Riadenie údržby

Riadenie údržby dlhodobého majetku je proces, ktorý podniky ­používajú na dosiahnutie maximálneho výkonu s najnižšími výrobnými nákladmi pri zachovaní ekologickej bezpečnosti a bezpečnosti práce. Aby sa dosiahla optimálna efektívnosť dlhodobého majetku, je potrebné, aby podnik zaviedol proces, ktorý informácie o technických zariadeniach využíva efektívne. Kľúčovou súčasťou úspešného programu riadenia údržby je získavanie a dôkladné zaznamenávanie informácií z prevádzkového a historického hľadiska. Tieto údaje podniku umožnia docieliť maximálny výkon s minimálnym počtom zásahov údržby a dosiahnuť tak stanovené ciele v oblasti nákladov a výroby.

Procesy údržby

Inšpekcia – opatrenia na zaistenie a posúdenie skutočného stavu strojov, zariadení alebo konštrukčných prvkov.

Udržiavanie – opatrenia na zachovávanie požadovaného stavu ­výrobného zariadenia. Ide predovšetkým o činnosti, ako je čistenie, mazanie, konzervovanie, dopĺňanie a výmena prevádzkových hmôt, nastavovanie a zoraďovanie strojov a zariadení.

Opravy – opatrenia na opätovné vytvorenie, t. j. obnovenie technického stavu výrobných zariadení, aby sa zabezpečila kvalitná výroba.

Stratégia údržby

Stratégia údržby je metóda manažmentu použitá na dosiahnutie cieľov údržby. STN EN 13306 uvádza rozdelenie údržby na základný a odvodený typ.

Základné typy – preventívna, plánovaná, vopred stanovená údržba, údržba na základe stavu, predpokladaná a korekčná (represívna) údržba.

Odvodené typy – diaľková, oneskorená, okamžitá údržba, údržba počas prevádzky, údržba na mieste, údržba vykonávaná používateľom.

Vybrané typy údržby

Preventívna údržba sa vykonáva vo vopred stanovených intervaloch alebo v súlade s predpísanými kritériami a je určená na zníženie pravdepodobnosti vzniku poruchy alebo obmedzenia funkčnosti prvku. Prediktívna údržba je špeciálnym prípadom preventívnej stratégie. Zameriava sa na zisťovanie varovných príznakov poškodenia. Vykonáva sa periodická kontrola zariadenia a údržba sa realizuje vtedy, keď sa zistí prekročenie určitej miery poškodenia. V tomto prípade sa údržba uskutoční len na častiach, ktorých stav bol zaznamenaný alebo zhoršený. Represívna údržba sa vykonáva až po odhalení a rozpoznaní chyby a je určená na uvedenie zariadenia do takého stavu, v ktorom môže vykonávať požadovanú funkciu. Je vhodné používať ju v prípade, ak nemožno účelne zvoliť iný spôsob údržby.

TPM – Total Productive Maintenance

Jednou z najvhodnejších stratégií manažmentu údržby, ktorej cieľom je zvyšovať výkonnosť zariadení v súvislosti so zvyšovaním efektívnosti výrobného procesu, je úplná produktívna údržba – TPM. Kladie dôraz na zvyšovanie informovanosti a vedomostnej úrovne operátorov, ale aj údržbového personálu, pričom vhodne aplikuje motivačné nástroje na zvýšenie pocitu spoluzodpovednosti u všetkých zainteresovaných.

Stratégia TPM pozostáva z nasledujúcich prvkov:

  • tímová práca,
  • vzájomný rešpekt bez ohľadu na pracovné zaradenie,
  • motivácia na všetkých úrovniach,
  • pozitívny prístup zo strany vedúcich pracovníkov,
  • podpora pracovníkov s malými skúsenosťami a zabezpečenie ich budúceho rastu,
  • neustále zvyšovanie výkonnosti, 
  • ocenenie úsilia.

Hmotné prínosy TPM: redukcia zdržaní a strát, redukcia omylov a chýb, lepšia kvalita a bezpečnosť, redukcia porúch zariadení, ­lepšia kontrola procesov.

Nehmotné prínosy TPM: lepšia spolupráca a disciplína zamestnancov, vytvorenie lepšej predstavy o podniku, vyššia morálka vyplývajúca z lepšie organizovaného a čistejšieho prostredia.

V praxi je systém TPM založený na princípe včasnej detekcie ­abnormalít vznikajúcich náhodne pri prevádzke stroja a ich odbornom odstraňovaní. Samotná implementácia metódy je založená na tímovej práci a zmene myslenia personálu. Posun v myslení musí nastať hlavne v optimalizácii vzťahu človek – stroj, keď operátor vystupuje nielen v úlohe samotnej obsluhy stroja, ale aj v úlohe aktívneho spolupracovníka údržby.

RCM – Reliability Centred Maintenance

Riadenie údržby integruje aj metódy hodnotenia s cieľom neustáleho zlepšovania. Na hodnotenie činnosti údržby sa využíva napríklad koncepcia RCM – ukazovať efektívnosť nákladov, zohľadňujúca aj možné straty pri výskyte poruchy. Údržba zameraná na bezporuchovosť predstavuje systematický prístup identifikovania efektívnych a účinných činností údržby zariadení a ich prvkov podľa špecifických postupov a na základe intervalov definovaných pre vykonávanie jednotlivých činností. RCM sa zaoberá príčinami a spôsobmi vzniku porúch, spôsobom ich prejavu a možnosťami predvídania, prípadne predchádzania ich vzniku.

Dôsledky porúch sú klasifikované do štyroch oblastí:

  • zapríčinené najmä skrytými poruchami, ktoré zvyšujú riziko ­výskytu následne sa opakujúcich porúch, 
  • ovplyvňujúce bezpečnosť a životné prostredie, 
  • prevádzkové, ktoré ovplyvňujú priame náklady v dôsledku opravy zariadení, postihujú výrobu a predstavujú straty, 
  • nepriame, ktoré sa podieľajú len na výške celkových nákladov.

Táto stratégia využíva pri hodnotení rizík v dôsledku poruchy analýzu spôsobov a dôsledkov porúch, analýzu príčin a následkov a ­analýzu rizík. Zavedením riadenia údržby sú podniky schopné zefektívniť využívanie materiálových či ľudských zdrojov a zabezpečiť tým úsporu nákladov na údržbu. Zariadenia tak budú pripravené vždy v správnom čase, zvýši sa efektívnosť ich využívania a zároveň sa zlepší aj využívanie ľudských a materiálových zdrojov.

Údržba prietokomerov

Tento zoznam predstavuje užitočnú pomôcku pri skúmaní vzťahu medzi údržbou a výkonom prietokomerov. Východiskovým bodom je stále analýza problému. Dobre fungujúce prietokomery majú ­kľúčový význam pre spoľahlivú prevádzku v závode. Napriek tomu, že je vysoká miera spoľahlivosti hlavným rysom moderných prietokomerov, tento aspekt sa pri plánovaní údržby často zanedbáva. Avšak aj prietokomery sú vystavované opotrebeniu a rýchlo sa meniacim technológiám. Neoptimalizované zariadenia spôsobujú relatívnu a absolútnu stratu výkonnosti. Nová legislatíva už vyžaduje častejšiu kontrolu, certifikácie a kalibrácie. Hlavným cieľom je stanovenie optimálneho rozsahu údržby.

Podľa normy EN 13306 je povinnosťou každého manažéra údržby definovať stratégiu údržby podľa týchto kritérií:

  • Musí byť zabezpečená požadovaná funkčnosť zariadení za optimálne náklady.
  • Treba zohľadniť špecifické bezpečnostné požiadavky na zariadenia – hlavne čo sa týka údržby a obsluhy, v prípade potreby aj vplyvu na životné prostredie.

Podľa návodu GAMP (Good Manufacturing Practice GuideCalibration Management) musí „vlastník“ procesu identifikovať kľúčové parametre, procesné premenné a musí určiť prijateľné hranice. Plánovaniu údržby musí predchádzať analýza a klasifikácia problémov. Požiadavky sa môžu na prvý pohľad zdať jednoduché, ale hlbšie vyhodnotenie potrieb podnikových procesov zvyčajne odhalí navzájom si odporujúce aktivity.

Typické ciele sú:

  • zníženie nebezpečenstva týkajúceho sa človeka, životného prostredia a závodu,
  • dodržiavanie právnych požiadaviek (životné prostredie, bezpečnosť, zdravie),
  • minimalizácia kvalitatívnych výkyvov a strát (Six Sigma), 
  • dodržiavanie firemných pravidiel
  • zníženie nákladov na údržbu a stratégia outsourcingu, 
  • posúdenie zvýšených nárokov na zariadenia, 
  • tvorba rozhodovacích kritérií pre (nové) administratívne systémy (TPM, RCM, RBM, ISO 9007, ISO 14001, a pod.),
  • zlepšenie efektivity údržby a iných merateľných úloh,
  • optimalizácia riadenia zásob a zlepšenie dodávateľského reťazca náhradných dielov,
  • skoré vyhodnotenie požiadaviek na náhradné diely a rozpočtovanie nákladov na ne, 
  • zníženie prevádzkových nákladov spôsobených neplánovanými odstávkami.

Dobre navrhnutý plán údržby musí brať do úvahy aj zmeny, ktoré môžu časom nastať. Štruktúra plánu musí byť dostatočne flexibilná. Plán by sa mal dať ľahko prispôsobiť meniacim sa požiadavkám. Aktualizácia zoznamu zariadení by sa nemala zanedbávať, pretože potom by bol plán údržby prakticky na nič.

Pravidelná údržba

Prietokomery sa kontrolujú viacerými spôsobmi. Buď sa odmontujú a odvezú do registrovaného laboratória na kompletnú „mokrú“ ­kalibráciu, ktorá však znamená zastavenie výroby a zriedkakedy sa dá použiť pri veľkých snímačoch (DN > 250/10“), alebo sa otestujú pomocou inteligentných nástrojov priamo v prevádzke, kde sa dajú problémy hneď identifikovať. Kontrola elektroniky meracieho prístroja môže následne odhaliť, či sa problém nachádza práve v tejto časti a vizuálna kontrola vnútra meracieho potrubia by zase mohla odhaliť viditeľné chyby. Problém s elektronikou či meracím potrubím sa zvyčajne odzrkadlí na nestabilnom meraní prietoku. Kompletná „mokrá“ kalibrácia síce predstavuje dobrý spôsob, no z praktických a prevádzkových dôvodov sa vykonáva zriedkavo.

Mnoho moderných prietokomerov už má vlastnú kontrolu vnútorných referenčných hodnôt, diagnostické programy a iné kontrolné mechanizmy – sú preferované všade tam, kde je prvoradá spoľahlivosť a prevádzkyschopnosť závodu. Nutnosť bežnej údržby často prichádza na základe informácií zo samotnej prevádzky. Tieto zdroje informácií sa používajú na identifikáciu problémov pri meraní a umožňujú pripraviť dobré plány údržby založené na reálnych výrobných potrebách. Medzi bežnú údržbu sa radí aj výmena kľúčových komponentov pri celozávodnej odstávke (či už sa chyba identifikovala alebo nie), napríklad ložísk, rotorov, plošných spojov, vysielačov alebo primárnych meracích prvkov.

Použitá literatúra:

[1] Krausová, A. – Szombathyová E. (2009). Prístupy v stratégii údržby. Transfer inovácií 13/2009. [2] Endress+Hauser: The Maintenance Guide, Tips and reference information to keep your installed base up and running, January, 2012.
[3] Endress+Hauser Flowtec AG: Flow Handbook, 3rd Edition, 2006. ISBN 3-9520220-4-7.

Pokračovanie v ďalšom čísle.