Aby sa splnili požiadavky veľmi rýchlych výrobných procesov, ktoré možno nájsť napríklad pri výrobe spotrebnej elektroniky a čoraz častejšie aj v iných oblastiach priemyslu, vyvinula spoločnosť ABB koncepciu dvojramenného robota, ktorý dostal pracovné označenie Frida. Skladá sa z flexibilných uchopovacích čeľustí, kamerového systému na lokalizáciu súčiastok a kompletnej funkcionality dobre známej z najmodernejšieho regulátora robotov IRC5. Robot je navyše kompaktný a určený na umiestnenie do priestorov, ktoré sú ergonomicky upravené na prácu ľudí. To v prípade zmeny pracovných postupov alebo výroby novej série produktov umožňuje vzájomnú výmenu robota za človeka – pracovníka.

V priemyselných podmienkach je často nevyhnutné implementovať PID regulátor do riadiacej sústavy priamo počas procesu. V niektorých prípadoch nemožno odstaviť celú prevádzku a vykonávať merania, ktoré sú potrebné na identifikáciu systému, a následný výpočet správnych parametrov pre PID regulátor. V takýchto situáciách možno využiť tzv. samonastavujúce sa regulátory, inak nazývané aj adaptívne regulátory.

Štruktúra plánu údržby

Prvým krokom je detailné zostavenie inštalovanej bázy. Toto je možné dosiahnuť prostredníctvom auditu alebo kontinuálneho ­sledovania po zriadení fabriky – napríklad použitím špeciálne vytvoreného asistenčného programu, ktorým je možné identifikovať priority plánu údržby. Použitie tabuľkového procesora má význam do počtu prietokomerov menej ako 100, neodporúča sa však pri väčšom počte inštalovaných prístrojov.

Správa podnikových technických prostriedkov predstavuje želanú úroveň služieb, ktorú chcete poskytovať technickým prostriedkom pri čo najnižších nákladoch počas ich celého životného cyklu. Najnižšie náklady počas celého životného cyklu sú najprimeranejšie náklady na obnovu, opravu alebo výmenu technických prostriedkov. Správa technických prostriedkov sa realizuje prostredníctvom programu správy technických prostriedkov, ktorý zvyčajne obsahuje aj písomný plán správy technických prostriedkov.

Nevyhnutnou súčasťou bezpečnej a spoľahlivej prevádzky je údržba. Charakteristiky výrobného procesu, prostredia a elektrických komponentov sa časom menia a priamo ovplyvňujú výsledky meraní. Základnou funkciou údržby ako podsystému obsluhy výroby je zabezpečovať pracovnú spôsobilosť strojov a zariadení vo výrobe a zachovávať a udržiavať požadovaný stav zariadení. Podľa STN EN 13306 je údržba kombináciou všetkých technických, administratívnych a riadiacich činností počas životnosti položky s cieľom udržať alebo obnoviť taký jej stav, v ktorom môže vykonávať požadovanú funkciu.

Ak príde na rad téma riadenia pohonov, mnohí technici a vedúci prevádzok veria, že „dosť dobré“ je dosť dobré. Pred niekoľkými desiatkami rokov, keď bol pohyb stroja alebo zariadenia riadený hydraulicky, pneumaticky, jednoduchými motormi s elektronikou prvej generácie a mechanickými prepojmi, by možno mali pravdu.

V priebehu posledných rokov bolo možné v priemysle vidieť dva zásadné trendy. Prvým bol fakt, že nasadenie automatizačných systémov umožnilo dostupnosť obrovského množstva údajov. Druhým bola skutočnosť, že mnohé spoločnosti s cieľom dosiahnuť čo najlepšiu efektivitu prevádzok sa vo väčšej miere začali zaoberať prediktívnou údržbou, údržbou vykonávanou podľa skutočného stavu zariadení, ako aj meraním a vyhodnocovaní kľúčových výkonových ukazovateľov (KPI).

Výzvou pre stále väčší počet výrobcov strojov je rýchlejší rozvoj nových konceptov pomocou existujúceho personálneho obsadenia. Objednávkové knihy sú síce plné, ale po celom svete je vidieť nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily pre návrh, programovanie a oživenie strojov. Nové softvérové nástroje a systémový prístup znižujú v automatizácii projekčné časy a zlepšujú pracovné postupy.

S obavou o zachovanie evolučnej perspektívy ľudstva vyjadruje prof. Josef Šmajs z Ekonomicko-správnej fakulty Masarykovej univerzity v Brne a kolektív jeho spolupracovníkov, ktorí sú autormi dokumentu s názvom „Deklarace závislosti na Zemi“, vážne znepokojenie nad tým, ako súčasná globalizujúca sa kultúra (civilizácia) svojou expanziou ničí Zem a predpoklady na život budúcich generácií. Autori považujú za preukázané, že Zem človeku nepatrí a že človek nie je prírode nadradený. Ďalej uvádzame citáciu textu prof. J. Šmajsa k danej téme.