Otázky energetickej politiky Európskej únie (2)

Energetická politika Slovenska

Úspešný energetický program prispieva k vytváraniu takých podmienok, ktoré dokážu zabezpečiť dostatočné množstvo energie, jej efektívne využitie, bezpečné a plynulé dodávanie a pritom maximalizuje úsporu energie na strane odberateľov. Zvyšovaním energetickej účinnosti zabezpečuje spotrebu energie s tým, že zabezpečuje konkurencieschopnosť na trhu a znižuje externú energetickú závislosť.

Energetická politika vlády Slovenskej republiky sa pridržiava smerníc Európskej únie a podporuje ciele stanovené v Bielej knihe Európskej únie. Slovensko tradične nedisponuje bohatými energetickými nosičmi, a preto je ako väčšina európskych krajín odkázané na dovážanie energie. Aj keď v krajine môžeme nájsť nepatrné zásoby ropy a zemného plynu (v okolí Gbiel a v Záhorskej nížine) či hnedého uhlia pri hornom toku rieky Nitry (Handlová/Nováky), od roku 1950 sa ťažili v čoraz rýchlejšom tempe. Ešte v 70. rokoch táto produkcia v krajine pokrývala len polovicu spotreby hnedého uhlia východnej časti niekdajšieho Československa.

Bolo preň charakteristické plánované hospodárenie a neprirodzená industrializácia, ale v období, keď sa vytvárala priemyselná štruktúra krajiny (ktorá predtým takmer neexistovala), zohrávali zásoby hnedého uhlia, nachádzajúce sa na Slovensku, príznačným spôsobom dôležitú úlohu z hľadiska produkcie syntetického benzínu, ktorá zmierňovala celkový nedostatok benzínu. Vysokú spotrebu energie v oblasti ťažkého priemyslu (hutníctvo, výroba zbraní) zabezpečovala v rámci Rady vzájomnej hospodárskej pomoci sovietska surovinová základňa. V tom čase (v šesťdesiatych rokoch) bol vybudovaný aj ropovod Družba, ktorý zabezpečuje z naftovej oblasti „Druhý Baku“ cez Bielorusko a Ukrajinu prevažnú časť spotreby ropy Slovenska a východnej a strednej Európy.

Slovensko je vo veľkej miere odkázané na import ropy a plynu. 96 % spotrebovaného zemného plynu pochádza z Ruska. Cez krajinu prechádza plynovod, prostredníctvom ktorého sa dostáva 85 % dodávky plynu z Ruska do západnej Európy. Súčasný objem tranzitu dosahuje ročne 90 miliárd metrov kubických. Náklady takéhoto zásobovania pokrývajú približne 70 % spotreby plynu Slovenska. Ropu importujeme takmer v celkovom objeme z Ruska, keďže objem vlastnej produkcie je veľmi nízky.

Jednou zo základných podmienok dlhodobej koncepcie energetickej politiky je postupné znižovanie spotreby energie, vďaka čomu možno zabezpečiť dostupnosť energie založenej na účinných princípoch z hľadiska hospodárstva konečnému spotrebiteľovi v reálnom čase. Úlohou každej členskej krajiny je, aby prevádzkovala spoľahlivú, bezpečnú sieť energie, ktorá bude technicky a technologicky rozvinutá a ktorá bude zároveň prijateľná z hľadiska ochrany životného prostredia a účinná z hľadiska hospodárenia.

Znižovanie spotreby energie je jedným zo základných pilierov udržateľného rastu. Treba zabezpečiť súčasnú spotrebu obyvateľstva tak, aby nebola obmedzená spotreba ďalších generácií. Národná rada Slovenskej republiky prijala v súčasnosti platnú energetickú politiku Slovenskej republiky 12. januára 2000, a to na nasledujúcich 25 rokov s podmienkou, že ju Ministerstvo hospodárstva SR bude aktualizovať každých päť rokov s ohľadom na aktuálne zmeny v tejto oblasti.

Dlhodobé ciele energetickej politiky Slovenska:

• zabezpečovať produkciu elektrickej energie v potrebnom množstve na základe hospodársky efektívnych princípov;
• účinne zabezpečovať bezpečné a spoľahlivé zásobovanie každej formy energie v potrebnej kvalite a potrebnom množstve;
• znižovať domácu brutto spotrebu energie – znižovať požiadavky týkajúce sa energie;
• nahradiť atómové elektrárne, ktoré budú uzavreté, takým spôsobom, aby bolo množstvo vyprodukovanej energie dostačujúce na pokrytie primárnej spotreby podľa princípov efektívnych z hľadiska hospodárenia;
• prijať také opatrenia, ktoré sa na strane odberateľov budú koncentrovať na úsporu energie a na zvyšovanie efektívnosti využitia;
• znižovať energetickú závislosť od rizikových regiónov – prostredníctvom zabezpečenia nových zdrojov energie, respektíve prostredníctvom diverzifikácie dopravných ciest;
• ekonomicky efektívne využívať domáce primárne zdroje energie, respektíve zdroje tepelnej energie;
• zvyšovať využívanie kombinovanej produkcie elektrickej a tepelnej energie;
• využívať atómovú energiu, ktorá umožní ekonomicky efektívnu produkciu elektrickej energie, prijateľnú aj z hľadiska ochrany životného prostredia; zabezpečiť bezpečné fungovanie atómových elektrární;
• zvyšovať množstvo tepelnej a elektrickej energie vyrobenej z obnoviteľných zdrojov energie v záujme toho, aby bol domáci dopyt uspokojený z iných, doplňujúcich zdrojov;
• ukončiť vybudovanie sieťového systému, aby dokázal zabezpečiť bezpečné a udržateľné dodávanie a poskytovanie elektrickej energie a zemného plynu;
• vybudovať novú infraštruktúru rozvodu, ktorá pomôže zlepšiť prepojenie na vnútornom trhu EÚ, respektíve prepojenie s ostatnými krajinami;
• využívať alternatívne pohonné hmoty v doprave.

Slovensko si zaobstaráva takmer 90 % primárnych zdrojov energie mimo vnútorného trhu EÚ. Jedným z najdôležitejších domácich zdrojov energie je hnedé uhlie, zatiaľ čo produkcia zemného plynu a ropy je zanedbateľná. Toto je jeden z dôvodov, prečo narastá význam obnoviteľných zdrojov energie. Z analýz vyplýva, že z dlhodobého hľadiska (do roku 2030) budú atómová energia, zemný plyn a obnoviteľné zdroje energie zohrávať kľúčovú úlohu (biomasa, voda, geotermálna energia, slnečná energia, veterná energia).

To sa zakladá na predpoklade, že z dôvodu sprísneného vypúšťania CO2 sa zníži spotreba uhlíka. Energetická politika počíta s pomalým nárastom spotreby ropy, keďže tú bude sčasti možné postupne nahradiť pohonnými biolátkami. Z hľadiska rozvoja Slovenska treba využívať také udržateľné energetické riešenia a technológie, ktoré umožňujú využitie vlastných energetických zdrojov krajiny. To by sa v prvom rade dalo dosiahnuť tak, že by krajina uprednostňovala také investície, ktoré podporujú vyššiu energetickú efektívnosť. Znižovanie spotreby energie z dlhodobého hľadiska znižuje negatívne vplyvy na životné prostredie, predovšetkým prostredníctvom znižovania množstva vypúšťaných skleníkových plynov, čím Slovensko splní svoje záväzky vyplývajúce z Kjótskeho protokolu.

Primárne zdroje energie

Uhlie

Na Slovensku pokrýva ťažba hnedého uhlia v súčasnosti 79 % svojej spotreby. Využíva sa predovšetkým na výrobu tepelnej a elektrickej energie. Ťažba hnedého uhlia zohráva dôležitú úlohu v bezpečnom zásobovaní elektrickou energiou. Ďalšie potrebné množstvo hnedého aj čierneho uhlia Slovensko dováža. V tejto súvislosti môžeme očakávať postupný pokles ťažby hnedého uhlia. Treba preto dodať, že Slovensko nebude schopné zabezpečiť dostatočné množstvo hnedého uhlia potrebného na výrobu tepelnej a elektrickej energie. Hnedé uhlie je jediným z neobnoviteľných zdrojov energie, ktorý je potrebný z hľadiska bezpečnosti energetického systému.

Zemný plyn

Ročná spotreba zemného plynu predstavuje približne 7 miliárd m3. Jeho ťažba na Slovensku tvorí len 3 % tohto množstva, zvyšok dovážame z Ruska. V nasledujúcom období možno očakávať len mierny nárast spotreby zemného plynu, ktorého indukuje priemyselná spotreba, výroba tepelnej a elektrickej energie nejasne sformulované. Využívanie zemného plynu je z hľadiska vplyvov na životné prostredie prijateľnejšie.

Ropa

Slovensko ročne dováža 5,5 miliónov ton ropy. Toto množstvo zabezpečuje zmluva s Ruskom, uzatvorená na dlhé obdobie. Z tohto importovaného množstva je takmer 3,3 miliónov ton potrebných na pokrytie domácej spotreby. Vlastná produkcia ropy v SR pokrýva približne 2 % domácej spotreby.

Nukleárna energia

55 % elektrickej energie Slovensko zabezpečuje pomocou atómových elektrární. Jadrové palivo garantuje zmluva uzatvorená s Ruskou federáciou na dlhé obdobie. Treba cielene podporovať prechod na dokonalejšie pohonné látky, respektíve lepšie využitie atómového jadra nachádzajúceho sa v jadrových palivách, čo zníži množstvo pohonných látok potrebných na výrobu elektrickej energie. Odstavením atómovej elektrárne JE V1 v Jaslovských Bohuniciach sa znížila dodávka jadrového paliva, až kým nezačnú fungovať ostatné reaktory. V súvislosti s využitím jadrového paliva na výrobu elektrickej energie je kľúčovou otázkou umiestnenie jadrového odpadu, ako aj likvidácia opotrebovaných zariadení pre atómové elektrárne. V tejto otázke Slovensko postupuje v súlade s politikou EÚ, pričom berie do úvahy maximálne bezpečné a spoľahlivé využívanie atómových elektrární počas celého životného cyklu jadrového paliva a odpadu.

Obnoviteľná energia

Obnoviteľné zdroje energie predstavujú v súčasnosti v závislosti od produkcie približne 5,2 TWh, čo tvorí 16 % spotreby elektrickej energie domácností. V období rokov 2007 – 2011 predstavovali obnoviteľné zdroje energie 16 – 17 % celkovej spotreby energie, z čoho 87 % vyprodukovali vodné elektrárne. Celkový existujúci potenciál jednotlivých energetických zdrojov umožňuje nárast ich podielu v produkcii elektrickej energie: v roku 2010 na 19 %, v roku 2020 na 24 % a v roku 2030 na 27 %. Slovensko sa zaviazalo, že v rámci spotreby elektrickej energie dosiahne podiel obnoviteľnej energie 31 %. Najvyužiteľnejším zdrojom zostáva aj naďalej vodná energia, z ktorej krajina ročne vyprodukuje približne 5 TWh energie.

Čo sa týka ostatných obnoviteľných zdrojov energie (veterná, geotermálna, slnečná), možno s nimi nakladať a využívať ich len ako doplňujúce zdroje, a to predovšetkým z dôvodu bezpečnosti a spoľahlivosti produkcie elektrickej a tepelnej energie. Najvýznamnejším obnoviteľným zdrojom energie je z hľadiska produkcie tepla biomasa, ktorá zohráva dôležitú úlohu aj v produkcii elektrickej energie. Keďže takmer polovica územia krajiny je pokrytá lesmi, je tu možnosť, aby príležitosti spočívajúce vo využívaní biomasy ako jedného z obnoviteľných zdrojov energie dosiahli väčší hospodársky význam.

Najväčšiu perspektívu na Slovensku dnes teda vidíme v biomase, vo veternej a vodnej energii. Podľa strednodobých cieľov poľnohospodárskej politiky krajiny v období rokov 2004 a 2006 jedna časť využívania poľnohospodárskej oblasti smerovala už výlučne k pestovaniu takých plodín, ktoré neposkytovali základné suroviny na výrobu poľnohospodárskych alebo potravinárskych výrobkov, ale práve na využitie biomasy na energetické účely, respektíve poskytovali základné suroviny na výrobu bionafty.

Slovensko je z hľadiska svojej regionálnej charakteristiky len v malej miere vhodné na efektívne využívanie veternej energie. Za platných podmienok dosiahla produkcia elektrickej energie vyrobená z veternej energie v roku 2010 iba 200 GWh.

Geotermálna energia sa na Slovensku využíva približne na 36 miestach, ktorých výkon vzťahujúci sa na výrobu tepla dosahuje 131 MW. Celkový potenciál geotermálnej energie termálnych vôd na Slovensku predstavuje 5 538 MW. Najväčšie geotermálne nálezisko môžeme nájsť v Košickej kotline, jeho potenciál predstavuje 300 MW. V rámci jedného z projektov je aj využívanie geotermálnej energie na dennej báze, pričom tento spomínaný projekt sa zaoberá využitím geotermálneho zdroja nachádzajúceho sa v Košickej kotline s potenciálom 5 MW, ktorý je podľa odhadov schopný ročne vyprodukovať 40 GWh elektrickej energie.

Pre vysoké finančné náklady nie je využívanie slnečnej energie na výrobu elektrickej energie efektívne. V budúcnosti môžeme využívanie slnečnej energie očakávať v takých oblastiach, kde nie je dostupná elektrická sieť. V roku 1997 sa na Slovensku využilo približne 30 000 m2 slnečných kolektorov. Koncom roku 2004 toto číslo predstavovalo približne 50 000 m2. Najčastejšie sa slnečná energia využíva na výrobu teplej vody, ako aj na vykurovanie bazénov. Za takýchto podmienok predstavuje ich výkon 500 kWh/m2 ročne.

Moment, keď si krajiny uvedomia, že tradičné energetické nosiče založené na uhľovodíku svoje pôsobenie skončili, ich čoraz častejšie núti k tomu, aby prehodnotili svoju energetickú politiku a aby čo najväčší dôraz kládli na využívanie energie založenej na alternatívnych a obnoviteľných energetických zdrojoch. Aj keď sa po zemetrasení v Japonsku v marci roku 2011 a po nukleárnej katastrofe opätovne spustila diskusia o nebezpečenstve atómovej energie, pre väčšinu európskych krajín (vrátane Slovenska) prestavuje v súčasnosti práve tento zdroj energie z hľadiska hospodárstva a tiež ochrany životného prostredia neodmysliteľnú súčasť energetického mixu. Dve veľké tepelné elektrárne krajiny (elektráreň v Novákoch, kde sa vykuruje hnedým uhlím, a elektráreň vo Vojanoch, kde sa vykuruje ropou a zemným plynom) disponujú z hľadiska efektivity aj z hľadiska zaťaženia životného prostredia horšími ukazovateľmi.

Energetická politika SR sa musí vyvíjať v súlade s energetickou politikou EÚ. Avšak vzhľadom na to, že doterajší historický vývoj jednotlivých členských štátov EÚ bol odlišný aj v energetickom sektore, bude trvať ešte dlhé obdobie, kým budú energetický trh aj energetické pokrytie celého územia EÚ homogénne. Pre nás má nesmierny význam ďalšia diverzifikácia energetických zdrojov, aby sme znížili súčasnú majoritnú závislosť od ruských energetických nosičov. To sa dá dosiahnuť ďalším budovaním vnútornej energetickej infraštruktúry EÚ aj zavedením takých externých energetických zdrojov, ktoré sú nezávislé od ruskej dodávky. Závislosť Slovenka aj našich susedných štátov od ruského dovozu však bude vždy výrazná, a preto musíme budovať udržateľnú a vzájomne prospešnú energetickú politiku aj s Ruskom.

Záver seriálu