Asset management – riadenie majetku na báze posudzovania rizík

Predpoklady a požiadavky

Požiadavky kladené na manažment podniku vo vzťahu k ochrane človeka, životnému prostrediu, zodpovednosti voči verejnosti a zákazníkom sú štandardizované v úsilí o vytvorenie rovnováhy medzi rozvojom a ochranou spoločnosti. Silné konkurenčné prostredie generuje na jednej strane hľadanie príležitostí, ale na druhej strane priestor na znižovanie nákladov s cieľom zvyšovať zisk. Tento aspekt dlhodobej (niekedy aj krátkodobej) úspešnosti má však svoje hranice, ktoré nie sú vždy jasne definované a ak sú, tak sa im neprikladá požadovaný význam.

Výsledkom sú finančné a environmentálne straty, príp. straty na životoch, a to v podobe čiastkovej alebo komplexnej – kumulovanej závažnej havárie, ktorej rozsah zasahuje nielen do existencie jednej spoločnosti, ale aj do fungovania viacerých krajín (nadnárodný dosah). Z toho dôvodu sa stáva základným princípom požiadavka na posudzovanie rizík v komplexnom ponímaní pri zohľadnení špecifických úrovní riadenia organizácie (podniku) a jednotlivých oblastí, ktoré sú pod „ochranou“ legislatívnych požiadaviek v rámci štátu alebo v európskom kontexte.

Výsledkom tohto holistického prístupu je vznik celého radu štandardov, ktoré v minulosti existovali v izolovanej podobe, avšak v súčasnosti sa rozvíjajú alebo dopĺňajú s cieľom vytvoriť integrovaný nástroj na podporu manažérstva organizácií (priemyselných aj verejných) so zohľadnením ich rôznorodých potrieb, avšak s výhľadom dlhodobo udržateľného rozvoja.

Legislatíva a štandardy

Prehľad niektorých limitujúcich faktorov pri riadení podniku so zameraním na zodpovednosť voči verejnosti je v tab. 1.

Tab. 1 Požiadavky legislatívy vymedzujúce rámec riadenia spoločnosti

Z hľadiska riadenia priemyselných podnikov je dôležité vnímať požiadavky rôznych zainteresovaných strán, ktoré sa týkajú činností organizácie v jednotlivých etapách jej života, napr. pri plánovaní výstavby, prevádzkovaní, likvidácii odpadov, alebo jej samotnej. Vzťah zo zákazníkom je monitorovaný nepretržite (napr. prieskum spokojnosti zákazníkov, obrat), avšak vzťah s okolím sa často skúma až pri zmene, t. j. ak ide o novú výstavbu alebo v prípade vzniku závažnej havárie.

V prípade výrobných podnikov je dôležité vnímať spoločného menovateľa, ktorý môže významne ovplyvňovať všetky požiadavky. Okrem externých vplyvov je významným aspektom vlastný majetok, jeho štruktúra (výber), vlastnosti a životnosť. Výsledky súčasnej krízy poukazujú, že okrem zlej stratégie umiestnenia a správania sa podniku v danom prostredí je rizikovým faktorom podcenenie alebo precenenie schopnosti vlastného majetku splniť očakávania manažmentu.

Základnou normou, ktorá špecifikuje požiadavky na správu, riadenie majetku – manažment aktív (Asset Mamagement – AM), je v súčasnosti norma ISO/DIS 55001: 2012 Asset management – Management systems – Requirements. Spojenie manažment aktív sa používa v ekonomickej terminológii ako ekvivalent anglického Asset Management, jeho alternatívou je riadenie alebo správa majetku a z hľadiska terminológie kvality manažérstvo aktív. Ďalšie normy týkajúce sa tejto oblasti sú:

• ISO/DIS 55000: 2012 – poskytuje prehľad, princípy a základnú terminológiu (Asset management – Management systems – Overview, principles and terminology),
• ISO/DIS 55002: 2012 – predstavuje návod na implementáciu ISO 55001 (Asset management – Management systems – Guidelines for the application ISO 55001).

Definícia riadenia majetku podľa dostupnej špecifikácie PAS 55-1:2008 [1] je nasledujúca: „Ide o systematické a koordinované aktivity a praktiky, prostredníctvom ktorých organizácia optimálne a udržateľne riadi svoj majetok a celkový systém, výkonnosť, riziká a náklady počas celého jeho životného cyklu s cieľom dosiahnutia určeného strategického plánu.“ Strategický plán je definovaný ako „celkový dlhodobý a zavedený plán, ktorý vychádza z vízie, smerovania, hodnôt, obchodnej politiky, požiadaviek zainteresovaných strán, cieľov a riadenia rizík organizácie“.

Podľa ISO/DIS 55000: 2012 Asset management predstavuje „koordinované aktivity organizácie, prostredníctvom ktorých vytvára hodnoty využívaním svojho majetku (angl. coordinated activity of an organization to realize value from assets)“.

Podľa Európskej federácie národných spoločností údržby (EFNMS) – AM „prestavuje optimálne riadenie životného cyklu fyzického majetku s cieľom dosiahnutia stanovených trvalo udržateľných obchodných cieľov“ (angl. the optimum life cycle management of physical assets to achieve the stated sustainable bussiness objectives) [7]. Tento prístup bol zavedený a overený v bezpečnostnom, kozmickom a v železničnom priemysle v roku 1990 v Austrálii (AM Council).

Možno konštatovať, že riadenie majetku spoločnosti prestavuje koordinované aktivity počas celého jeho životného cyklu (dlhodobé), súvisiace so stanovenou víziou a cieľom organizácie splniť očakávania zainteresovaných strán (zákazníkov). Získanie výstupov (realizácia cieľov) možno definovať ako hodnotu vytvorenú efektívnym využívaním majetku. Veľkosť tejto hodnoty, teda úspešnosť dosiahnutia stanovených cieľov, je podmienená analýzou, ktorá musí byť v takom rozsahu, aby maximálne obsiahla všetky vonkajšie aj vnútorné ohrozenia (popr. hrozby), ktoré existujú v prostredí, kde majetok pôsobí, alebo na ktoré má užívanie majetku počas jeho životného cyklu dosah.

Výsledkom tejto analýzy je odhad a vyhodnotenie možných faktorov – pravdepodobností ohrozenia strategických cieľov a závažnosť ich dosahu na zámery spoločnosti – posúdenie rizika. Výsledná hodnota tohto rizika je nástrojom rozhodovania manažmentu v otázke investícií, pričom treba predchádzať potenciálnym stratám alebo zvažovať rezervy ich zmiernenia. Manažérstvo aktív organizácie je nepretržitý balans medzi očakávaniami a pripravenosťou predchádzať rôznym vplyvom, na ktoré tieto očakávania môžu mať dosah (v negatívnom slova zmysle), alebo ich zmierňovať.

Súčasný stav riadenia podnikov vychádza najmä z požiadaviek zavádzania systémov manažérstva kvality, bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, environmentu, informačnej bezpečnosti a pod. ako preukázania zodpovedného prístupu voči zainteresovaným stranám. Takýto prístup však neumožňuje koordinovať aktivity tak, aby neboli činnosti roztrieštené, niekedy až rozporuplné aj napriek snahe zaviesť tzv. integrovaný systém manažérstva, ktorý doteraz nemá formálnu podobu ani štruktúra, teda základný parameter na identifikáciu miery integrácie [5]. Tento problém vytvoril priestor na aplikáciu manažérstva rizík vo všetkých úrovniach organizácie ako integrujúceho prvku, ktorý na jednej strane zohľadňuje ciele spoločnosti a na druhej posudzuje a zvažuje všetky aspekty, ktoré tieto ciele ohrozujú (obr. 1 [2, 6]).

ISO 31000: 2009 Manažérstvo rizika – zásady a návod je medzinárodnou normou, ktorá podrobne opisuje systematický a logický proces manažérstva rizík. Odporúča, aby organizácie vypracovali, zaviedli a nepretržite zlepšovali svoju štruktúru, ktorej cieľom je integrovať proces manažérstva rizika do celkovej kontroly organizácie, jej politiky, stratégie a plánovania, hodnôt, kultúry a komunikácie (na Slovensku vyšla pod SÚTN v roku 2010).

Efektívny manažment aktív vyžaduje disciplinovaný prístup na báze nasledujúcich princípov:

• zvyšovať spokojnosť zákazníkov zvyšovaním výkonnosti a kontroly produktov dodávaných podľa požadovaných štandardov,
• zvyšovať výkonnosť v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ako aj environmentu,
• optimalizovať návratnosť investícií a/alebo rastu,
• dlhodobé plánovanie, dôvera a dlhodobo udržateľná výkonnosť,
• schopnosť preukázať najlepšie vynaložené prostriedky (angl. best value-for-money) pri obmedzených režimoch financovania,
• evidencia vo forme kontrolovateľnej a systematickej a s ohľadom na preukaznosť legálnej, verejnoprávnej a štatutárnej kompetentnosti,
• zlepšovanie manažérstva rizík a korporátneho manažérstva (správy a riadenia podnikov; v užšom zmysle predstavuje formálny systém zodpovednosť vrcholového manažmentu voči vlastníkom spoločnosti – akcionárom; v tomto prípade sa pojem CG (angl. Corporate Governance) obsahovo približuje výrazu výkon vlastníckych práv, jasné postupy vyplývajúce z auditov s cieľom adekvátne rozhodovať na báze rizík,
• zlepšovanie reputácie korporácie – výhody, ktoré môžu byť v podobe dosiahnutia očakávanej hodnoty zainteresovanými stranami, zlepšenie marketingu produktov/služieb, spokojnosť zamestnancov a efektívnejšie a účinnejšie zásobovanie dodávateľmi,
• schopnosť preukázať trvalo udržateľný rozvoj týkajúci sa správy majetku počas jeho životného cyklu.

Kľúčovými aspektmi AM sú holistický a integrovaný prístup, metodická systematizácia, udržateľnosť a organizovateľnosť vychádzajúce z posudzovania rizík (obr. 2).

Fyzický majetok (angl. physical asset) je len jedným z piatich majetkov v rámci AM. Tie ostatné sú ľudské, informačné, finančné a nehmotné zdroje. Ako udržiavať fyzický majetok tak, aby bol v súlade s cieľmi a princípmi AM, je v súčasnosti predmetom pripravovanej normy prEN 16646 Údržba – údržba v rozsahu fyzického AM (angl. Maintenance – maintenance within physical asset management).

Údržba fyzického majetku

Manažérstvo fyzického majetku (angl. Physical asset management) je definované ako „koordinované aktivity organizácie zvyšujúce hodnotu fyzického majetku“ alebo ako „riadenie optimálneho životného cyklu fyzického majetku, aby sa dosahovali stanovené obchodné ciele organizácie“ [7]. „Draft“ európskej normy o údržbe fyzického hmotného majetku (prEN 166646:2013) opisuje interakciu medzi požiadavkami organizácie, fyzickým majetkom a riadením údržby. Vychádza zo štyroch základných oblastí požiadaviek na organizáciu, ktoré sa prostredníctvom strategickej analýzy presúvajú na požiadavky AM. Tieto oblasti požiadaviek sú členené na:

• organizáciu – strategický plán organizácie, intenzita kapitálu, Core biznis atď.,
• požiadavky trhu,
• požiadavky spoločnosti (legislatíva, regulačná politika a pod.),
• technológie z hľadiska ich štruktúry, flexibility, spoľahlivosti, životnosti, know-how.

Ďalej opisuje, ako sa tieto požiadavky odrážajú v politike a cieľoch správy majetku, ktoré sa prostredníctvom plánu (Asset management plan) premietajú do cieľov a stratégie riadenia údržby.

Systém riadenia údržby je založený na výsledkoch požiadaviek politiky, stratégii a plánovaní AM, ktoré reflektujú stanovené ciele a požiadavky organizácie. Tento systém pozostáva zo šiestich základných prvkov:

1. ciele a stratégie údržby,
2. plánovanie údržbárskych činností,
3. zabezpečenie zdrojov údržby,
4. procesy údržby,
5. kontrola procesov – audit údržby,
6. zlepšovanie údržby počas celého životného cyklu.

Na nasledujúcom obrázku je znázornený prienik medzi manažérstvom rizík, AM a systémom údržby v závislosti od jednotlivých úrovní a súčasne v spojitosti s využitím nástrojov strategického plánovania a riadenia údržby (RCM, TPM, RBI..., obr. 3).

Zhodnotenie

Súčasné trendy podporené existujúcimi alebo vychádzajúcimi normami jednoznačne poukazujú na skutočnosť, že bez koordinácie aktivít zavedením holistického prístupu k riadeniu majetku spoločnosti na báze rizík nemožno dlhodobo dosahovať stanovené ciele a požiadavky zainteresovaných strán. Akceptovateľnosť týchto rizík môže byť podmienená požiadavkami v rámci manažmentu kontinuity (BS 25000-1) s využitím napr. analýzy Cost Benefit (CBA). Riadenie údržby je nevyhnutnou súčasťou podporujúcou tieto snaženia v komplexnom a integrujúcom ponímaní.

Bez zohľadnenia všetkých vplyvov a neustálym znižovaním nákladov bez nástrojov riadenia, ktoré sú v súlade s cieľmi organizácie, nemožno udržať a zlepšovať výkonnosť spoločnosti s perspektívou predchádzania potenciálnym stratám alebo ich obmedzovania. Filozofické prístupy k riadeniu údržby a jej nástroje sú účinným spôsobom, ako predchádzať nezhodám a haváriám, ktorých výsledkom je zvyšovanie strát a znižovanie zisku organizácie. Investície do údržby strojov a zariadení musia byť podložené výsledkami z analýzy rizík ako integrujúceho prvku riadenia celej organizácie.

Výskum, ktorý viedol k týmto výsledkom, získal finančné prostriedky z projektu VEGA č. 1/0107/12 Proces riadenia rizík strojov a strojových zariadení na rozhraní Safety – bezpečnosť strojov a bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci a security – civilná bezpečnosť.

Literatúra

[1] PAS 55-1: 2008 Asset Management. Part 1: Specification for the optimized management of physical assets. BSI.
[2] ISO 31000: 2010 Manažérstvo rizík – princípy a smernice. SÚTN.
[3] Legát, V. at al.: Management a inženýrství údržby. Příbram: PBtisk Příbram 2013. 570 p. ISBN 978-80-7431-119-2.
[4] Grenčík, J. at al.: Manažérstvo údržby. Synergia teórie a praxe. Košice: BEKI design 2013. SSU. 630 p. ISBN 978-80-89522-03-3.
[5] Pačaiová, H. et al.: Systematic approach in maintenance management improvement. In: International Journal of Strategic Engineering Asset Management. 2013, Vol. 1, no. 3, p. 228 – 237. ISSN 1759-9733.
[5] Pačaiová, H. – Sinay, J. – Glatz, J.: Bezpečnosť a riziká technických systémov. Košice: SjF TUKE Košice 2009. ISBN 978-80-553-0180-8-60-30-10.
[6] ISO 3100 Principles and Management – Training material. iNTeg-Risk. Stuttgart 2013.
[7] Pačaiová, H. – Grenčík, J.: Risk management as an integrated part of the Asset Management. In: Euromaintenance 2014, Helsinky, Fínsko.

prof. Ing. Hana Pačaiová, PhD.
hana.pacaiova@tuke.sk
Technická univerzita v Košiciach, Strojnícka Fakulta, KBaKP
Letná 9, 042 00 Košice
Tel.: +421 903 719 474