Článok sa zameriava na dôležitosť simulovania v začiatočných prípravách návrhu konštrukcie výlisku a formy na vstrekovanie plastu. Poukazuje na správnu voľbu materiálu. Dáva do popredia, ako predísť chybám v procese výroby už pri samotných začiatkoch konštruovania jednotlivých výliskov. Opisuje, ako správne navrhnúť chladenie pre formu určenú na vstrekovanie plastu, aby sa zabezpečilo rovnomerné ochladzovanie výlisku. Rieši problematiku, ako predísť k neskorším deformáciám, ktoré by spôsobili navýšenie cien a predĺženie času v procese výroby.

V prvej časti seriálu sme spomenuli faktory, ktoré ovplyvňujú výkon pripojiteľnosti, a to najmä výber vhodného materiálu a chemická kompatibilita. V záverečnej časti sa budeme zaoberať ochranou proti vniknutiu častíc, vibráciami, teplotou a ťahovou silou. Aj tieto faktory vplývajú na spoľahlivosť riešenia pripojiteľnosti.

Postrehy z vykonávaných školení o elektrických zariadeniach a ich vplyv na prácu z pohľadu súdneho znalca na Slovensku.

Paletizácia je ideálna aplikácia pre duálne uchopovače. Je však dôležité kvantifikovať zlepšenie výkonu nasadením druhého uchopovača, aby bolo jasné, že investícia má zmysel. Tento článok popisuje, ako vypočítať čas, o ktorý sa skráti proces paletizácie pri nasadení duálneho uchopovača.

Presun rôznych priemyselných zariadení na miesta s extrémnymi podmienkami, kde sa trvale alebo dočasne využívajú, ich vystavuje rôznym vplyvom – širokému spektru teploty, UV žiareniu či trvalým vibráciám pri prevoze.

Od revízneho technika sa žiada preukázať bezpečný stav elektrickej inštalácie s rezultátom, že elektrická inštalácia bola vyhotovená podľa platných technických predpisov a noriem a je spôsobilá bezpečnej prevádzky. Na prvý pohľad je to také jednoduché, no v praxi to až také jednoduché nebýva. Prečo? Na revízneho technika sa často vykonáva nátlak, aby v správe uviedol, že elektrická inštalácia je v poriadku a prípadné zistené nedostatky alebo nedorobky budú včas odstránené. No po vydaní kladnej revíznej správy sa na zariadení už nič neurobí a zariadenie môže obsahovať nedostatky, ktoré ohrozujú zdravie a majetok. Ak príde k udalosti, jeden z prvých, ktorý je braný na zodpovednosť, je revízny technik. Preto by si to mal každý revízny technik uvedomiť, ako ľahko je zraniteľný, a mal by kalkulovať s ponúkaným rizikom. V ďalšom texte sa pokúsim upozorniť na svoje získané poznatky z revízií elektrických inštalácií z pohľadu súdneho znalca za posledné obdobie.

V predchádzajúcej časti sme sa venovali návrhu SIS. Poukázali sme na vplyv HFT na požadovanú SIL, vysvetlili sme vzťahy medzi rôznymi typmi softvérov (firmvér, aplikačný softvér a obslužný softvér) podieľajúcimi sa na realizácii SIF a pripomenuli sme nutnosť zaoberať sa aj reakčným časom SIF.

Ako sa to začína? Treba si napr. urobiť alebo prerobiť elektrickú inštaláciu v rodinnom dome alebo v byte. Zákazník zvažuje, ako si vybrať firmu, ktorá kvalitne vykoná prácu tak, aby bol objekt spôsobilý bezpečnej prevádzky, dá na ňu garanciu a navyše bude aj lacná. Nie vždy sa však pošťastí takúto firmu nájsť. Osloví sa jedna firma, druhá, tretia, porovnávajú sa ponuky. Obyčajne sa vyberie tá najlacnejšia. A spravidla sa to končí nespokojnosťou zákazníka. Firma sa bráni, že čo by zákazník za takú nízku cenu chcel. Pre Slováka však nebýva žiadnym problémom pustiť sa aj sám do takejto činnosti. Veď na tom predsa nič takého nie je. Niečo si prečíta na internete, niečo odkuká a urobí si to sám, pričom sa šetria euríčka. Výsledok takto vykonaného diela však nemusí byť a často ani nie je v súlade s bezpečnostnými a požiarnymi predpismi. Staré dobré ľudové porekadlo hovorí: Keď niečo robíš, rob to s rozumom a srdcom. K tomu nie je čo dodať, snáď len to, že pre elektrotechnikov to treba doplniť, navyše podľa určitých zásad a platných predpisov. V súčasnom období to platí mnohokrát. Na to, že po vykonaní diela by mal bezpečný stav elektrickej inštalácie posúdiť revízny technik, sa akosi zabúda. Na čo aj, však to funguje. Zasa by bolo „zbytočné“ vyhadzovanie peniažkov.

Kým koncept internetu vecí (IoT) preniká do priemyslu aj do našich každodenných životov, využitie z neho vznikajúcich technológií a možností sa stáva čoraz výhodnejšie. V tomto článku sa venujeme možnosti kombinácie dát a služieb IoT so vzdialene ovládanou robotikou použitím konceptu inteligentného priestoru (IS). Okrem toho poskytneme prehľad požiadaviek na infraštruktúru a opíšeme náš vlastný návrh IS spolu s možnými aplikáciami takéhoto prístupu.

Väčšina ľudí asi pozná veľké vojenské drony, napr. Reaper, alebo drony s kamerami, napr. DJI Phantom. Avšak v súčasnosti sa už nepoužívajú len na vojenské účely či filmovanie sesternicinej svadby. Napriek tomu, že drony stále ešte prechádzajú vývojom, začínajú sa čoraz masívnejšie presadzovať aj v niektorých priemyselných odvetviach a aplikáciách. Doterajšie použitie dronov bolo limitované vysokou obstarávacou cenou a technickými obmedzeniami. Ceny poklesli, technologické výzvy sa riešia čoraz rýchlejšie, ale je tu ešte legislatíva. To je kapitola sama o sebe, napr. na Slovensku si prakticky nikto bez príslušných papierov, povolení a zaplatených poplatkov, ktoré definuje Ministerstvo obrany SR a Dopravný úrad v súlade s platnou legislatívou (najmä tzv. letecký zákon č. 143/1998 Z. z. o civilnom letectve), s dronom vybaveným kamerou nezalieta [1], [2]. Na spresnenie – tento stav platí pre súkromné osoby, právnické osoby pri splnení príslušných podmienok môžu drony využívať na lietanie aj s kamerou. Cieľom tohto príspevku však nie je polemika o legislatíve, ale inšpirácia o možnom využití dronov v iných ako civilných aplikáciách.