Samozrejme očakávaným výsledkom je zníženie nákladov a zvýšenie zisku pri dlhodobo udržateľnej existencii v trhovom prostredí v identifikovanom podnikateľskom rámci. Avšak všetko, čo je „ideálne“ na prvý pohľad, prináša aj riziko sklamania, dokonca ohrozenie stanovených cieľov. Predstava, že z jednej kancelárie možno riadiť celú organizáciu (podnik), je uplatniteľná len v určitom čase, za určitých podmienok a v určitom priestore.

Integrovaný manažérsky systém a I4.0

V súčasnosti dostali manažérske systémy vydávané v podobe štandardov ISO jasnú, skoro „konštantnú“ podobu, ktorá vychádza zo skúseností z praxe, dlhodobo monitorovanej a overovanej. Zodpovednosť manažmentu je deklarovaná jeho povinnosťou zvážiť všetky hrozby a ohrozenia vyplývajúce z jeho podnikateľských aktivít (teda vonkajšie aj vnútorné vplyvy) a posúdiť riziká, príp. príležitosti (tzv. uvažovanie založené na riziku, angl. Risk-based Thinking, RBT). Každý manažérsky systém musí byť koncipovaný a riadený tak, aby bol dodržaný cyklus PDCA (plánuj – vykonaj – over – konaj) a zavedený procesný prístup, pričom musí byť opísaný identickými krokmi (kapitolami) na riešenie konkrétnej oblasti manažérstva (napr. kvalita, bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci, environment, spotreba energie, hmotný majetok). Vynára sa otázka, či je táto požiadavka štandardov ISO pre „manažovanie organizácie“ v súlade s politikou a cieľmi I4.0.

Otvorenie priestoru na rozhodovanie manažmentu na báze rizík dáva určitú voľnosť, ale hlavne zvyšuje zodpovednosť za prijaté opatrenia s cieľom ich riadenia. Bez korektných informácií je analýza rizík, ich hodnotenie a, čo je najdôležitejšie, následné prijímanie relevantných, efektívnych a účinných opatrení komplikované.

Identifikácia procesov (manažérske, hlavné, podporné; vonkajšie, vnútorné) vytára mapu, ktorá musí byť jasne popísaná, slúži na identifikovanie hrozieb/ohrození a tým lokalizáciu zdrojov rizika. Bez zberu informácii z každého procesu, jeho prvkov na základe ich významnosti pre manažment a následného priradenia informácie o požiadavkách na tieto procesy nemožno hovoriť o efektívnom manažérstve.

Cyklus PDCA je základom udržateľnosti riadenia a zlepšovania procesov a celého systému manažérstva. V každom kroku musia byť informácie priradené k úrovni riadenia a stanoveným cieľom. Je dôležité spojiť plánované požiadavky – ciele manažmentu s kontrolou ich plnenia v etape realizácie produktu/služby, ich hodnotením a následne odsúhlasením alebo zaznamenaním zmeny.

Poslednou charakteristikou v manažérskych systémoch je požiadavka na ich jednotnú štruktúru (10 identických kapitol). Výhodou je, že zber a priradenie informácií má rovnaké umiestnenie v štruktúre systému, čo umožňuje integráciu manažérskych systémov, jednotlivých činností na báze hodnotenia rizík a cieľov organizácie.

Ak sa vrátime k položenej otázke, či sú súčasné trendy v manažérskych systémoch v súlade s požiadavkami I4.0, resp. či I4.0 podporuje súčasné trendy v manažérskych systémoch, odpoveď je jednoznačne áno. Otvorením manažérstva na báze rizík sa stáva táto oblasť silne závislá od zberu údajov, hodnotenia a riadenia informácií dynamickým spôsobom. Horizontálna a vertikálna digitalizácia (zosieťovanie), cloudové aplikácie na uchovanie údajov, možnosť spracovávať veľké množstvo informácií v reálnom čase (big data), vzájomná komunikácia strojov (M2M) zabezpečujúca kontinuitu procesov je práve to, čo integráciu manažérskych systémov na báze posudzovania rizík plne podporuje.

Slovenský manažment na základe realizovaného prieskumu v rokoch 2019 – 2020 [1] v 53 organizáciách s vysokým zastúpením automobilového priemyslu (41,5 %) hodnotil implementáciu prvkov I4.0 vo svojej organizácii takto – obr. 1. Je zrejmé, že stupeň robotizácie a implementácie cloudových systémov a senzorov s cieľom snímania a spracovania údajov je hodnotený ako najčastejšie aplikovaná technológia I4.0 v slovenských organizáciách.

Manažérstvo údržby a I4.0

I4.0 a jej technológie majú dosah aj na manažérstvo údržby. Otázka je, aký a čo sa vlastne od tohto manažérstva očakáva. Európska federácia národných spoločností údržby EFNMS [2] sa snaží minimálne od roku 2000 podporovať túto oblasť vydávaním štandardov (pod technickou komisiou CEN/TC 319: Údržba), v súčasnosti je ich aktuálnych osem. Bude možné aplikovať ten istý princíp manažérstva a jeho nástroje aj pri meniacich sa technológiách a prvkoch I4.0?

Metodika analýzy kritických zariadení je vlastne v manažérstve údržby základom správneho a efektívneho nastavenia stratégií údržby, t. j. takej úrovne starostlivosti, aby bolo možné vhodnou prevenciou predchádzať tým poruchám, ktoré na kritických zariadeniach (napr. typu A) predstavujú pre manažment organizácie významnú stratu, t. j. ohrozenie stanovených cieľov.

Prediktívna stratégia údržby má svoje miesto všade tam, kde informácie o stave zariadení musia byť pod kontrolou nepretržite (on-line) alebo pravidelne (off-line). Z hľadiska možnosti zberu údajov a ich vyhodnocovania sa javí práve prediktívna údržba najvhodnejšou stratégiou podporujúcou I4.0, na druhej strane I4.0 svojou technológiou otvára tomuto prístupu rozsiahly priestor (napr. aplikácia senzorov umožňujúcich merať naraz vibrácie a teplotu).

Existuje tu však množstvo otázok a, žiaľbohu, predstáv niektorých dodávateľov technológií I4.0 o tzv. samoučiacich sa strojoch v reálnej prevádzke. To znamená, že najvhodnejšie je nechať stroj ísť do poruchy (pri kritických strojoch do havarijnej poruchy) a implementáciou senzorov (olepením stroja) spracovať veľké množstvo údajov.

Na základe definície manažérstva údržby (norma EN 13306 [3]), ktorá hovorí, že sú to všetky činnosti manažmentu, ktoré určujú ciele, stratégie a zodpovednosť v rámci údržby, realizované prostredníctvom plánovania, riadenia a kontroly, zlepšovaním metód riadenia s ohľadom na ekonomické aspekty, musí aj I4.0 vnímať manažérstvo údržby v tomto kontexte.

Kľúčovými prvkami I4.0 manažérstva údržby sú:

  • Manažérstvo údržby integrované do manažérskych systémov a budované na báze rizík – proaktívny prístup.
  • Stratégia údržby – cca viac ako 80 % podporujú prediktívne nástroje (napr. vibro, triobo, termodiagnostika [4]) v nových podnikoch alebo pri zastúpení väčšieho množstva nových robotických pracovísk (pozri ISO 11161, ISO/TS 15066, ISO 10218-1).
  • Zmena komunikácie s dodávateľmi zariadení, požiadavky na sledovanosť údajov, príprava meracích miest (kód QR, čip NFC), implementácia snímačov, spôsob hodnotenia a ich spracovanie on-line.
  • Výchova a vzdelávanie manažérov, majstrov a technikov údržby s cieľom podporiť schopnosť porozumieť výstupom sledovaných údajov, ich triedeniu a spracovaniu pri následnom rozhodovaní o plánovaných činnostiach údržby a jej zlepšovaní.
  • Zabezpečenie komunikačných, testovacích a hodnotiacich nástrojov na podporu rozhodovania a riadenia činností údržby a ich prepojenosť s relevantnými existujúcimi systémami v organizácii.

Ak sa pozrieme na štatistiku [1] implementácie nástrojov a koncepcií v manažérstve údržby (obr. 2), je zrejmé, že až 77,4 % dopytovaných podnikov aplikuje TPM (angl. Total Productive Maintenance, celková produktívna údržba) alebo RCM (angl. Reliability Centered Maintenance, údržba zameraná na bezporuchovosť) ako bežnú súčasť podpory riadenia a rozhodovania o stratégiách a činnostiach údržby. Z toho vyplýva, že manažérstvo údržby je vo väčšine priemyselných organizácií súčasťou manažérskych systémov a podporuje ciele manažmentu organizácie.

Záver

I4.0 má však okrem pozitívnych stránok aj nedostatok v podobe ohrozenia IT bezpečnosti. Prvé vydanie normy ISO/TR 22100-4 [5] z roku 2018 prvýkrát opisuje rozdiel pri vnímaní bezpečnosti vo vzťahu k ochrane života a zdravia človeka a bezpečnosti IT. V angličtine sa tieto pojmy rozlišujú ako safety a security. Norma definuje IT riziko podobne, ako je opísané v norme ISO 12100 [6], ale vo vzťahu k IT bezpečnosti ako riziko vzťahujúce sa na konkrétnu hrozbu (angl. threat – akýkoľvek IT incident s možným nepriaznivým dosahom na prevádzku stroja), ktoré je funkciou závažnosti možného negatívneho dosahu vyplývajúceho z danej hrozby a pravdepodobnosti existencie zraniteľnosti (zraniteľného miesta), ktorá môže byť zneužitá danou hrozbou. Práve I4.0 vytvára tlak na vývoj nových inteligentných systémov, ktoré by boli schopné monitorovať nielen stav svojich prvkov z hľadiska možného zlyhania, ale aj hrozby prenášané v rámci sieťových a riadiacich systémov.

Literatúra

[1] Turisova, R. – Sinay, J. – Pacaiova, H. – Kotianova, Z. – Glatz, J.: Application of the EFQM Model to Assess the Readiness and Sustainability of the Implementation of I4.0 in Slovakian Companies. Sustainability 2020, 12, 5591. Dostupné na: https://doi.org/10.3390/su12145591.

[2] EFNMS: Európska federácia národných spoločností údržby. [online]. Dostupné na: https://www.efnms.eu/.

[3] EN 13306: 2018 Údržba: Terminológia údržby.

[4] ATD SR. [online]. Dostupné na: https://www.atdsr.sk/.

[5] ISO/TR 22100-4 Bezpečnosť strojov – Vzťah s ISO 12100 – Časť 4: Usmernenie pre výrobcov strojov pri posudzovaní aspektov súvisiacich s IT bezpečnosťou (kybernetickou bezpečnosťou).

[6] ISO 12100: 2010 Bezpečnosť strojov – Všeobecné zásady pre konštruovanie – Posudzovanie a znižovanie rizika.

prof. Ing. Hana Pačaiová, PhD.
Technická univerzita v Košiciach
Strojnícka fakulta
Ústav špeciálnych inžinierskych procesológií
hana.pacaiova@tuke.sk