zákona je „tvorba zisku“. Na konci tohto reťazca je štát, ktorého daňové príjmy závisia od veľkosti faktúr konečnému platcovi DPH.

Trh s elektrinou (ak existuje) je značne deformovaný rôznymi priamymi či nepriamymi dotáciami, ktoré zneprehľadňujú celé podnikateľské prostredie. Pri dispečerskom nasadzovaní jednotlivých výrob majú prednosť tie, ktoré nedokážu regulovať výkon a frekvenciu, čo narušuje bezpečnosť pri dodávke elektrickej energie. To nie je „výsada“ iba Slovenska. V sústave sa najmä počas víkendov, keď je nižšia spotreba elektriny, a v čase, keď sú priaznivé podmienky na výrobu z OZE, nastávajú fatálne problémy. V apríli 2024 museli v Poľsku vypnúť všetky OZE, lebo poľská sústava už nedokázala regulovať frekvenciu. Vzhľadom na rovnaké problémy bola na Veľkonočný pondelok vypnutá fotovoltika v Čechách.

Pri diskusiách politikov, ale najmä lobistov sa používa porovnávanie nákladov na výrobu elektriny z rôznych zdrojov s radostným výkrikom, že OZE sú najlacnejšie. Okrem toho, že na dotácie pri výstavbe sa akosi zabúda, zabúda sa aj na to, že na trhu sa obchoduje s tzv. zaručeným výkonom, ktorý pri výrobe elektriny zo slnka a vetra nemožno dosiahnuť. Porovnávať by sa malo iba porovnateľné. Nie je možné porovnávať intermitentnú výrobu, ktorá závisí od meteorologických podmienok, s výrobou, ktorú možno regulovať podľa požiadaviek dispečingu. OZE neplatia všetky náklady, ktoré spôsobujú – napríklad potrebu zápornej terciárnej regulácie, ktorú je nevyhnutné využívať počas vysokej výroby OZE. Tieto náklady sa parciálne podľa veľkosti odchýlky rozpočítavajú na ostatných zákazníkov.

Záver

Čo by malo byť hlavným záujmom pri rekonštrukcii trhu s elektrickou energiou? Hlavným snažením musí byť zákazník a jeho spokojnosť. Cena je veľmi dôležitá, ale oveľa dôležitejšia je bezpečnosť a spoľahlivosť dodávky elektriny. To inými slovami znamená dostatok elektriny v každom okamihu a za primerané náklady. Denný diagram treba opäť rozdeliť tak, že sa odlíšia rôzne typy výroby v priebehu dňa minimálne na dve oblasti: základné a špičkové zaťaženie. Jedine tak bude možné oddeliť závislosť medzi cenou zemného plynu a cenou elektriny.