Nesprávne vykonávaná údržba
Podľa údajov EUROSTAT-u každoročne 15 % až 20 % všetkých úrazov súvisí s vykonávaním údržby. Údržba strojov sa často vykonáva neplánovane, v časovom strese až po vzniku poruchy, bez zaistenia bezpečnosti, bez vhodného vybavenia a záverečnej kontroly. To môže viesť k vzniku pracovných úrazov. Zvlášť rizikové je vykonávanie údržby strojov bez ich predchádzajúceho vypnutia, teda počas ich chodu.
Podľa čl. 2.13 prílohy č. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 392/2006 Z. z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách pri používaní pracovných prostriedkov údržbárske práce sa môžu vykonávať len vtedy, ak je pracovný prostriedok vypnutý. Ak to nie je možné, na vykonávanie takých prác sa musia prijať ochranné opatrenia alebo sa také práce musia vykonávať mimo zóny nebezpečenstva. V sprievodnej technickej dokumentácii každého stroja je aj návod na vykonávanie údržby. Odporúčania výrobcu uvedené v tejto dokumentácii vrátane termínov údržby treba dodržiavať.
Príklad nesprávnej praxe – údržba vykonávaná počas chodu stroja bez jeho predchádzajúceho vypnutia (obr. 6)
Údržbár vstúpil do zóny nebezpečenstva vnútri výrobnej linky, pričom znefunkčnil blokovanie chodu stroja na vstupe do ohradenia linky (znefunkčnil ochranné zariadenie) a vykonáva údržbu bez vypnutia strojov počas ich používania. Pri tom je ohrozovaný najmä rýchlo sa pohybujúcimi robotickými manipulátormi.
Príklad správnej praxe – vykonávanie údržby na vypnutom a zaistenom stroji podľa plánu údržby (obr. 7)
- Akýkoľvek údržbársky zásah do technologického zariadenia (stroja, linky) je možný až po odsúhlasení pracovného postupu osobou zodpovednou za bezpečné vykonanie údržby.
- Pred každým zásahom do zariadenia sa skontroluje prítomnosť zdrojov energií (elektrického napätia, pneumatickej, hydraulickej, tepelnej a kinetickej energie). Všetky zdroje energií musia byť vypnuté.
- Pred vstupom osôb do zóny nebezpečenstva musí byť zariadenie zabezpečené proti neoprávnenému spusteniu uzamknutím prívodu energií a ovládacie prvky musia byť zreteľne označené, napríklad bezpečnostnou tabuľkou s nápisom: „Na zariadení sa pracuje.“ Vhodné je využívať zámkový systém (LOCK-OUT).
Ohrozenie obsluhy škodlivými faktormi pracovného prostredia
Dlhodobý vplyv emisií plynov, pár alebo aerosólov, tekutín alebo prachu a ďalších škodlivých faktorov pracovného prostredia môže nepriaznivo vplývať na zdravie obsluhy strojov, môže dokonca viesť k vzniku choroby z povolania, napríklad ochorenia kože, poškodeniu sluchu, choroby dýchacích ciest a pľúc. Pri obsluhe stroja je zamestnanec nútený pracovať vo vynútenej polohe, čo môže byť príčinou bolesti chrbtice, kĺbov, rúk a podobne. Dlhodobá nadmerná jednostranná záťaž môže spôsobiť ochorenia podporno-pohybovej sústavy.
Podľa čl. 2.5 prílohy č. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 392/2006 Z. z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách pri používaní pracovných prostriedkov musí byť pracovný prostriedok, z ktorého môžu vypadávať predmety alebo odlietať materiál, vybavený bezpečnostným zariadením, ktoré zodpovedá veľkosti rizika. Pracovný prostriedok, ktorý ohrozuje emisiami plynov, pár alebo aerosólov, tekutín alebo prachom, musí byť vybavený vhodným odsávacím alebo ochranným zariadením umiesteným pri zdroji ohrozenia.
Chýbajúce alebo nefunkčné odsávacie zariadenie mimoriadne zhoršuje pracovné prostredie pre obsluhu strojov, čo pri väčšom znečistení pracoviska predstavuje vysoké riziko nielen vzniku pracovného úrazu, ale aj choroby z povolania.
Príklad nesprávnej praxe – ohrozenie obsluhy škodlivými faktormi pracovného prostredia (obr. 8)
Omietacia kotúčová píla na drevo má nefunkčné odsávacie zariadenie, v dôsledku čoho je pracovisko mimoriadne znečistené drevenými pilinami a prachom. To vytvára vysoké riziko vzniku pracovného úrazu, choroby z povolania, poruchy stroja, ako aj požiaru.
Príklad správnej praxe – stroj je riadne vybavený odsávacím zariadením tak, aby nedošlo k ohrozeniu obsluhy škodlivými faktormi pracovného prostredia (obr. 9)
Stroj je vybavený odsávacím zariadením s filtračnou jednotkou, aby neohrozoval obsluhu emisiami prachu. Odsávacie zariadenie odsáva prach priamo z miesta jeho vzniku. Je dostatočne dimenzované, aby obsluha nemusela používať individuálne ochranné pomôcky, teda osobné ochranné pracovné prostriedky (ďalej OOPP) na ochranu dýchacích ciest.
Práca na strojoch bez osobných ochranných pracovných prostriedkov
Podľa § 6 ods. 2 zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci prostredníctvom osobných ochranných pracovných prostriedkov je zamestnávateľ povinný:
- vypracovať zoznam poskytovaných OOPP na základe posúdenia rizika a hodnotenia nebezpečenstiev vyplývajúcich z pracovného procesu a z pracovného prostredia,
- bezplatne poskytovať zamestnancom, u ktorých to vyžaduje ochrana ich života alebo zdravia, potrebné účinné OOPP a viesť evidenciu o ich poskytnutí,
- udržiavať OOPP v používateľnom a funkčnom stave a dbať o ich riadne používanie.
Tieto povinnosti zamestnávateľa sú bližšie špecifikované predovšetkým v jednotlivých ustanoveniach nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 395/2006 Z. z. o minimálnych požiadavkách na poskytovanie a používanie OOPP.
Dôležité je aj ustanovenie § 6 ods. 3 písm. a) zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, podľa ktorého je zamestnávateľ povinný bezplatne poskytovať zamestnancom pracovný odev a pracovnú obuv, ak pracujú v prostredí, v ktorom odev alebo obuv podlieha mimoriadnemu opotrebovaniu alebo znečisteniu.
Príklad nesprávnej praxe – práca na stroji bez osobných ochranných pracovných prostriedkov (obr. 4)
Obsluha lisu pracuje na rizikovom pracovisku III. kategórie s rizikovým faktorom hluk (lisovňa kovov), pričom nemá pridelený osobný ochranný pracovný prostriedok na ochranu sluchu, teda slúchadlové alebo zátkové chrániče sluchu, a preto ich nepoužíva. V dôsledku dlhodobého pôsobenia hluku môže dôjsť k nenávratnému poškodeniu sluchu obsluhy lisu, teda k vzniku choroby z povolania.
Príklad správnej praxe – práca na stroji s osobnými ochrannými pracovnými prostriedkami
Zamestnávateľ poskytuje OOPP podľa svojho zoznamu poskytovaných osobných ochranných pracovných prostriedkov, vypracovaného na základe posúdenia rizika a hodnotenia nebezpečenstiev. V zozname sú špecifikované konkrétne typy osobných ochranných pracovných prostriedkov, ktoré poskytuje pri jednotlivých prácach. Ďalšou povinnosťou zamestnávateľa je dbať o ich riadne používanie zamestnancami.
Pri používaní strojov je vo všeobecnosti nevyhnutné venovať pozornosť najmä poskytovaniu účinných osobných ochranných pracovných prostriedkov na ochranu zraku (vyprskávajúci materiál a kvapaliny), sluchu (hluk) a kože (otvorené rany, popáleniny, kožné choroby z chemikálií). Rovnako treba dbať na poskytovanie vhodného pracovného odevu a pracovnej obuvi. V prípade zabezpečenia ochrany zamestnanca pred nebezpečnými chemikáliami treba pri poskytovaní OOPP vychádzať z odporúčaní výrobcu, dovozcu alebo následného používateľa chemikálie, uvedených v kartách bezpečnostných údajov. Na obr. 10 sú uvedené príkazové značky, ktoré by mali byť umiestnené pri strojoch v prípade, že používanie OOPP je nevyhnutné. Pri obsluhe niektorých strojov (napríklad vŕtačiek, sústruhov, frézok) sa vyslovene nesmú používať rukavice, rukávy pracovného odevu musia byť tesne zopnuté, obsluha nesmie mať na rukách prstene, hodinky a podobne, aby nedošlo k zachyteniu pohybujúcou sa časťou stroja a následnému vtiahnutiu končatiny a k vzniku pracovného úrazu. Rukavice sa môžu používať len pri upínaní obrobku, aj to len v čase, keď stroj nie je v chode.
Zdroj: Bezpečné používanie strojov. Národný inšpektorát práce. [online]. Citované 14. 3. 2023.
Publikované so súhlasom Národného inšpektorátu práce.
Ing. František Cyprich a kol.
frantisek.cyprich@ip.gov.sk
