V r. 1969 tento projekt schválilo Ministerstvo výstavby a techniky (MVT) SSR a už v decembri 1970 bol vedeniu n. p. TESLA Orava v priestoroch Výskumno-vývojového strediska (VVS) v Žiline (predchodca neskoršieho Výskumného ústavu výpočtovej techniky – VÚVT) predvedený tzv. malodoskový funkčný vzor (MD FV) prvého slovenského riadiaceho počítača tretej generácie RPP 16, realizovaný v Žiline. Od laboratórneho funkčného vzoru (LFV) realizovaného v Ústave technickej kybernetiky SAV (ÚTK SAV) v Bratislave sa odlišoval hlavne v tom, že mal aj vlastnú slovenskú feritovú operačnú pamäť, zatiaľ čo bratislavský LFV ju mal zakúpenú celú zo zahraničia.

Odborná knižná publikácia Príspevok VÚVT Žilina k rozvoju výpočtovej techniky v Česko-Slovensku (Diel 3) skončila v súťaži Kniha Horného Považia 2020, ktorú organizovala Krajská knižnica v Žiline, na treťom mieste. Preto Krajská knižnica ponúkla možnosť zrealizovať prezentáciu tejto publikácie vo svojich priestoroch. Združenie <vuvt-zilina> tak pri dodržaní všetkých predpísaných hygienických opatrení zorganizovalo dňa 22. 6. 2021 slávnostný seminár, na ktorom sa zúčastnili hlavne vtedajší samostatní a vedúci výskumno-vývojoví zamestnanci VVS TESLA Orava v Žiline pracujúci na projekte MD FV RPP 16. Okrem úvodnej prednášky Ing. Milana Gábika s názvom Príspevok VÚVT Žilina k rozvoju výpočtovej techniky v Česko-Slovensku boli prednesené spomienkové príspevky ďalších pracovníkov VVS TESLA Orava. Potom nasledovala bohatá diskusia spojená so spomienkami zúčastnených pracovníkov.

Program seminára, ktorý sa niesol v znamení 50. výročia realizácie, oživenia a predvedenia MD FV RPP 16 v Žiline, bol spestrený malou výstavkou exponátov slovenskej historickej výpočtovej techniky, výstavkou veľkoplošných posterov dokumentujúcich bohaté realizačné výstupy výskumu a vývoja VÚVT Žilina v oblasti výpočtovej techniky a tiež publikovaných dokumentov prezentujúcich odbornú históriu VÚVT Žilina.

Úvod do histórie počítačov RPP 16

V druhej polovici 60. rokov boli v Česko­slovensku realizované viaceré významné opatrenia na podporu výskumu, vývoja, výroby a nasadzovania výpočtovej techniky do národného hospodárstva. V r. 1965 bola rozhodnutím ministra všeobecného strojárstva vytvorená Výrobno-hospodárska jednotka (VHJ) Závody priemyselnej automatizácie (ZPA) so sídlom v Prahe. V rámci nej bol vytvorený Výskumný ústav matematických strojov (VÚMS) v Prahe. V r. 1965 bol rozhodnutím ministra všeobecného strojárstva v Prahe vytvorený aj Výskumný ústav automatizácie priemyslu (VÚAP) v Prahe. Závod ZPA Čakovice Praha bol poverený výrobou počítačov druhej generácie ZPA 600, vyvinutých vo VÚMS Praha, závod Aritma Praha výrobou diernoštítkovej techniky a ZVS Brno okrem výroby ďalekopisov tiež výrobou elektrických písacích strojov, diernopáskovej techniky a magnetických diskových pamätí.

Mimo tohto prúdu nechcela zostať ani VHJ TESLA Praha, no tá sa rozhodla riešiť výrobu výpočtovej techniky nie vlastným vývojom, ale nákupom licencie. Štát schválil nákup licencie na výrobu počítača druhej (niekde uvádzaný tiež 2,5.) generácie na báze tranzistorov (od firmy BULL – General Electric, Francúzsko) v r. 1967 v prospech podniku TESLA Pardubice. Slovenské orgány sa snažili o pridelenie licencie výrobnému podniku na Slovensko, no opäť neúspešne. Sériová výroba licenčných počítačov pod názvom TESLA 200 sa rozbehla od r. 1969. Nadväzne sa uskutočnili veľké investície do súčiastkovej základne (zavedenie výroby TTL integrovaných obvodov v TESLE Rožnov, pamätí na báze tenkých magnetických vrstiev – TMV v TESLE Blatná, feritových pamäťových jadier a pamäťových blokov v Pramete Šumperk) a do výroby periférnych zariadení, napr. magnetických páskových pamätí MPM 40 v TESLE Pardubice a pod. – všetko v ČR.

Medzičasom sa však v Rade vzájomnej hospodárskej pomoci (RVHP) prijalo rozhodnutie, že v podmienkach embarga uvaleného krajinami NATO na vývoz výpočtovej techniky do krajín RVHP, resp. Varšavskej zmluvy, a v súlade so svetovými trendmi, kde sa viac-menej presadila hegemónia firmy IBM vo výrobe a dodávkach počítačov tretej generácie spracúvajúcich dáta (nie však na výrobu minipočítačov a riadiacich počítačov), je potrebné skoordinovať úsilie krajín RVHP na zabezpečenie sebestačnosti v štandardných počítačoch spracúvajúcich dáta. Preto bola v r. 1968 vytvorená Medzivládna komisia pre výpočtovú techniku (MVK VT) krajín RVHP. Tá rozhodla o vzniku konceptu Jednotného systému elektronických počítačov (JSEP), v ktorom Československo od r. 1969 zastupoval VÚMS Praha. VÚMS tak uznal realitu a zanechal rozvíjanú líniu počítačov ZPA 600 a svoju aktivitu v oblasti počítačov spracúvajúcich dáta preniesol v plnom rozsahu na JSEP.

Slovensko nebolo nijako zahrnuté do týchto perspektívnych technologických aktivít. Len ÚTK SAV v Bratislave riešil v rokoch 1965 až 1968 výskumnú úlohu pod názvom Rýchly programový procesor (RPP). Lenže aj tu si uvedomovali, že od balíka výskumných správ (čo bol výsledok riešenia výskumnej úlohy) k fungujúcemu riadiacemu počítaču schopnému sériovej výroby je veľmi dlhá cesta. Preto si ako hlavného partnera na realizáciu vývoja a výroby univerzálneho riadiaceho počítačového systému 3. generácie RPP 16 vybrali TESLU Orava.

Počas trvania projektu RPP 16, t. j. počas rokov 1965 až 1980, môžeme rozlišovať nasledujúcich päť hlavných etáp výskumu, vývoja, inovácie a výroby počítačov RPP 16:

1. etapa

Výskum rýchleho programového procesora v ÚTK SAV (obdobie r. 1965 – 1968). Táto etapa bola zakončená záverečnou oponentúrou 18. 12. 1969.

2. etapa

Riešenie univerzálneho riadiaceho počítačového systému 3. generácie RPP 16 (obdobie 1969 – 1973) v ÚTK SAV, v TESLE Orava, VVL Žilina a v Konštrukte Trenčín, zakončené 1. etapou štátnych záverečných skúšok počítačov RPP 16S a RPP 16M, ktoré sa konali vo VVL Žilina v dňoch 26. 11. až 5. 12. 1973, záverečnou oponentúrou v dňoch 9. a 10. januára 1974 v Žiline a v Bratislave a odovzdaním výrobnej dokumentácie základných modulov dokončených na úrovni prototypu do výrobného závodu TESLA Orava, závod Námestovo začiatkom r. 1974.

3. etapa

Riešenie univerzálneho aplikačného programového vybavenia, ktoré bolo pôvodne riešené v Ústave aplikovanej kybernetiky (ÚAK) Ministerstva výstavby a techniky SSR a v r. 1973 bolo presunuté do ÚTK SAV. Úloha bola ukončená v r. 1976 záverečnou oponentúrou.

Na obr. 2 vidno kompletnú zostavu RPP-16S v tzv. stolovom vyhotovení v Počítačovom laboratóriu ÚTK SAV (PL ÚTK SAV), vyrobenú v TESLE Námestovo s maximálnou operačnou pamäťou (64 Kslov) a jednotkou styku s prostredím (JSP), nachádzajúcou sa za počítačom. V rohu miestnosti sú magnetické páskové pamäte MPM 40 a analógový počítač MEDA na simuláciu výrobných procesov. Vzadu sú diskové pamäte DP4 a pred nimi dva displeje – prvé z experimentálnej výroby vo VVL Žilina, kde ich aj vyvinuli.

4. etapa

Dokončenie vývoja a modernizácia riadiacich počítačových systémov 3. generácie RPP 16S a RPP 16M vrátane ich preriešenia do priemyselného stojanového vyhotovenia v TESLE Orava, VVL Žilina (obdo­bie 1974 – 1978). V rámci tejto etapy bol dokončený vývoj zariadení, ktoré boli v predchádzajúcej etape realizované iba do úrovne FV (vrátane 2. etapy systémových skúšok), a inovovali sa zdrojové sústavy, feritové operačné pamäte, ACU a mechanická konštrukcia (preriešenie stolovej verzie do 19“ stojanov).

Základom inovovaných stolových aj stojanových verzií feritových operačných pamätí počítačov RPP 16M aj RPP 16S bol planárny pamäťový blok 4K18 (obr. 3), ktorý okrem planárneho kvádra (v strede) obsahoval aj dve inovované dosky súradnicových adresných výberov X a Y.

Na obr. 5 je zobrazené inovované stojanové vyhotovenie počítača RPP 16 M. V základnej konfigurácii pozostával z jednej skrine so štyrmi 19" roštmi (rošt procesora, rošt rozšírenia feritovej operačnej pamäti do 16K18, rošt bloku prenosových kanálov a voliteľný rozširujúci rošt) a zo stola referenčných prídavných zariadení.

5. etapa

Technickú prípravu výroby vo výrobnom závode, samotnú výrobu (obdobie 1970 – 1980), počas ktorej bol v rámci TESLY Orava realizovaný a rekonštruovaný nový výrobný závod na výrobu počítačov v Námestove, technickú prípravu výroby počítačov, vývoj a výrobu testerov vrátane automatizovaného testera veľkých dosiek (ATVD) a automatizovaného testera kabeláže rámu (ATKR) vo VVL Žilina, zaškoľovanie nových pracovníkov a spoluprácu so servisnou a projekčnou organizáciou zabezpečovalo Ústredie pre výpočtovú techniku (ÚVT) TESLA. Na obr. 6 je pohľad na inovované stojanové vyhotovenie počítača RPP 16S vo výrobe v Námestove. V základnej zostave pozostával z troch 19" stojanov (stredný obsahoval dvojrošt procesora, rošt feritovej operačnej pamäte 16K18 a rošt bloku prenosových kanálov, druhý rozšírenie pamäte do 64K18 a tretí blok jednotiek medzistyku a riadiace jednotky prídavných zariadení) a zo stola referenčných prídavných zariadení.

Článok vznikol ako sprievodný materiál k semináru organizovanému pri príležitosti 50. výročia realizácie a oživenia prvého slovenského riadiaceho počítača 3. generácie RPP 16 v Žiline.

Ing. Milan Gábik