Nová generácia rozhrania človek – stroj (z angl. Human Machine Interfaces – HMI) nahrádza tradičné tlačidlá, indikátory a ovládače používané na ovládanie strojov modernejšou technológiou a komponentmi, ktoré znižujú závislosť od veľkého počtu zobrazovacích panelov a káblov. HMI znižujú prevádzkové náklady a ich pokročilé funkcie zlepšujú monitorovanie zariadení. V predchádzajúcich častiach seriálu sme sa venovali požiadavkám, ktoré na moderné HMI kladú koncepcie Priemyslu 4.0, a vlastnostiam, ktoré treba pri výbere HMI zvážiť. Načrtli sme aj niektoré výzvy súvisiace s HMI vo vzťahu ku konceptom inteligentnej výroby zameranej na človeka. V tretej časti sa budeme ešte venovať ďalším výzvam a príležitostiam HMI.

V predchádzajúcich častiach seriálu sme si vysvetlili základné charakteristiky 5G sietí, čo sú to priemyselné 5G siete, naznačili sme oblasti využitia 5G technológií, prípady použitia a požiadavky na výkon a funkčnosť. V tejto časti predstavíme kľúčové technológie 5G a ich hlavné funkcie.

Nová generácia rozhrania človek – stroj (z angl. Human Machine Interfaces – HMI) nahrádza tradičné tlačidlá, indikátory a ovládače používané na ovládanie strojov modernejšou technológiou a komponentmi, ktoré znižujú závislosť od veľkého počtu zobrazovacích panelov a káblov. HMI znižujú prevádzkové náklady a ich pokročilé funkcie zlepšujú monitorovanie zariadení. V prvej časti seriálu sme sa venovali požiadavkám, ktoré na moderné HMI kladú koncepcie Priemyslu 4.0, a vlastnostiam, ktoré treba pri výbere HMI zvážiť. V druhej časti sa budeme venovať tomu, aké výzvy a príležitosti budú súvisieť s HMI vo vzťahu ku konceptom inteligentnej výroby zameranej na človeka.

V prvej časti článku sme sa venovali neoprávnenému uvedeniu stroja na trh alebo do prevádzky, chýbajúcim, nedostatočným alebo nefunkčným ochranným zariadeniam, ako aj používaniu nebezpečných pracovných postupov. V druhej časti seriálu sa budeme venovať nesprávne vykonávanej údržbe, ohrozeniu obsluhy škodlivými faktormi pracovného prostredia, ale aj práci na strojoch bez osobných ochranných prostriedkov.

Pozemné laserové skenovanie poskytuje kvalitnejšie mračná bodov ako mobilné laserové skenovanie, ale zber údajov je časovo náročnejší. Skenovanie vo vnútornom a podzemnom prostredí, kde je obmedzená viditeľnosť, vyžaduje viac skenovacích miest a starostlivé plánovanie meraní. Použitie mobilného laserového skenovania niektoré z týchto problémov rieši, keďže je možné rýchlo skenovať aj veľké a zložité oblasti s menším počtom prekážok. Aby sa dosiahla určitá úroveň presnosti 3D modelu, musí byť trajektória mobilného laserového skenera známa s určitou úrovňou presnosti. Vo vonkajšom prostredí je to riešené pomocou globálnych navigačných satelitných systémov (GNSS). SLAM je však technológia, ktorá nepotrebuje GNSS, a preto sa mobilné priestorové skenery presúvajú čoraz častejšie do vnútorných priestorov.

Vyhľadávanie porúch v káblových sieťach nízkeho napätia sa postupom času stalo pomerne zložitým technickým problémom.

Metóda Model-Based Design ponúka moderný prístup k vývoju elektrických technológií, zefektívňuje vývojový proces a umožňuje dodávať na trh produkty, ktoré spĺňajú požiadavky na bezpečnosť, spoľahlivosť, účinnosť a výkon. Metóda sa opiera o simulačné modely fyzických komponentov, ako sú elektrický pohon, batérie, výkonová elektronika a ďalšie mechanické, elektrické či kvapalinové časti systému. Na ich základe možno vyvíjať pokročilý riadiaci a obslužný softvér, ktorý je dnes neoddeliteľnou súčasťou väčšiny technických zariadení. Softvér možno podrobne testovať a nakoniec ho pretaviť do podoby vhodnej pre cieľovú platformu s využitím automatického generovania zdrojového programu.

Mobilné roboty sú všade, od skladov po nemocnice a dokonca aj na ulici. Ich popularita je ľahko pochopiteľná: sú lacnejšie, bezpečnejšie a produktívnejšie ako skutoční pracovníci. Ľahko sa škálujú alebo kombinujú s inými strojmi. Keďže mobilné roboty zhromažďujú množstvo údajov v reálnom čase, spoločnosti ich môžu použiť na začatie svojej cesty s využitím priemyselného internetu vecí (z angl. industrial internet of things – IioT).

Každá z predchádzajúcich troch priemyselných revolúcií priniesla zásadné zmeny v makroekonomickej produkcii tovarov a služieb, ako aj v pracovných činnostiach. Štvrtá priemyselná revolúcia nebude v tomto prípade výnimkou. Rast elektronického obchodu, masová personalizácia produktov, rast urbanizácie, prax udržateľnosti, nedostatok vysokokvalifikovaných pracovníkov a dramatický pokrok v technológiách sú hlavnými zdrojmi pokroku smerujúcemu k intralogistike 4.0.

Medzi najčastejšie nedostatky v dodržiavaní právnych predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci pri používaní strojov, ktoré bezprostredne ohrozujú bezpečnosť a zdravie obsluhy a zvyčajne vedú k poškodeniu zdravia, patrí neoprávnené uvedenie stroja na trh alebo do prevádzky, chýbajúce, nedostatočné alebo nefunkčné ochranné zariadenie a používanie nebezpečných pracovných postupov. Pozrieme sa na ne v tejto časti seriálu.