Para je súčasťou nášho každodenného života a zároveň je životne dôležitá pre rôzne priemyselné odvetvia. Preto je a bude súčasťou udržateľnej budúcnosti. Čoraz viac odvetví priemyslu uznáva paru ako prírodnú technológiu, ktorá je v súlade s ich programami trvalej udržateľnosti.

Na vyhľadávanie porúch na elektrických vedeniach sa používajú lokátory porúch, ktoré pracujú na princípe merania impedancie poruchovej slučky. Z impedancie poruchovej slučky je následne extrahovaná jej imaginárna časť – reaktancia. Táto hodnota by mala byť úmerná vzdialenosti poruchy od napájacej rozvodne. Pritom sa predpokladá, že elektrický oblúk v mieste poruchy (väčšina porúch na elektrických vedeniach sú oblúkové poruchy) je čisto odporového charakteru a jeho parametre nemajú vplyv na celkovú hodnotu reaktancie. Dlhodobým výskumom porúch na VN vedeniach bolo zistené, že tento predpoklad nie je správny. Vlastnosti elektrického oblúka v mieste poruchy ovplyvňujú hodnotu reaktancie vypočítanú elektrickou ochranou a môžu vnášať zásadnú chybu do výpočtu miesta poruchy.

Výber snímača polohy je bežnou úlohou pri navrhovaní zariadení, pretože poloha je jednou z najčastejšie meraných veličín. Každý deň milióny strojov využívajú meranie polohy v množstve bežných aplikácií, ako je riadenie motora, ovládanie ventilov, meranie rýchlosti a detekcia prítomnosti. V dôsledku toho sa riešenia na snímanie polohy neustále vyvíjajú, aby ponúkali výkon, ktorý môže priniesť pridanú hodnotu širokej škále strojov. Ak stále zvažujete tie isté riešenia, ktoré ste používali pred piatimi alebo desiatimi rokmi, odporúčame, aby ste sa zastavili a dôkladne zvážili svoje kritériá výberu; nájdenie správneho snímača polohy môže byť rozhodujúce pre odblokovanie významných zlepšení výkonu. Tento príspevok je pomôckou pri výbere správnych snímačov, pričom sa zameriava na osvedčené aj nové techniky snímania polohy a prevedie vás niektorými rozhodnutiami a kompromismi, ktoré treba urobiť.

Predstavme si, že máme ísť na cestu autom, ktoré má platnú STK, ale práve včera sa mu pokazili brzdy. Napriek splneniu požiadavky zákona na pravidelnú STK by sme takým autom z dôvodu bezpečnosti nešli. Podobne je to aj s váhami. Hoci by sme len včera predložili meradlo na metrologickú kontrolu, už dnes sa pri používaní mohlo stať niečo, čo ovplyvnilo jeho technický stav, takže nemeria správne. Dosah zanedbania alebo podcenenia údržby by mohol byť v mnohých prípadoch nákladný a mohol by spôsobiť používateľom alebo zákazníkom nepríjemnosti. Ako sa o váhy správne starať a prečo je to dôležité?

Aj keď chatboty existujú už od 70. rokov minulého storočia, stali sa populárnymi len nedávno. V súčasnosti ich vo veľkej miere využívajú podniky pri plnení rôznych úloh. Niektoré chatboty sú naprogramované tak, aby odpovedali na jednoduché otázky, zatiaľ čo iné zvládnu aj tie najkomplikovanejšie úlohy. Aké sú výhody chatbotov a čo všetko dokážu?

Asociácia priemyselných zväzov a dopravy (APZD) dnes združuje 12 zväzov, viac ako 1 500 výrobných firiem a 180 000 zamestnancov. Za sedem rokov svojej existencie sa z mladej zamestnávateľskej organizácie stal silný hlas priemyslu, rešpektovaný poradný partner vlády a stabilný člen tripartity. APZD je platformou spolupráce pre „kapitánov“ priemyslu, ako aj veľkého množstva malých a stredných firiem. Na slávnostnej recepcii slovenského priemyslu a dopravy, konanej koncom októbra pri príležitosti 9. valného zhromaždenia APZD, bol predstavený nový vizuál loga, smerovanie a vízia stať sa lídrom pri systémových zmenách.

V prvej časti seriálu sme bližšie opísali detekciu poruchových stavov odberného miesta na základe štatistických profilových spotrieb vrátane situačného príkladu. V tejto časti seriálu sa na detekciu poruchových stavov pozrieme cez hodnoty ističa/MRK a nameraných prevádzkových dát a ukážeme, ako možno tieto údaje využiť aj na odhaľovanie ďalších parametrov.

Vo výrobných podnikoch nie sú roboty žiadnou novinkou. Počas rokov zlepšujú efektivitu práce, produktivitu a umožňujú pracovníkom sústrediť sa na prácu s vyššou pridanou hodnotou. Rovnaká úroveň zvýšenia produktivity čaká aj samotné spoločnosti, ktorých zamestnanci vykonávajú firemné procesy, ako je zadávanie údajov do databázy, správa objednávok a fakturácia. A to všetko pomocou robotickej automatizácie procesov.

Dňa 12. októbra 1847 začala firma Siemens výrobu ručičkových telegrafov v malej dielni zadného domového traktu v berlínskej ulici Schoeneberger Strasse. Vtedy mala iba desať zamestnancov. Dnes – po 175 rokoch – pre ňu po celom svete pracuje vyše 300-tisíc ľudí. S ročnými tržbami vo výške zhruba 62 miliárd eur tak ide o jeden z najväčších technologických podnikov na svete. Werner von Siemens a strojný inžinier Johann Georg Halske dokončili oficiálne založenie spoločnosti len 11 dní pred začatím výroby, 1. októbra 1847. 

V súčasnosti je jednou z hlavných oblastí rozvoja energetiky a jej smerovania do budúcnosti oblasť inovácií a zavádzanie tzv. inteligentných sietí (smartgrid) s cieľom znížiť celkovú spotrebu a otvoriť možnosti zvýšenia podielu výroby z obnoviteľných zdrojov energie. Snaha a podpora budovania smartgridov, resp. vytváranie lokálnych energetických sústav v podobe mikrogridov v energetike, je výsledkom prirodzeného pokroku v oblasti informačných a telekomunikačných technológií a dynamického rozvoja decentralizovanej výroby z obnoviteľných zdrojov.