Ako rozbehnúť motory (4)

Prví študenti vyrazili na prax do menších firiem i veľkých podnikov

Do projektu sa zapojilo už niekoľko desiatok podnikov, ktoré študentom navrhli témy praxe, ktorými sa u nich môžu zaoberať. Počet takýchto ponúk prekročil 160, medzi možnosťami sú aj najväčšie priemyselné spoločnosti na Slovensku, ako US Steel, Volkswagen Slovakia, Continental Matador Rubber alebo INA Kysuce a INA Skalica. Po ukončení výberu zo študentov prihlásených na jednotlivé témy sa v týchto dňoch dostávajú do podnikov prví praktikanti.

Počas pobytu spracujú konkrétne odborné témy do ročníkových, diplomových alebo dizertačných prác. Dlhodobá prax môže trvať maximálne 96 hodín za jeden polrok. Študenti sa však môžu zapojiť aj do krátkodobých exkurzií v podnikoch. Na zrealizovanú prax bude na vybraných pracoviskách vysokých škôl nadväzovať vytvorenie výučbových školiacich centier.

„V súčasnosti vychovávame študentov akoby v inkubátoroch. Majú veľa teoretických poznatkov, ale neexistuje dostatočné prepojenie škôl a podnikov, v ktorých by si tieto poznatky overili. Preto musíme študijné programy prispôsobovať požiadavkám reálnej praxe a v tom nám pomáha aj tento projekt,“ vysvetľuje dekan Strojníckej fakulty STU v Bratislave Ľubomír Šooš.

Vítaná podpora

Podniky, do ktorých študenti v prvej fáze prichádzajú, s univerzitami zväčša spolupracovali aj v minulosti. Projekt Vysokoškoláci do praxe je tak výbornou príležitosťou rozšíriť túto spoluprácu, postaviť ju na overené základy a dať jej systém. „Veľká výhoda je, že agendu okolo študentskej praxe namiesto nás vybavujú ľudia z projektu,“ vysvetľuje Peter Repáň, konateľ prešovskej firmy Progres CAD Engineering. Vítaná je podľa jeho slov aj finančná podpora pre lektorov, ktorí sa  o študentov v podnikoch starajú. Inak by na nich lektori nemali toľko času a priestoru. V minulosti už s univerzitami a strednými školami spolupracovali a dobré vzťahy s nimi si chcú udržať aj do budúcnosti, preto možnosť praxe poskytli dvom študentom.

Vyšší dopyt ako ponuka

Manažér pre vývoj a výskum žilinskej firmy CEIT Milan Botka zdôrazňuje, že spolupráca s univerzitami je časťou vízie ich spoločnosti, robia to už dlhšie a aj to bol dôvod stať sa súčasťou projektu Vysokoškoláci do praxe: „Keď sa študenti zapoja do riešenia ich úloh, zníži sa zaťaženie kmeňových pracovníkov.“

Riaditeľ divízie CEIT Digital Factory Andrej Štefánik dopĺňa, že očakávajú vytvorenie priamych vzťahov so študentmi vybraných univerzít. Je to veľmi dôležité pre získanie vysoko kvalifikovaných pracovníkov, ktorí tvoria významnú časť ich zamestnancov. „Pripravili sme pre nich úlohy, ktoré naozaj môžu zvládnuť,“ vysvetľuje M. Botka, „pričom odrážajú aktuálne potreby priemyselnej praxe.“

CEIT ponúkal študentom Strojníckej fakulty Žilinskej univerzity napríklad témy podpora pri riešení simulačných projektov výrobných a logistických systémov alebo zapojenie do kolektívu programátorov C++ na vývoj modulov softvérovej platformy určenej na riadenie inteligentných výrobných systémov.

A. Štefánik sa teší, že študentov ich témy zaujali, v niektorých prípadoch bol dokonca dopyt vyšší ako ponuka tém. V prvej etape nastupuje na prax päť študentov. Podľa jeho slov by mal mať absolvent školy dostatočné znalosti z oblasti, ktorú vyštudoval, mal by mať základné znalosti o ekonomike organizácie a ovládať aspoň jeden cudzí jazyk. M. Botka pridáva základy programovania, základy CAD systémov, MS Office alebo porozumenie textu v angličtine či inom svetovom jazyku. Dôležitá je aj ochota spolupracovať a dosť času. „Kvalitných študentov môžeme aj zazmluvniť a vyplácať im mzdu,“ vysvetľuje ich prax M. Botka.

Nielen hovoriť, ale aj riešiť

Projekt Európskej únie Vysokoškoláci do praxe zaujal nielen menšie firmy, zapojili sa aj veľkí priemyselní výrobcovia, ako napríklad automobilky Kia a Volkswagen, oceliareň US Steel alebo strojárske firmy Kinex Bearings, Matador Industry, INA Skalica a Kysuce alebo Miba Steeltec. Práve žilinská Kia poskytla v prvej fáze prax pre dvoch študentov, čo nadväzuje na jej štipendijný program.
Zuzana Bodzanová, riaditeľka ľudských zdrojov výrobcu ložísk Kinex Bearings, hovorí, že sú jeden z najväčších zamestnávateľov v regióne. Cítia preto ako svoju spoločenskú zodpovednosť nečakať pasívne, kým sa situácia na trhu práce zlepší. Skôr chcú byť sami jedným  z iniciátorov zmien, najmä spolupráce medzi vzdelávaním a praxou. „Tento projekt je pre nás aj pre štát výbornou príležitosťou ukázať, že o probléme treba nielen hovoriť, ale ho aj skutočne riešiť.“

Každá prax je skúsenosť

Strojársky výrobca Kinex Bearings v Bytči je podnikom, ktorý bol v projekte jedným z najvýznamnejších ponúkajúcich miesta na prax. V prvej etape smeruje do podniku až osem študentov. Úlohou praktikanta bude napríklad návrh layoutu a organizácie pracoviska výroby leteckých komponentov a leteckých ložísk či návrh konštrukcie zariadenia na skúšanie ložísk pre štartér generátory.

Od študentov najmä strojárskeho smeru očakávajú okrem technického vzdelania aj znalosť zásad projektového riadenia, základy ekonomiky, pre uplatnenie vo výrobe aj znalosti technológií obrábania, vo vývoji aj konštruovania. Samozrejmosťou sú počítačové a jazykové znalosti. „Očakávame však aj flexibilitu, samostatnosť, tímového ducha, aktivitu počas štúdia, analytické myslenie, ale najmä chuť pracovať,“ dopĺňa personálna manažérka Kinex Bearings.

Pri získavaní nových zamestnancov firma cíti najmä nedostatok ľudí s technickým vzdelaním, ktorí zároveň ovládajú cudzí jazyk, pretože v školách sa na to kladie malý dôraz. Kinex pri výbere uprednostňuje absolventov, ktorí sa zúčastňovali na stážach a praxi alebo počas štúdia aspoň brigádovali. „Aj manuálna brigádnická práca cez prázdniny je totiž cennou pracovnou skúsenosťou“, vysvetľuje Z. Bodzanová.

Projekt Vysokoškoláci do praxe v marci vstúpil do významnej fázy, keď sa s podporou jeho prostriedkov vydali do podnikov prví študenti. Okrem cestovného a ubytovania sa z fondov Európskej únie hradia aj honoráre lektorov vo firmách. Najbližšie mesiace poskytnú možnosť zhodnotiť skúsenosti študentov i zúčastnených firiem. Prvým výsledkom projektu je však väčší dôraz na spoluprácu medzi univerzitami a podnikmi i väčšia citlivosť zo strany zamestnávateľov pre potreby študentov – ich budúcich zamestnancov.

Projekt budeme sledovať aj naďalej a v niektorom z ďalších vydaní ATP Journalu by sme radi priniesli informácie už o konkrétnych skúsenostiach a výsledkoch, ktoré študenti počas praxe v podnikoch získali a dosiahli.

Záver seriálu