Význam a implementácia s ohľadom na efektívne riadenie vodného hospodárstva

Správa majetku, známa aj ako asset management, je kritickým prvkom pri efektívnom riadení infraštruktúry vodovodov, kanalizácií a čističiek odpadových vôd. Tento odborný článok sa zameriava na význam asset managementu v tejto oblasti, jeho základné princípy, prínosy a praktické metódy implementácie.

V minulom roku uskutočnil NKÚ SR kontrolu starostlivosti o hmotný investičný majetok vo vybraných vodárenských spoločnostiach. Kontrola bola zameraná na to, ako štyri vodárenské spoločnosti – Bratislavská vodárenská spoločnosť, Podtatranská vodárenská spoločnosť, Východoslovenská vodárenská spoločnosť a Západoslovenská vodárenská spoločnosť – svojím hospodárením zabezpečovali obnovu verejných vodovodov a kanalizácií vo svojej pôsobnosti v rokoch 2021 až 2023. Vodárenské spoločnosti pôsobia ako akciové spoločnosti a ich akcionármi sú obce a mestá. Hlavnou činnosťou je prevádzka verejných vodovodov a kanalizácií, s výnimkou Podtatranskej vodárenskej spoločnosti, ktorej prevádzku verejných vodovodov a kanalizácií zabezpečuje iná spoločnosť. Pre činnosť týchto spoločností je dôležitá činnosť regulátora, ktorú vykonáva ÚRSO, a preto sa kontrola venovala aj jeho činnosti.

Význam asset managementu

Asset management je proces, ktorý zahŕňa plánovanie, získavanie, prevádzkovanie, údržbu a likvidáciu majetku s cieľom maximalizovať jeho hodnotu a minimalizovať náklady počas celého životného cyklu. V kontexte vodovodov, kanalizácií a čističiek odpadových vôd je jeho význam obrovský, pretože tieto systémy sú životne dôležité pre zaisťovanie kvalitnej pitnej vody, efektívne odvádzanie a čistenie odpadových vôd a ochranu verejného zdravia a životného prostredia.

Plánovanie a identifikácia aktív

Prvým krokom v asset managemente je identifikácia a inventarizácia všetkých aktív, ktoré tvoria infraštruktúru. To zahŕňa vodovodné potrubia, zdroje a úpravne pitnej vody, čerpadlá, ventily, kanalizačné siete, čističky a ďalšie komponenty. Dôležitým aspektom je vytvorenie databázy technických listov infraštruktúry, ktorá bude obsahovať podrobné informácie o každom aktíve vrátane jeho veku, stavu, umiestnenia a hodnote.

Plánovanie a identifikácia aktív vychádza z účtovnej evidencie majetku obcí/vodárenských spoločností, ktoré tento majetok majú v evidencii a majú zákonnú povinnosť sa o tento majetok starať. V roku 2015 vznikla na základe vyhlášky MŽP SR povinnosť vypracovať pre všetky právne subjekty (obce s majetkom vodárenskej infraštruktúry a vodárenské spoločnosti) Plány obnovy verejných vodovodov (VV) a verejných kanalizácií (VK) na obdobie 10 rokov. Tieto plány sa mali od roku 2023 kontrolovať a vyhodnocovať.

V týchto plánoch obnovy bolo podľa zákona potrebné posudzovať mieru opotrebovania majetku (vodovodov, kanalizácie a čistiarní odpadových vôd) s výsledkom plánovania investičných a finančných rezerv v ročných plánoch subjektov. Tieto finančné prostriedky mali tvoriť prostriedky na opravu a udržiavanie vodohospodárskeho majetku, potrubí, armatúr, meracích zariadení, čerpadiel a pod.

Autor tohto článku urobil v uplynulých troch rokoch viacero majetkových auditov a prieskumu plánov obnovy v obciach podtatranského regiónu v spolupráci s Podtatranskou vodárenskou spoločnosťou v Poprade a môže s plnou zodpovednosťou povedať, že tieto plány obnovy sú formálne, plánované financie nie sú ani vo výške jednoduchej reprodukcie majetku – na úrovni účtovných odpisov.

Správa NKÚ SR skonštatovala: „Tvoriť a realizovať plány obnovy verejných vodovodov a verejnej kanalizácie majú vodárenské spoločnosti zo zákona. Vypracované plány obnovy v kontrolovaných spoločnostiach neplnia tú úlohu, ktorá sa od nich očakáva, najmä realizácia plánov výrazne zaostáva za cieľmi. Kontrolované subjekty mali v zmysle svojich plánov za roky 2021 až 2023 investovať do obnovy 470 mil. eur, skutočnosť bola na úrovni viac ako 78 mil. eur, t. j. necelých 17,00 % z celkového plánu. Interval plnenia plánu bol od 2,68 % vo Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti do 71,73 % v Podtatranskej vodárenskej spoločnosti.“

Posudzovanie stavu a hodnotenie rizík

Po identifikácii aktív nasleduje posudzovanie ich stavu a hodnotenie rizík spojených s ich prevádzkou. To zahŕňa pravidelné inšpekcie, testovanie a monitorovanie výkonu. Na základe získaných údajov možno identifikovať kritické miesta, ktoré vyžadujú okamžitú pozornosť, a predvídať možné poruchy.

Riziká vodárenskej infraštruktúry sú viaceré: z nadobudnutých poznatkov je to hlavne potreba udržateľnosti vodovodov pri zaručení dostatočnej a kvalitnej pitnej vody pre obyvateľov obcí a regiónov a v prevádzke verejných kanalizácií ohrozenie životného prostredia – znečistenie recipientov, do ktorých sa vypúšťa čistená, prípadne upravená voda.

V pôsobnosti Podtatranskej vodárenskej spoločnosti Poprad v obciach sústredených okolo recipientu Hornád (Smižany, Spišské Bystré, Hranovnica, Spišský Štiavnik, Hrabušice, Jamník, Domaňovce) alebo okolo recipientu rieky Poprad (Mlynčeky, Ľubica), tam, kde sa robil majetkový audit, prípadne plán obnovy verejného vodovodu a verejnej kanalizácie, boli tieto riziká posudzované spolu so stavom vodárenskej infraštruktúry obcí.

Údržba a obnova

Efektívny asset management zahŕňa plánovanie a vykonávanie údržbárskych prác, ako aj obnovu alebo výmenu zastaraných alebo poškodených komponentov. Úplne najrozšírenejšou metodikou výkonu údržbárskych prác v auditovaných obciach bola údržba po poruche. Týkalo sa to vlastných prevádzkovo-údržbárskych kapacít a v podstate aj prípadov, kde mali zabezpečenú údržbu a servis dodávateľským spôsobom.

V obciach, kde sa robili plány obnovy, bola plánovaná diagnostika potrubí, analytika a evidencia porúch; rovnako sa plánovali rezervné/havarijné zásoby náhradných dielov potrebných na odstraňovanie porúch a havárií. Prediktívna údržba, ktorá využíva moderné technológie ako senzory a analytiku údajov, umožňuje predchádzať poruchám a optimalizovať prevádzkové náklady.

Kontrola NKÚ SR sa venovala aj problematike strát vody v sieti. Tie sa v kontrolovaných subjektoch pohybovali od 25,00 % do takmer 33,00 %. V praxi to znamenalo ročnú stratu 51,2 mil. m3 pitnej vody, ktorú vodárne odobrali, ale k spotrebiteľovi sa táto voda nedostala. Ide takmer o 1/3 odobratej vody.

Finančné plánovanie a investície

Asset management zahŕňa aj finančné plánovanie a riadenie investícií. Treba zabezpečiť dostatočné finančné prostriedky na údržbu, opravu a modernizáciu infraštruktúry. To zahŕňa nielen rozpočtovanie, ale aj hľadanie externých zdrojov financovania, ako sú dotácie a úvery.

Pri kontrolovaní nákladov na opravy a udržiavanie v jednotlivých obciach, tak ako boli vykazované v účtovníctve, sa pri všetkých subjektov preukazovala nie dobrá znalosť správneho zaúčtovania kapitálových a prevádzkových výdavkov na opravu a udržiavanie.

Kapitálové výdavky (Capex: Capital Expentiditures) predstavujú investičné výdaje, ktoré nie je možné zahrnúť medzi prevádzkové náklady, t. j. náklady na servis, opravy, generálne opravy, diagnostiku, nákup náhradných dielov a pod. Tieto výdavky zvyšujú hodnotu nadobudnutého majetku a sú základom budúcej tvorby zdrojov vo forme účtovných odpisov. Prevádzkové výdavky (Opex: Operating Expentiditures) sú výdavky, ktoré podnik musí vynaložiť na udržanie prevádzky vodovodnej infraštruktúry v dobrom a bezpečnom stave. Vo všetkých auditovaných subjektoch/obciach, v ktorých vlastníctve bola vodárenská infraštruktúra, predstavovali náklady na opravy a udržiavanie len malú časť výdavkov z odpisov.

Audity poukazovali aj na nedodržiavanie STN pri vyhradených tlakových a elektrických zariadeniach, ktoré sú v danom prostredí život ohrozujúce. Takýmto spôsobom sa majetok, ktorého životnosť je spravidla 30 – 50 rokov, dostáva do rizikovej oblasti udržateľnosti prevádzky, vznikajú časté poruchy, havárie potrubí a jednotlivých komponentov vodovodných potrubí a kanalizačných sietí. Súčasne je ohrozené životné prostredie vypúšťaním a znečisťovaním vodných recipientov.

Prínosy asset managementu a zlepšenie kvality služieb

Efektívne implementovaný asset management prináša množstvo výhod. Zlepšuje spoľahlivosť a výkonnosť vodohospodárskej infraštruktúry, predlžuje životnosť aktív a znižuje náklady na prevádzku a údržbu. Okrem toho umožňuje lepšie plánovanie a rozhodovanie, zvyšuje transparentnosť a zodpovednosť a prispieva k ochrane životného prostredia. Asset management umožňuje poskytovať kvalitnejšie služby občanom. Vďaka lepšiemu sledovaniu a údržbe infraštruktúry možno minimalizovať výpadky služieb a zabezpečiť spoľahlivé dodávky pitnej vody a efektívne odvádzanie a čistenie odpadových vôd.

Ekonomické úspory

Investovanie do asset managementu sa dlhodobo vypláca. Pravidelná údržba a včasná obnova aktív znižujú náklady na opravy a predlžujú životnosť infraštruktúry. Tým sa znižujú celkové náklady na prevádzku a údržbu. Táto skutočnosť sa prejavuje hlavne pri starostlivosti o budovy a inžinierske siete (potrubia vodovodov a kanalizácií, elektrické rozvodne).

Pri zanedbaní včasnej identifikácie a jednoduchej opravy (opravy izolácie alebo výmurovky, výmeny tesnenia čerpadiel, včasnej výmeny filtrov pri dúchadlách prevzdušňovačov či ložísk miešadiel) dochádza k závažnejším poruchám a haváriám celého systému výroby vody a ohrozeniu dodávok pre obyvateľov. Takéto poruchy a havárie násobne zvyšujú náklady na operatívu riadenia údržby a spôsobujú predraženie opráv: práca v podmienkach nie najvhodnejších pre servis a údržbu, zvýšenie personálnych nákladov a pri nedostatku potrebných náhradných dielov aj zvýšenie nákladov na ich dohľadanie a dodávku. To treba konštatovať pri vlastných obslužných údržbárskych kapacitách aj pri externých dodávateľoch prác a služieb.

Ochrana životného prostredia

Efektívne riadenie infraštruktúry vodovodov, kanalizácií a čističiek odpadových vôd prispieva k ochrane životného prostredia. Zabraňuje únikom a znečisteniu, minimalizuje spotrebu vody a energie a podporuje udržateľnosť vodného hospodárstva.

Špecifikum pôsobenia Podtatranskej vodárenskej spoločnosti je v regiónoch s vysokým stupňom ochrany životného prostredia: od zdrojov pitnej vody cez rozvody do jednotlivých obcí a miest, zber a čistenie odpadových vôd a ich úpravu až po vypúšťanie vyčistenej vody do recipientu. V dvoch prípadoch museli štatutári obce riešiť pokuty od orgánov kontroly životného prostredia. Tieto pokuty sa vystavovali na základe porušenia prevádzkových poriadkov a nedodržania povolených limitných znečistení vo vypúšťaných vodách, ktoré bezprostredne súviseli s poruchami na majetku vlastníkov a so zanedbaním povinností a dodržiavania technologických postupov na príslušných technologických zariadeniach.

Používanie moderných technológií

Implementácia asset managementu by mala zahŕňať využívanie moderných technológií, ako sú geografické informačné systémy (GIS), senzory, internet vecí (IoT) a analytika údajov. Tieto technológie umožňujú lepšie monitorovanie, analýzu a predikciu stavu infraštruktúry. Treba konštatovať, že Podtatranská vodárenská spoločnosť veľmi účinne využíva GIS hlavne pri predprojektovej a projektovej príprave investícií a pri centrálnej evidencii infraštruktúry. Problémom býva poznanie stavu u samotných vlastníkov/v obciach, kde sa budovala a evidovala vodárenská infraštruktúra historicky v rozpätí 50 – 70 rokov a kde stav nie je podchytený technicky v dokumentácii, resp. pri plánovaní údržby alebo investičnej obnovy vodohospodárskej infraštruktúry.

Samotný asset management je dynamický proces, ktorý vyžaduje pravidelné hodnotenie a aktualizáciu. Treba sledovať výkonnosť infraštruktúry, hodnotiť dosiahnuté výsledky a prispôsobovať stratégiu meniacej sa situácii a novým poznatkom.

Záver

V tomto odbornom článku som sa snažil poukázať na problematiku stavu vodárenskej infraštruktúry v podtatranskom regióne, kde som niekoľko rokov spolupracoval s Podtatranskou vodárenskou spoločnosťou v Poprade na zisťovaní stavu tejto infraštruktúry. Vychádzal som aj zo stavu, ktorý zistil NKÚ SR a zverejnil v roku 2024; tieto poznatky a údaje som posudzoval z pohľadu spravovania vodárenského majetku. Asset management infraštruktúry vodovodov, kanalizácií a čističiek odpadových vôd je kľúčovým nástrojom efektívneho riadenia vodného hospodárstva. Jeho správna implementácia prináša mnoho výhod vrátane zlepšenia kvality služieb, ekonomických úspor a ochrany životného prostredia. Pre úspešnú realizáciu asset managementu je potrebné systematické plánovanie, využívanie moderných technológií a zapojenie všetkých zainteresovaných strán.

O autorovi
Michal Žilka pracuje ako poradca a audítor v oblasti údržby. Má dlhoročné skúsenosti v oblasti asset managementu v chemickom priemysle. Viac ako 30 rokov pracoval v údržbe na manažérskych pozíciách: na oddelení merania a regulácie, ako hlavný mechanik, riaditeľ útvaru údržby a strojárenskej výroby v spoločnosti Chemosvit, a. s., Svit. V súčasnosti pracuje v Spoločnosti údržby zariadení (SUZ) ako viceprezident, 19 rokov pracoval v Slovenskej spoločnosti údržby (SSU). Pre Podtatranskú vodárenskú spoločnosť, a. s., pracoval niekoľko rokov ako majetkový audítor s cieľom pripraviť a kontrolovať Plán obnovy vodohospodárskej infraštruktúry verejných vodovodov, verejnej kanalizácie a čistiarní odpadových vôd.

Ing. Michal Žilka
zilka.m2412@gmail.com