Energetická politika je strategický dokument, ktorý zahŕňa základné ciele energetického sektora a zabezpečuje jeho dlhodobý udržateľný rast. Bezpečné zásobovanie energiou prispieva k hospodárskemu rastu a tým je aj súčasťou stratégie národného hospodárstva danej krajiny. Z toho vyplýva, že zásobovanie energiou by malo prebiehať pri racionálnych nákladoch a patričnej ochrane životného prostredia. Na úrovni krajiny, respektíve na úrovni členského štátu, nezabezpečuje len rozvoj energie a rozvoj produkcie tepla, ale ovplyvňuje aj priemysel zameraný na výrobu a spracovanie zemného plynu, ťažbu uhlia, ako aj využívanie obnoviteľných zdrojov energie. 

V predchádzajúcej časti seriálu sme uviedli niektoré základné charakteristiky regulačných ventilov. Na doplnenie tejto časti v ďalšom texte uvádzame príklad výpočtu množstva pretekajúceho média pri rôznej veľkosti zdvihu ventilu s rovnopercentnou charakteristikou.

Výroba energie je ďalším zo sektorov, kde by mohlo nasadenie priemyselného internetu znamenať významné prínosy. Celosvetový energetický systém má podľa odhadov v súčasnosti kapacitu výroby na úrovni 5 200 GW. Aby sme si vedeli predstaviť, aká je to veľkosť, tak 1 GW elektrickej energie stačí zhruba 750 000 domácnostiam v USA. Elektrickú sieť tvorí niekoľko miliónov kilometrov vysokonapäťových prenosových vedení, rozvodných staníc, transformátorov a ďalšie rozvodné vedenia. Mnohé z konceptov, ako sú napr. preventívna údržba strojov či optimalizácia vozového parku, ktoré sú vhodné pre dopravné systémy, možno použiť aj v oblasti výroby elektrickej energie a pritom sa zamerať na dosiahnutie hlavných cieľov, ako je spoľahlivosť a zvýšenie bezpečnosti, produktivity a efektívnosti pri spotrebe palív.

Projektovanie strojárskej výroby vyžaduje systémové riešenie súboru konštrukčných, technologických, priestorových a organizačných faktorov vyúsťujúcich do návrhu optimálnej výrobnej konfigurácie. Cieľom je funkčná integrácia ľudí, informácií, výrobnej techniky, materiálov a energie s cieľom zabrániť ich plytvaniu a dosiahnuť vysokú produktivitu. Efektívnosť prevádzkovania závisí od úrovne vzájomnej synchronizácie, schopnosti predvídania a eliminácie nepriaznivých vplyvov týchto faktorov na výrobné charakteristiky výrobného systému. Úlohou projektovej činnosti je teda navrhnúť a formou projektovej dokumentácie spracovať výrobnú konfiguráciu realizovateľnú za optimálnych finančných podmienok v požadovanom priestore a čase, schopnú plniť časovo limitované požiadavky trhu. 

V seriáli článkov sa budeme zaoberať opisom základných charakteristík fyzikálnej veličiny tlak. Opíšeme základné princípy, výhody a obmedzenia najčastejšie používaných typov prístrojov určených na meranie tlaku.

V súčasnosti existuje veľké množstvo typov ventilov. V štvrtom pokračovaní seriálu sa budeme zaoberať tými, ktoré sa najčastejšie používajú v súvislosti s automatickým riadením pary a iných priemyselných kvapalín a plynov. Medzi ne patria najmä ventily s priamočiarym (lineárnym) alebo rotačným pohybom vretena. Ventily s priamočiarym pohybom zahrnujú sedlové ventily a posúvače, ventily s rotačným pohybom guľové ventily, klapky a ich varianty.

Bezpečnosť strojových zariadení v praxi v rámci Európskej únie má veľký význam, pretože odvetvie strojových zariadení je dôležitou súčasťou života. Náklady na prevádzku, bezpečnosť a používanie strojových zariadení možno znížiť už v etape navrhovania nového zariadenia, vhodným konštrukčným zásahom, ale i správnou inštaláciou s použitím moderných metód a nástrojov údržby v samotnej prevádzke.

Energia patrí k základným potrebám ľudí. Každodenný život človeka 21. storočia je len ťažko predstaviteľný bez elektrickej energie, plynu, tepla a iných energetických nosičov. Môžeme teda povedať, že energia má kľúčový význam pri utváraní nášho pocitu bezpečia.

V priebehu minulého roka sa na Slovensku rozbehol projekt Európskej únie Vysoké školy ako motory rozvoja vedomostnej spoločnosti. Cieľom je spojiť záujem študentov a ich potrebu overiť si získané vedomosti v praxi s možnosťami v podnikoch. Prinesie to nielen zvýšenú pripravenosť študentov, ale aj lepšiu informovanosť univerzít o každodenných potrebách reálnej ekonomiky.