Quo vadis lokálny zdroj?

Hlavný dôvod, ktorý motivoval k tomu, aby došlo k vytvoreniu nového druhu zdroja v našej legislatíve, bolo možno vidieť najmä v snahe prelomenia tzv. stop stavu. Ten na Slovensku fakticky existoval naprieč všetkými regionálnymi sústavami od roku 2013, a to až do apríla 2021. Dňa 6. 4. 2021 totiž spoločnosť Slovenská elektrizačná prenosová sústava, a. s., (ďalej len SEPS) zverejnila tlačovú správu, že prevádzkovatelia regionálnych distribučných sústav Západoslovenská distribučná, a. s., (ďalej len ZSD), Stredoslovenská distribučná, a. s., (ďalej len SSD) a Východoslovenská distribučná, a. s., (ďalej len VSD) v spolupráci so spoločnosťou SEPS a Ministerstvom hospodárstva SR (ďalej len MH SR) uvoľňujú tzv. stop stav. Dôvodom ukončenia tohto stavu má byť uvedenie nového vedenia na slovensko-maďarskom cezhraničnom profile do komerčnej prevádzky, ktoré sa uskutočnilo dňa 5. 4. 2021. Podľa slov spoločnosti SEPS týmto krokom došlo k odstráneniu úzkeho miesta v prenosovej sústave z pohľadu priepustnosti sústavy, čo bolo nevyhnutným predpokladom uvoľnenia tzv. stop stavu.

V nadväznosti na túto skutočnosť vydali uvedení prevádzkovatelia regionálnych distribučných sústav, spoločnosť SEPS a MH SR, Usmernenie zo dňa 5. 4. 2021 (ďalej len Usmernenie), ktoré poskytuje informácie k uvoľneniu tzv. stop stavu, k stanoveniu voľných inštalovaných výkonov, ako aj k postupu prideľovania a kontroly napĺňania týchto inštalovaných výkonov. Z pohľadu priepustnosti elektrizačnej sústavy možno do elektrizačnej sústavy pripojiť celkový voľný inštalovaný výkon zdrojov s hodnotou 1 837 MW stanovenou bez ohľadu na technológiu inštalovaného zdroja.

Čo sa týka predchádzajúceho obdobia, samotný stop stav síce nemal žiadnu oporu v zákone, fakticky však vďaka nemu nebolo možné pripojiť do distribučnej sústavy žiadne zariadenie na výrobu elektriny s inštalovaným výkonom vyšším ako 10 kW. Kvôli nemožnosti pripájania nových zdrojov bola energetika v rámci OZE do roku 2019 v podstate spiaca. Po úspešnej inkorporácii do nášho právneho poriadku (s účinnosťou od 1. 1. 2019) tak lokálny zdroj v prostredí slovenskej energetiky existuje už viac ako dva roky. Úspechom je, že aspoň sčasti dopomohol preklenúť donedávna platný faktický stop stav. Možnosť jeho pripojenia do sústavy bola a aj naďalej je závislá od výšky dostupného (voľného) inštalovaného výkonu, ktorú každoročne stanovuje MH SR. Je však otázne, či sa mu od svojho zavedenia podarilo naplno využiť svoj potenciál. Po predstavení základnej charakteristiky sa v tomto článku preto bližšie pozrieme na jeho využívanie v praxi a niektoré aplikačné problémy v rámci pripájania do sústavy, s ktorými sme sa v našej advokátskej kancelárii dosiaľ stretli.

Základná charakteristika

Čo sa týka samotnej charakteristiky lokálneho zdroja, ide o zdroj, ktorý je zo zákona určený výlučne na výrobu elektriny pre vlastnú spotrebu. Ďalšou podmienkou je, že lokálny zdroj musí vyrábať energiu iba z obnoviteľných zdrojov energie, ako sú voda, vietor, slnko, biomasa, bioplyn, geotermálna energia apod. Zákon zároveň obmedzuje maximálny inštalovaný výkon lokálneho zdroja na 500 kW.

Keďže ide o zdroj určený predovšetkým na výrobu elektriny pre vlastnú spotrebu odberného miesta, zákonodarca zároveň stanovil pre lokálny zdroj ďalšie obmedzenie týkajúce sa jeho celkového inštalovaného výkonu. Ten nesmie byť väčší ako maximálna rezervovaná kapacita odberného miesta. Cieľom obmedzenia je, aby výrobca nevyrábal viac výkonu, ako je schopný sám spotrebovať.

Zákon pri lokálnom zdroji povoľuje aj určité pretoky elektriny do sústavy. Z uvedeného dôvodu je maximálna rezervovaná kapacita lokálneho zdroja najviac 10 % celkového inštalovaného výkonu lokálneho zdroja. Režim prípustných pretokov je však stanovený rozdielne pre podnikateľov a nepodnikateľov v energetike. Navyše pri podnikateľoch (výrobcoch s povolením na podnikanie v energetike) zákon umožňuje aj to, aby predali prebytočne vyrobenú elektrinu odberateľom na trhu. Takáto dodávka však aj v tomto prípade nesmie presiahnuť maximálnu rezervovanú kapacitu lokálneho zdroja. V prípade prekročenia povolených pretokov by potom zo strany výrobcov došlo k vzniku neoprávneného dodávania elektriny a riziku jeho fyzického odpojenia od sústavy.

Okrem výhod v podobe práva na bezplatné a prednostné pripojenie do distribučnej sústavy, ako aj práva na bezplatnú výmenu určeného meradla stojí za zmienku aj to, že výrobca v lokálnom zdroji je oslobodený od platenia tarify za prevádzkovanie systému (tzv. TPS) na všetku vyrobenú elektrinu, ktorú sám spotrebuje. V súvislosti s týmito výhodami však treba upozorniť na to, že elektrina vyrobená v lokálnom zdroji nie je podporovaná doplatkom, príplatkom ani výkupom elektriny za regulovanú cenu.

Využívanie v praxi

Ako sme už uviedli, lokálne zdroje nemožno pripájať neobmedzene. Dostupné kapacity na pripojenie totiž stanovuje na ročnej báze MH SR. Prax je taká, že voľné kapacity, ktoré možno pripojiť do sústavy, MH SR vo svojom oznámení rozdeľuje podľa troch prevádzkovateľov regionálnych distribučných sústav. V tab. 1 je uvedený prehľad pridelených voľných kapacít podľa jednotlivých regionálnych distribučných spoločností.

Tab. 1 Pridelené kapacity pre lokálne zdroje v rokoch 2019 až 2021 na území SR
Zdroj: Údaje zverejnené na internetovej stránke Ministerstva hospodárstva SR

Pre úplnosť uvádzame, že systém čerpania voľných kapacít je nastavený tak, že pokiaľ sa v určitom roku nevyčerpá všetka dostupná kapacita, možno ju presunúť a následne využiť v ďalšom období. V tejto súvislosti regionálne distribučné spoločnosti na svojich oficiálnych stránkach priebežne zverejňujú aktuálny stav čerpania dostupných kapacít.

Tab. 2 Voľné kapacity na pripájanie zdrojov na území SR v roku 2021
Zdroj: ZSD, SSD a VSD, údaje dostupné k 5. 5. 2021

Ako možno vyčítať z tab. 2, k 5. 5. 2021 bola naďalej dostupná väčšia časť voľnej kapacity, ako bola vôbec pridelená pre rok 2021. Pre úplnosť uvádzame, že nevyužitá voľná kapacita z roku 2020 sa priratúva k voľnej kapacite pre rok 2021. Vzhľadom na evidentne nízke čerpanie voľných kapacít sa vynára otázka, či je na trhu nízky dopyt po lokálnych zdrojoch alebo má takéto nízke čerpanie voľných kapacít iný dôvod.

Podľa nám dostupných informácií výrobcovia záujem o lokálne zdroje majú. Napríklad VSD podľa zverejnených údajov na svojej internetovej stránke eviduje pre rok 2020 viac ako 130 žiadostí o inštaláciu lokálneho zdroja. Veľké množstvo žiadostí na inštaláciu lokálnych zdrojov však distribučná spoločnosť zamietne. Obdobná situácia je aj v rámci zvyšných dvoch regionálnych distribútorov. Presné dôvody zamietnutia žiadostí jednotlivých výrobcov však nepoznáme, distribučné spoločnosti ich na svojich stránkach nezverejňujú. Avšak s jedným konkrétnym dôvodom zamietnutia žiadosti o pripojenie lokálneho zdroja pri záujemcoch, u ktorých má lokálny zdroj azda najväčšiu perspektívu, sa pri našej práci stretávame pravidelne.

Do MDS vás nepripoja

V rámci našej praxe sme sa stretli s tým, že je pomerne veľký záujem o pripájanie lokálnych zdrojov do miestnych distribučných sústav (MDS). V tejto súvislosti však viacerí klienti narazili na odpor regionálnych distribútorov, ktorí pripájanie lokálnych zdrojov do MDS konštante odmietajú. S takýmto odmietavým postojom pripojenia lokálneho zdroja do MDS sme sa prvýkrát stretli ešte minulý rok počas prebiehajúcej energetickej konferencie, kde takýto názor vyslovil zástupca jedného z regionálnych distribútorov. Ako sa po čase ukázalo, tento názor zdieľajú všetci traja prevádzkovatelia regionálnych distribučných sústav. Podľa distribučných spoločností sa voľné kapacity na pripojenie nových zdrojov vzťahujú výlučne na zariadenia pripojené do regionálnej distribučnej sústavy. S takýmto názorom však z nášho pohľadu nemožno súhlasiť.

Daná polemika o možnosti pripájania lokálneho zdroja do MDS vznikla v rámci interpretácie ustanovenia § 14 ods. 1 písm. e) zákona o podpore OZE. Predmetné ustanovenie upravuje kompetenciu MH SR stanovovať voľné kapacity na pripojenie lokálnych zdrojov do sústavy. Predmetné zákonné ustanovenie však vôbec nerozlišuje medzi druhmi distribučnej sústavy, do ktorej možno nové zariadenie na výrobu elektriny pripojiť. Zákon v tomto ustanovení používa iba všeobecný pojem sústava bez ohľadu na to, či má ísť o miestnu alebo regionálnu distribučnú sústavu. Rešpektujúc zákonnú úpravu máme za to, že odmietnutie pripájania lokálnych zdrojov do MDS nie je na mieste.

Navyše sme toho názoru, že takéto prideľovanie kapacity na inštaláciu lokálnych zdrojov výlučne v prospech regionálnej distribučnej sústavy by bolo v jasnom rozpore s § 3 ods. 1) zákona o regulácii, podľa ktorého je „účelom regulácie zabezpečiť transparentným a nediskriminačným spôsobom dostupnosť tovarov a s nimi súvisiacich regulovaných činností […]“. Je preto zrejmé, že v rámci zákonnej regulácie sa kladú isté kvalitatívne požiadavky aj na férové a transparentné zabezpečenie dostupnosti tovarov a s nimi súvisiacich regulovaných činností, t. j. dôraz sa dáva aj na zákaz diskriminácie. Preto si myslíme, že oznámenie voľných kapacít pre nové zdroje treba vykladať tak, že inštalovaný výkon MH SR určilo pre regionálne distribučné sústavy, a to vrátane do nich pripojených podriadených sústav. Opačný výklad by mohol byť z nášho pohľadu prinajmenšom diskriminačný voči potenciálnym výrobcom, ktorí sú pripojení v MDS.

Napokon v súvislosti s aktuálne ukončeným stop stavom poukazujeme na skutočnosť, že voľné inštalované výkony na inštaláciu nových zdrojov určené jednotlivým prevádzkovateľom regionálnych distribučných sústav sa v zmysle Usmernenia vzťahujú aj na pripojenie zdrojov do MDS. Faktické obmedzenie pripájania lokálnych zdrojov do MDS preto nemá nielen zákonný, ale ani logický základ. Domnievame sa, že ak monopolní distribútori svoj postoj neprehodnotia, je možné, že niektorí z odmietnutých záujemcov o lokálny zdroj v MDS budú svoje práva brániť súdnou cestou.

Koncept lokálnych zdrojov je vhodnou cestou splnenia klimatických záväzkov

Zavedenie lokálneho zdroja prinieslo na energetickom trhu po dlhých rokoch plošného stop stavu aspoň malé oživenie. Ako sa však javí zo zverejnených čísel, lokálny zdroj aktuálne zatiaľ nenapĺňa svoj plný potenciál. O dôvodoch síce možno polemizovať, ale z našej praxe vieme, že istý podiel na tomto výsledku má aj striktný postoj regionálnych distribučných spoločností, ktoré bez právneho zdôvodnenia znemožňujú čerpanie dostupných kapacít, pokiaľ ide o projekty, ktoré majú byť realizované v MDS.

Veríme však, že sa táto situácia v dohľadnom čase zmení a bude možné pripájať lokálne zdroje aj do MDS. Impulz k zmene očakávame aj vzhľadom na záväzky Slovenskej republiky, ktoré si stanovila v Národnom energetickom a klimatickom pláne na roky 2021 – 2030. Ten obsahuje záväzok dosiahnuť v roku 2030 podiel energie z obnoviteľných zdrojov na hrubej konečnej spotrebe energie vo výške 19,2 %. Napĺňanie týchto ambicióznych cieľov pomocou lokálnych zdrojov (aspoň čiastočne) by mohlo byť vhodnou cestou. Priaznivý vplyv na plnenie týchto cieľov je znásobený aj tým, že v dôsledku absencie akejkoľvek podpory lokálne zdroje nezvyšujú koncovú cenu elektriny pre odberateľov.

O autoroch

Juraj Ondrejka je advokátom pôsobiacim v advokátskej kancelárii Poláček & Partners. Špecializuje sa na energetiku, predovšetkým na obnoviteľné zdroje energie. Venuje sa aj problematike duševného vlastníctva a informačných technológií. Právo vyštudoval na Univerzite Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach.

Tomáš Siskovič sa v advokátskej kancelárii Poláček & Partners špecializuje predovšetkým na energetiku a obchodné právo. Rovnako sa venuje právu informačných technológií a nehnuteľností. Právo vyštudoval na Univerzite Komenského v Bratislave. Počas štúdia pracoval v renomovanej advokátskej kancelárii v Bratislave.

JUDr. Juraj Ondrejka
jondrejka@polacekpartners.sk

Mgr. Tomáš Siskovič
tsiskovic@polacekpartners.sk

Advokátska kancelária
POLÁČEK & PARTNERS s.r.o.