Nakoľko čoraz viac pociťujeme nedostatok zdrojov energie, ktorá je navyše z roka na rok drahšia, je elektrická účinnosť jedným z najdôležitejších výkonových ukazovateľov pri špecifikácii a výbere veľkých systémov nepretržitého napájania (UPS). Existujú tri nepatrné, ale veľmi významné faktory, ktoré môžu priamo ovplyvniť náklady každej spoločnosti prevádzkujúcej veľké UPS systémy, a to zvlášť z hľadiska výšky faktúry za elektrickú energiu. Pracovníci, ktorí sú zodpovední za výber týchto systémov, nanešťastie, často nerozpoznajú tieto faktory, čo vedie k zvyšovaniu nákladov na strane vlastníka UPS, pretože pri výbere sa správnym spôsobom nezohľadnila prevádzková účinnosť. V predloženom seriáli článkov sa budeme zaoberať základnými chybami a nedorozumeniami pri vyhodnocovaní účinnosti UPS. Vysvetlíme a porovnáme krivky účinnosti a kvantifikujeme aj ich súvislosť s nákladmi. V druhej časti seriálu opíšeme tri typy strát vyskytujúcich sa pri prevádzke UPS: straty „bez záťaže“, proporcionálne straty a kvadratické straty.

V tomto seriáli článkov uvedieme informácie o tom, ako možno systémy spĺňajúce normu pre bezdrôtový prenos ISA100.11a využiť na riadenie. Keď sa používatelia z priemyslu rozhodujú pre nasadenie bezdrôtových technológií na riadenie, zvyčajne udávajú tri kľúčové výhody: vyššiu spoľahlivosť, lepšie možnosti riadenia a úspory nákladov.

V tomto seriáli článkov prinášame úvod do moderných metód a používaných nástrojov v oblasti merania a evidencie obsahu skladových nádrží, ako aj informácie o tom, kde a ako ich možno použiť. Opíšeme presné servomechanické, radarové a hydrostatické meracie systémy aj hybridný systém na správu skladových zásob. Predstavíme tiež analýzu neurčitosti údajov pri meraní zásob v nádržiach a tieto výsledky použijeme na krátke porovnanie systémov na meranie obsahu nádrží. Uvedené a okomentované budú aj neistoty vyplývajúce zo spôsobu inštalácie prístrojov. V závere seriálu budú uvedené v súčasnosti dostupné technológie na meranie obsahu skladových nádrží a tiež očakávané trendy a možnosti týchto systémov.

20. januára 1992 o 18:20 hod. vzlietol Airbus A32 z francúzskeho Lyonu na svoj pravidelný vnútroštátny let do Štrasburgu. Let prebiehal bez komplikácií až do chvíle, keď sa posádka pripravovala na pristátie. Keď piloti nastavovali do letovej riadiacej jednotky uhol zostupu, –3,3, pozabudli nastaviť, že ide o hodnotu pre režim vertikálnej rýchlosti a nie režim uhlu letovej dráhy. Keďže letová riadiaca jednotka bola v zlom režime, hodnota –3,3 znamenala rozsah zostupu 1 006 m za minútu namiesto správnej hodnoty 244 m za minútu. Viditeľnosť bola zlá a posádka si túto chybu neuvedomila až do chvíle, keď už bolo neskoro. Keď lietadlo narazilo do horského masívu, z celkového počtu 96 pasažierov a členov posádky zahynulo 87 ľudí. Medzi viacerými dôvodmi, ktoré boli oficiálne označené ako príčina havárie, sa uvádzalo aj to, že ovládacie ­rozhranie „vhodné pre normálne situácie, ale neposkytujúce náležité varovania posádke v prípade zlého rozhodovania, [...] malo sklon zvyšovať pravdepodobnosť takýchto chýb pri používaní rozhrania, a to zvlášť pri enormnom pracovnom vyťažení.“ [1]

V tomto seriáli článkov prinášame úvod do moderných metód a používaných nástrojov v oblasti merania a evidencie obsahu skladových nádrží, ako aj to, kde a ako ich možno použiť. Opíšeme presné servomechanické, radarové a hydrostatické meracie systémy aj hybridný systém na správu skladových zásob. Opísaná bude aj analýza neurčitosti údajov pri meraní zásob v nádržiach a tieto výsledky budú použité na krátke porovnanie systémov na meranie obsahu nádrží. Uvedieme a okomentujeme aj neistoty vyplývajúce zo spôsobu inštalácie prístrojov. V závere seriálu uvedieme v súčasnosti dostupné technológie na meranie obsahu skladových nádrží a tiež očakávané trendy a možnosti týchto systémov.

Nakoľko čoraz viac pociťujeme nedostatok zdrojov energie a tá je z roka na rok drahšia, je elektrická účinnosť jedným z najdôležitejších výkonových ukazovateľov pri špecifikácii a výbere veľkých systémov nepretržitého napájania (UPS). Existujú tri nepatrné, ale veľmi významné faktory, ktoré môžu priamo ovplyvniť náklady každej spoločnosti prevádzkujúcej veľké UPS systémy, a to zvlášť z hľadiska výšky faktúry za elektrickú energiu. Pracovníci, ktorí sú zodpovední za výber týchto systémov, nanešťastie, často nerozpoznajú tieto faktory, čo vedie k zvyšovaniu nákladov na strane vlastníka UPS, pretože sa správnym spôsobom nezohľadnila pri výbere prevádzková účinnosť. V predloženom seriáli článkov sa budeme zaoberať základnými chybami a nedorozumeniami pri vyhodnocovaní účinnosti UPS. Vysvetlíme a porovnáme krivky účinnosti a kvantifikujeme aj ich súvislosť s nákladmi.

V tomto seriáli článkov prinášame úvod do moderných metód a používaných nástrojov v oblasti merania a evidencie obsahu skladových nádrží, ako aj to, kde a ako ich možno použiť. Opíšeme presné servomechanické, radarové a hydrostatické meracie systémy aj hybridný systém na správu skladových zásob. Opísaná bude aj analýza neurčitosti údajov pri meraní zásob v nádržiach a jej výsledky budú použité na krátke porovnanie systémov na meranie obsahu nádrží. Uvedené a okomentované budú aj neistoty vyplývajúce zo spôsobu inštalácie prístrojov. V závere seriálu uvedieme v súčasnosti dostupné technológie merania obsahu skladovacích nádrží a tiež očakávané trendy a možnosti týchto systémov.

V prvej časti seriálu sme sa zaoberali tým, čo je vlastne cieľom riadiacich systémov. Okrem toho sme uviedli prípadové štúdie, na ktorých bolo ukázané, ako dokážu riadiace systémy priniesť zlepšenie účinnosti a efektivity a znížiť investičné náklady na zariadenia. V druhej časti seriálu sme sa venovali ďalším spôsobom, vďaka ktorým dokážu riadiace systémy priniesť podniku ďalšie ekonomické výhody. Opäť sme uviedli aj prípadové štúdie, kde vylepšenie riadiacich systémov prinieslo zvýšenie výroby a pomohlo splniť nariadenia regulačných orgánov. V tretej časti opíšeme ďalšie príklady z praxe.

V prvej časti seriálu sme sa zaoberali tým, čo je vlastne cieľom riadiacich systémov. Okrem toho sme uviedli prípadové štúdie, na ktorých bolo ukázané, ako dokážu riadiace systémy priniesť zlepšenie účinnosti a efektivity a znížiť investičné náklady na zariadenia. V druhej časti seriálu sa budeme venovať ďalším spôsobom, vďaka ktorým dokážu riadiace systémy priniesť podniku ekonomické výhody. Opíšeme aj prípadové štúdie, keď vylepšenie riadiacich systémov prinieslo zvýšenie výroby a pomohlo splniť nariadenia regulačných orgánov.

Donedávna sa väčšina priemyselných riadiacich systémov (ICS – Industrial Control System) vyvíjala s dôrazom na vysokú spoľahlivosť, bezpečnosť a maximálnu prevádzkyschopnosť. Desaťročia sa priemysel zameriaval na plnenie týchto požiadaviek bez akéhokoľvek dôrazu na digitálnu bezpečnosť. Až v roku 1990 začali vládne agentúry utajene skúmať kybernetickú bezpečnosť pre kritické infraštruktúry (napr. distribúcia elektrickej energie). S príchodom Stuxnetu sa však kybernetické útoky namierené na priemyselné riadiace systémy stali kľúčovou tému všetkých zainteresovaných.