Analýza spôsobov podpory výroby elektriny z OZE v EÚ a jej vplyv na cenu elektriny (1)

Európska únia (EÚ) sa zaviazala znížiť emisie skleníkových plynov do roku 2020 aspoň o 20 % v porovnaní s úrovňou v roku 1990. Aby tento cieľ dosiahla, pracuje na rozvoji opatrení v oblasti energetickej efektívnosti a energeticky úsporných technológií prostredníctvom Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/28/ES z 23. apríla 2009 o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov energie a o zmene a doplnení a následnom zrušení smerníc 2001/77/ES a 2003/30/ES (Smernica 2009/28/ES) [1]. V uvedenej smernici ustanovila európske ciele pre rok 2020, a to dosiahnutie 20 % podielu energie z obnoviteľných zdrojov energie (OZE) na hrubej konečnej energetickej spotrebe Spoločenstva a 10 % podielu energie z obnoviteľných zdrojov energie na energetickej spotrebe v doprave v každom členskom štáte. Podľa č. 4 ods. 1 Smernice 2009/28/ES sú členské štáty povinné stanoviť svoje ciele pre podiel energie z OZE v roku 2020 v sektoroch výroba tepla a chladu, výroba elektrickej energie a doprava. V jednotlivých členských štátoch EÚ vznikli Národné akčné plány pre energiu z obnoviteľných zdrojov, ktoré stanovujú podrobnú analýzu po jednotlivých rokoch, ako tieto ciele dosiahnuť. Podľa toho má napríklad Slovenská republika povinnosť zvýšiť využívanie OZE v pomere k hrubej konečnej energetickej spotrebe zo 6,7 % v roku 2005 na 14 % v roku 2020. Množstvo energie z OZE zodpovedajúce 14 % na rok 2020 bolo vypočítané z očakávanej celkovej upravenej spotreby energie podľa scenára doplnkových opatrení v oblasti energetickej účinnosti [2].

V súčasnosti je viditeľná značná závislosť od výroby energie z fosílnych palív, ktorú sa snaží potlačiť výroba energie z alternatívnych zdrojov, hlavne z OZE [3 – 5]. Avšak uvedený trend prináša viaceré úskalia, akými je napríklad potreba podpory OZE, aby boli konkurencieschopné vzhľadom na ostatné zdroje energie, čo sa prejavuje narastajúcimi nákladmi a tie zasa zvyšovaním regulovaných častí cien elektrickej energie. Rozvoj OZE a energeticky úsporných technológií zabezpečuje zvýšenie energetickej sebestačnosti, zamestnanosti, investícií a výroby, avšak pokiaľ ide o účinky na cenu elektriny, väčšina technológií zvyšuje náklady na výrobu elektriny v porovnaní s výrobou elektriny z fosílnych palív. Uvedené náklady teda zvyšujú cenu elektriny, ktorú v konečnom dôsledku platia spotrebitelia. Ide o náklady na výrobu, prenos, distribúciu a vyváženie. Väčšina technológií OZE je neziskových v režime bežných cien energií, čiže ich zavádzanie treba podporovať rôznymi spôsobmi, ako sú garantovanie výkupnej ceny, povinné kvóty, zelený certifikát, fiškálne opatrenia vo forme daňových výhod, investícií, dotácií, grantov atď. Úlohou členských štátov EÚ je vytvoriť taký systém podpory, aby umožnil dosiahnuť ciele stanovené v Smernici 2009/28/ES, pričom spôsob podporných mechanizmov sa môže líšiť rovnako ako ich účinky na konečnú cenu elektrickej energie pre spotrebiteľov.

Výkupná cena (Feed-in-Tariff) predstavuje fixnú cenu za množstvo elektrickej energie vyrobenej z OZE. Je stanovená na určité fixné obdobie, počas ktorého je garantovaná jej výška pre výrobcu energie z OZE. V jednotlivých členských štátoch sa líšia spôsoby stanovenia výšky výkupnej ceny, ako aj identifikácia jednotlivých kategórií výrobcov, ktorí sú oprávnení čerpať podporu. Výkupná cena je najrozšírenejším a najpoužívanejším systémom podpory OZE v EÚ. Tento systém podpory využíva napríklad Rakúsko, Česko, Dánsko, Francúzsko, Nemecko, Maďarsko, Litva, Slovensko, Slovinsko alebo Španielsko.
Prémiová tarifa je spôsob podpory OZE, ktorý predstavuje formu fixného alebo premenlivého príplatku k trhovej cene elektrickej energie a je určená na fixný počet rokov. Poskytuje sa v prípade elektrickej energie dodanej do siete aj elektriny, ktorá je priamo spotrebovaná. Príkladom môže byť zelený bonus v Českej republike alebo prémiové tarify v Nemecku.

Kvótny systém (obchodovateľné zelené certifikáty) predstavujú systém podpory, ktorý núti jednotlivých dodávateľov elektrickej energie vykupovať určité množstvo elektrickej energie od výrobcov elektriny z OZE. Regulátor v členskom štáte stanovuje dodávateľom elektrickej energie počet zelených certifikátov, ktoré majú za určité obdobie dosiahnuť, pričom dodávatelia sú povinní regulátorovi preukázať ich dosiahnutie. Ak by dodávateľ elektrickej energie nesplnil stanovenú kvótu zelených certifikátov, je povinný zaplatiť regulátorovi alikvótnu časť. Najväčším predstaviteľom uvedeného systému podpory je Veľká Británia, ale uvedený systém využíva napr. aj Belgicko, Holandsko, Poľsko a Švédsko.

Netmetering predstavuje systém podpory OZE na strane spotrebiteľov, ktorí sú zároveň aj výrobcami elektriny z OZE, ktorú dodávajú do siete, avšak v období nedostačujúcej produktivity prijímajú na vykrytie elektrinu zo siete. Najčastejším prípadom nedostačujúcej produktivity je výroba elektriny vo fotovoltických elektrárňach v noci. Netmetering je teda určený pre výrobcov elektriny z OZE, ktorí nedokážu súvisle pokryť svoju vlastnú spotrebu, a funguje na princípe sledovania rozdielu medzi množstvom elektriny vyrobenej a dodanej do siete a množstvom elektriny, ktoré bolo spotrebované a dodané zo siete.
Existuje mnoho ďalších spôsobov podpory OZE, napr. fiškálne opatrenia vo forme daňových výhod (uznanie nižšej sadzby dane alebo úplného odpustenia daní), úver (finančná pôžička v podobe úveru s výhodami, ako je napríklad nižší úrok na určité obdobie, ktorá slúži na financovanie výstavby technológií OZE) alebo dotácia (poskytnutie finančných prostriedkov na výstavbu technológie OZE).

Podpora elektriny vyrobenej z OZE

Systém podpory OZE je súbor politík a opatrení podporujúcich rozvoj výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov, pričom na výrobu energie z OZE a výstavbu nových zariadení a technológií sa využívajú jej rôzne formy. Celkovú schému podpory si jednotlivé štáty stanovujú individuálne, ide o rôzne druhy, výšku a charakter. Na príklade vybraných členských štátov EÚ (SK, CZ, AT, DE) si stručne rozoberieme spôsob podpory OZE, ktorý vplýva na celkový podiel elektriny vyrobenej z OZE.

Systém podpory OZE na Slovensku [6] je zabezpečený prostredníctvom garantovanej výkupnej ceny, dotácií a odpustenia spotrebnej dane z elektriny pre výrobcov, ktorí vyrobenú elektrinu využívajú na vlastnú spotrebu. Výkupná cena sa poskytuje všetkým OZE a je garantovaná na 15 rokov, avšak je limitovaná inštalovaným výkonom, t. j. zariadenie výrobcu elektriny nemôže prekročiť výkon 5 MW, v prípade veterných elektrární 15 MW. V prípade zariadení, ktoré presiahnu uvedený limit, je výkupná cena poskytovaná na pomerné množstvo výroby z 5 MW, resp. 15 MW výkonu.

Česká republika [7] poskytuje výkupnú cenu, ktorej výška je stanovená tak, aby zaisťovala návratnosť investícií aspoň 15 rokov. Výkupnú cenu si v súčasnosti môže vybrať iba výrobca elektriny vo vodnej elektrárni s inštalovaným výkonom do 10 MW, z biomasy a vo veternej a geotermálnej elektrárni do 100 kW. Ďalším spôsobom podpory sú zelené bonusy, ktoré fungujú ako príplatok k trhovej cene, za ktorú výrobca elektrinu predá; uplatňuje sa na vlastnú spotrebu elektriny aj na dodanú elektrinu do siete a predaj. Výkupná cena a zelené bonusy sa nedajú kombinovať a ich zmena je možná vždy k 1. januáru nasledujúceho roka. Zelené bonusy sú od roku 2014 poskytované iba malým vodným elektrárňam s inštalovaným výkonom do 10 MW, elektrárňam využívajúcim biomasu, geotermálnym a veterným elektrárňam s inštalovaným výkonom do 100 kW.

V Rakúsku [8] je výkupná cena poskytovaná s určitými výnimkami pre všetky druhy OZE, pričom výška sa líši podľa typu a použitej technológie. Jej výšku stanovuje ministerstvo. Rovnako ako na Slovensku, aj v Českej republike alebo v Nemecku sú OZE podporované prostredníctvom dotácií na základe jednotlivých výziev. Hlavnými typmi dotácie v Rakúsku je investičná dotácia pre vodné elektrárne (určená na výstavbu alebo revitalizáciu malých a stredných vodných elektrární), investičná dotácia pre fotovoltiku (na výstavbu a inštaláciu fotovoltiky na budovy) a pre elektrárne nezapojené do siete (na výstavbu malých vodných, veterných, solárnych a bioplynových elektrární určených na výrobu energie na vlastnú spotrebu).

V Nemecku [9] je výkupná cena poskytovaná pre všetky druhy OZE s určitými podmienkami, napríklad podľa kategórie inštalovaného výkonu. Pre elektrárne uvedené do prevádzky po 1. 1. 2016 bude výkupná cena poskytnutá s podmienkou, že inštalovaný výkon nepresiahne 100 kW. Výkupná cena je každoročne upravovaná a podlieha poklesu, pričom je garantovaná na 20 rokov (pri vodnej energii na 15 rokov) plus rok, v ktorom bolo zariadenie uvedené do prevádzky. Namiesto výkupnej ceny si výrobca môže vybrať prémiovú tarifu I, ktorá je platená za elektrinu dodanú do siete a kúpenú treťou osobou; počíta sa každý mesiac a skladá sa z dvoch zložiek. Prvou je rozdiel medzi výkupnou cenou a mesačnou priemernou trhovou cenou elektriny v závislosti od konkrétnej technológie a typu OZE. Druhou zložkou je správna prémia, ktorá pokrýva náklady spôsobené rozdielmi medzi aktuálnou dodávkou do siete a predpoveďou dodávky. V Nemecku je podpora OZE poskytovaná aj prostredníctvom úveru, pričom súčasný program poskytuje dlhodobý úver s nízkym úrokom na financovanie projektov s možnosťou pokrytia 100 % investičných nákladov.

Porovnanie výkupných cien vo vybraných krajinách – slnečná energia, vodná energia, bioplyn

Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (URSO) na Slovensku vykonal porovnanie podpory OZE a výkupnej ceny elektriny vyrobenej z OZE vo vybraných krajinách EÚ v roku 2014 [10]. V prípade slnečnej energie sa porovnávali fotovoltické elektrárne s celkovým inštalovaným výkonom 29,99 kW. Na Slovensku sa cena elektriny vyrobenej z OZE v zariadení výrobcu elektriny uvedeného do prevádzky 1. 1. 2014 určuje priamym určením pevnej ceny a jej výška je 0,09894 €/kWh. V Českej republike nebola v roku 2014 vypísaná podpora pre nové fotovoltické elektrárne. V Rakúsku je okrem výkupných cien výstavba fotovoltických zariadení na budovách a malých a stredných vodných elektrárňach podporovaná prostredníctvom dotácií. Výkupná cena sa v januári 2014 pre budovanie integrovaných solárnych elektrární znížila o 28 % a jej hodnota je 0,125 €/kWh. Výkupná cena sa pri pozemnej montáži solárnych parkov znížila na 0,10 € z 0,17 €/kWh. Okrem toho nárok na výkupnú cenu budú mať solárne systémy s výkonom do 350 kW namiesto systémov do 500 kW. V celkovom porovnaní je uvedená hodnota výkupnej ceny 0,125 €/kWh (inštalácia fotovoltiky na budovách alebo protihlukových bariérach s výkonom od 5 do 350 KWp) pre žiadosti a zmluvy podané a uzavreté v roku 2014.

V Nemecku je pre výkupnú cenu stanovená mesačná degresná sadzba 1 % a flexibilná degresná sadzba, ktorá závisí od výšky novoinštalovaného výkonu. V celkovom porovnaní je uvedená výkupná cena pre solárne systémy v kategórii s celkovým inštalovaným výkonom ≤40 kW: 0,1298 €/kWh. V rámci celkového porovnania spomínaných krajín najnižšia hodnota výkupnej ceny je na Slovensku. V Rakúsku je hodnota výkupnej ceny vyššia o 0,026 €/kWh ako na Slovensku a najvyššia hodnota spomedzi porovnávaných krajín je v Nemecku, kde je o 0,03 €/kWh vyššia ako na Slovensku.

Zdroj údajov: URSO [10]

Tab. 1: Slnečná energia, výkon do 30 kW, od 1.1.2014 (€).

Pri porovnávaní výkupnej ceny a podpory OZE vodnej energie sa sledovali vodné elektrárne s celkovým inštalovaným výkonom do 5 MW. Na Slovensku sa cena elektriny vyrobenej z OZE v zariadení výrobcu elektriny uvedeného do prevádzky 1. 1. 2014 určuje priamym určením pevnej ceny a je stanovených päť kategórií výkupnej ceny rozdelených podľa výšky inštalovaného výkonu. V porovnaní je uvedená hodnota výkupnej ceny 0,09798 €/kWh pre vodné elektrárne s výkonom do 5 MW.

V Českej republike došlo k obmedzeniu voľby dvojtarifného pásma prevádzkovania pre malé vodné elektrárne, pričom sa presnejšie vymedzili podmienky, ktoré treba splniť, aby bolo možné uplatňovať nárokovať na podporu v dvojtarifnom pásme prevádzkovania. Podpora je stanovená pre zariadenia s celkovým inštalovaným výkonom do 10 MW a diferencovaná do troch kategórií. V celkovom porovnaní je uvedená hodnota výkupnej ceny 0,11757 €/kWh (kategória malá vodná elektráreň v nových lokalitách s uvedením do prevádzky od 1. 1. 2014 do 31. 12. 2014 v rámci jednotarifného pásma).

V Rakúsku sa v januári 2014 znížila výkupná cena pre vodné elektrárne o 1 % z rozpočtu na rok 2014 na podporu OZE. V porovnaní sú uvedené hodnoty dvoch kategórií výkupných cien – kategória (A), nové alebo revitalizované vodné elektrárne, ktoré zvýšili svoju účinnosť najmenej o 50 %, a kategória (B), revitalizované vodné elektrárne, ktoré zvýšili svoju účinnosť najmenej o 15 %.

V Nemecku je od roku 2013 stanovená degresná sadzba na podporu tohto druhu energie vo výške 1 %. V porovnaní je uvedená priemerná hodnota rozpätia výkupnej ceny 0,0805 €/kWh stanoveného v závislosti od veľkosti prevádzky a dátumu uvedenia do prevádzky. Najnižšiu hodnotu výkupnej ceny má Rakúsko, a to o 0,0219 €/kWh nižšiu ako Slovensko. Nižšiu hodnotu výkupnej ceny ako Slovensko má aj Nemecko, a to o 0,0174 €/kWh. Česká republika má vyššiu hodnotu výkupnej ceny o 0,0196 €/kWh ako Slovensko.

Zdroj údajov: URSO [10]

Tab. 2: Vodná energia, výkon do 5 MW, od 1.1.2014 (€).

V rámci porovnania bioplynu boli pre Slovensko vybrané dve kategórie:

• (A) 0,0734 €/kWh spaľovanie skládkového plynu alebo plynu z čističiek odpadových vôd,
• (B) 0,1072 €/kWh spaľovanie bioplynu vyrobeného anaeróbnou fermentačnou technológiou s celkovým výkonom zariadenia nad 750 kW.

V Českej republike nebola v roku 2014 vypísaná podpora pre nové výrobné prevádzky využívajúce bioplyn. V rámci Rakúska boli v porovnaní uvedené dve kategórie:

• (A) 0,0496 €/kWh zariadenia využívajúce skládkový plyn, zariadenia využívajúce kalový plyn,
• (B) 0,1292 – 0,194 €/kWh bioplynové zariadenia.

V prípade Nemecka sú v porovnaní uvedené tri kategórie:

• (A) 0,0571 – 0,0834 €/kWh skládkový plyn,
• (B) 0,0571 – 0,0659 €/kWh kalový plyn,
• (C) 0,0588 – 0,245 €/kWh bioplyn vyrobený z biomasy.

Zdroj údajov: URSO [10]

Tab. 3: Bioplyn, od 1.1.2014 (€).

 Z porovnania, kde bola použitá priemerná hodnota rozpätia kategórie (A), vyplýva, že najnižšiu hodnotu výkupnej ceny pre zariadenia využívajúce bioplyn má Rakúsko. Slovensko a Nemecko sú na porovnateľnej úrovni.

Literatúra

[1] SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY 2009/28/ES z 23. apríla 2009 o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov energie a o zmene a doplnení a následnom zrušení smerníc 2001/77/ES a 2003/30/ES. Brusel 2009.
[2] Ministerstvo hospodárstva a výstavby Slovenskej republiky: Národný akčný plán pre energiu z obnoviteľných zdrojov. Slovenská republika 2010.
[3] Janíček, F. a kol.: Obnoviteľné zdroje energie 1. Renesans, spol. s r. o., Bratislava 2007.
[4] Dušička, P. a kol.: Obnoviteľné zdroje energie 2. Bratislava: Slovenská technická univerzita v Bratislave 2014.
[5] Smitková, M. – Janíček, F. – Eleschová, Ž.: Electricity Mix in Slovakia and its Impact to the Selected Indicators. In: Elektro-energetika 2011: 6th International Scientific Symposium on Electrical Power Engineering. September 21-23, 2011, Stará Lesná, Slovak Republic. Košice: Technical University of Košice 2011. s. 278 – 281.
[6] RES LEGAL. Legal sources on renewable energy: Support schemes in Slovakia. [online]. Publikované 6. 2. 2016. Dostupné na: http://www.res-legal.eu/search-by-country/slovakia/tools-list/c/slovakia/s/res-e/t/promotion/sum/188/lpid/187/ .
[7] RES LEGAL. Legal sources on renewable energy: Support schemes in Czech Republic. [online]. Publikované 6. 2. 2016. Dostupné na:http://www.res-legal.eu/search-by-country/czech-republic/tools-list/c/czech-republic/s/res-e/t/promotion/sum/120/lpid/119/  .
[8] RES LEGAL. Legal sources on renewable energy: Support schemes in Austria. [online]. Publikované 6. 2. 2016. Dostupné na: http://www.res-legal.eu/search-by-country/austria/tools-list/c/austria/s/res-e/t/promotion/sum/91/lpid/94/ .
[9] RES LEGAL. Legal sources on renewable energy: Support schemes in Germany. [online]. Publikované 6. 2. 2016. Dostupné na: http://www.res-legal.eu/search-by-country/germany/tools-list/c/germany/s/res-e/t/promotion/sum/136/lpid/135/ .
[10] Úrad pre reguláciu sieťových odvetví: Porovnanie podpory OZE a výkupných cien elektriny vyrobenej z OZE v okolitých krajinách. Slovenská republika, Martin 2014.

Ing. Jozef Holjenčík, PhD.
ÚRSO SR, Bratislava
prof. Ing. František Janíček, PhD.
Slovenská technická univerzita
Fakulta elektrotechniky a informatiky
Ústav elektroenergetiky a aplikovanej elektrotechniky
Ing. Mgr. Katarína Knošková
Slovenská technická univerzita v Bratislave